Obrovskí Budhovia boli pýchou Afganistanu: Po 1500 rokoch ich zničil Taliban

Mesto Bámiján (alebo Bámján) leží približne 180 km od Kábulu na mieste, kde sa v minulosti križovali trasy Hodvábnej cesty, spájajúcej Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou. Už pred 2000 rokmi si tam pútnici hĺbili prvé jaskyne, kde si mohli v bezpečí oddýchnuť, a množstvo ďalších vzniklo ako príbytok budhistických mníchov. Bámijánské údolie v pohorí Hindúkuš dodnes lemuje okolo tisíc takýchto jaskýň, od malých otvorov až po rozsiahle svätyne ozdobené freskami, reliéfmi a sochami.

Z Bámijánu sa postupne stalo významné náboženské a kultúrne centrum, budhizmus však bol v 7. a 8. storočí vytlačovaný islamom a poslední mnísi boli nútení údolie opustiť v 14. storočí. Napospas osudu tak zostali aj dve obrovské sochy Budhu, vytesané do skalného útesu v 6. storočí vo vzdialenosti 850 metrov od seba. Obe hľadeli k miestam, kadiaľ kedysi prechádzali pútnici a karavány.

Hrubé obrysy sôch boli vytesané priamo do pieskovca, detaily ako časti tváre či rúcho boli vymodelované zo zmesi blata a slamy. Ich autori najskôr do skaly vyhĺbili diery, do ktorých vložili drevené čapy. Tie priamo slúžili ako konštrukcia pre pripravenú hmotu, prípadne medzi ne ešte natiahli motúzy a tie pokryli štukou, vďaka čomu dokázali tvarovať napríklad drapériu.

Obidve sochy boli ešte žiarivo nafarbené. Dokonca viackrát premaľované, zrejme vždy, keď farby vybledli. Vrchné odevy sôch, takzvané sangati, boli v prvej fáze na vnútornej strane tmavomodré a na vonkajšej najprv ružové a neskôr oranžové. V druhej fáze bola väčšia socha nafarbená na červeno a menšia na bielo, vnútorná strana odevov bola premaľovaná na svetlejšiu modrú, čo zodpovedá historickým prameňom ešte z 11. storočia. Podľa niektorých vedcov boli ešte sochy ozdobené zlatými šperkami.

Presná výška sôch už dnes známa nie je. Predpokladá sa, že tá väčšia merala viac než 50 metrov, menšia mala asi o 15 metrov menej. V každom prípade však patrili k najvyšším podobizniam Budhu na svete. Obdivovať ich bolo pritom možné nielen zo zeme, ale aj celkom zblízka. Výklenok väčšieho Budhu (vysoký 58, široký 24 a hlboký 16 metrov) obsahuje dve ochodze, pričom tá horná je v oblasti hlavy. Menší výlenok obklopuje dokonca až sedem poschodí s jaskyňami, ktoré slúžili ako svätyne či cely mníchov, spojených schodiskom až na vrchol.

Okrem stojacich Budhov boli pôvodne v skale vytesané aj sediace sochy obklopené jaskyňami, z nich však už dávnejšie zostali len výklenky. Podobný osud bohužiaľ čakal aj ich slávnych susedov. Hoci museli sochy prakticky od opustenia čeliť hrozbe zničenia, dokázali prežiť až do začiatku 3. tisícročia. Keď však moc v Afganistane prevzalo hnutie Taliban, radikálni duchovní presadzovali úplné odstránenie všetkého „neislamského“ a v marci 2001 došlo aj na Budhov v Bamijánskom údolí.

Najskôr boli sochy niekoľko dni ostreľované protilietadlovými zbraňami a potom umiestnili do spodnej časti sôch 50 ton výbušnín, ktoré ich osud definitívne spečatili. Každého, kto sa kladeniu mín snažil zabrániť, talibovia zastrelili. Počas odstreľovania sôch navyše došlo k veľkému poškodeniu masívu, takže musel byť neskôr spevnený kovovými výstužami, aby sa úplne nezrútil.

Hoci sa radikálom podarilo sochy takmer úplne zničiť, hlavné rysy sa dajú vo výklenkoch stále rozoznať a Bamijánske údolie naďalej láka množstvo turistov. Užívajú si člnkovanie na jednom zo šiestich jazier v Národnom parku Bande Amír, obdivujú nástenné maľby v jaskynných príbytkoch a so smútkom spomínajú na sochy, ktoré kedysi patrili k najväčším pokladom Afganistanu.

Autor: © Zoznam/ako