Zbrane, krv, boj na život a na smrť: Vitajte v Múzeu džihádu

2020-12-04 00:00:00 |   |    | 

Na svete je množstvo múzeí s rôznym zameraním. Niektoré sú naozaj neobvyklé – v Švédsku majú Múzeum nechutných jedál, na Islande zas vystavujú zbierku penisov a v Japonsku sa dozviete všetko o instantných polievkach. Také múzeum, aké je v afganskom Heráte, však skutočne nikde inde nenájdete. Venuje sa totiž džihádu.



 

Dejiny boli v 2. polovici 20. storočia k Afganistanu veľmi kruté. Ak by ste si pozreli fotografie alebo videá krajiny ešte zo začiatku 70. rokov, neverili by ste vlastným očiam. Za vlády kráľa Muhammada Záhira Šáha totiž Afganistan nabral prozápadnú orientáciu. V roku 1964 panovník vyhlásil liberálnu ústavu, ženy mali rovnaké práva ako muži a ich životný štýl sa v podstate nelíšil od toho nášho. To však platilo len pre metropolu Kábul. Obyvateľom vidieka sa nové móresy veľmi nepozdávali a vznikla tam opozícia proti kráľovi.

V roku 1973 došlo k prevratu, kráľ bol zvrhnutý a z Afganistanu sa stala republika. Moc v krajine prevzal Šáhov synovec a premiér Muhammad Dáúd Chán. Jeho vláda však nevydržala dlho. 27. apríla 1978 došlo k ďalšiemu puču, ktorý viedli komunistickí dôstojníci. Dáúda aj 17 členov jeho rodiny zavraždili a moc prebrali ľudia blízki Sovietskemu zväzu. Komunistická vláda však vyvolala veľký odpor obyvateľstva i časti armády, a tak 27. decembra 1979 vstúpili do Afganistanu sovietske vojská a obsadili ho. Začala sa takmer 10 rokov trvajúca krutá vojna, ktorá si vyžiadala vyše 1,25 milióna obetí. Na jednej strane v nej stála oficiálna afganská vláda a okupačné jednotky a na strane druhej boli moslimskí povstalci - mudžahídi.

Práve im je venované múzeum v centre afganského mesta Herát. Hoci stojí uprostred nádherného parku s kvetmi, už vonkajší pohľad napovie, že to tu v skutočnosti nebude prechádzka ružovou záhradou. Na trávniku totiž stojí sovietsky MiG a vrtuľník a múry budovy nesú mená tých, ktorí položili svoj život v boji. Vo vnútri sú vystavené rôzne zbrane, míny, náboje, mínomety a rakety a chodby lemujú veľké portréty a sochy významných mudžahídov. Na horných poschodiach môžu návštevníci vidieť fotografie bojovníkov a ich rodín, ale aj snímky z bojov, súkromné listy, básne či maľby.

Múzeu však jednoznačne dominuje dioráma so stovkami ľudí v džiháde proti Sovietskemu zväzu. Ilúziu reality dotvára aj maľba v pozadí s mostami, cestami, stíhačkami a helikoptérami. Najviac však zapôsobia bojovníci – bezhlavo sa vrhajúci do bitiev a obetavo ošetrujúci ranených uprostred paľby. Bokom neostávajú ani ženy – zahalené v burkách hádžu zo striech domov po nepriateľoch kamene. Hlavnou hviezdou viacerých hrdinských scén je však bývalý vodca mudžahídov Ismail Chán, ktorý pôsobil v rokoch 2001 až 2005 ako starosta Herátu a dodnes patrí k vplyvným politikom. Práve v tomto meste, ktoré leží na východe krajiny a kedysi bolo jedným z centier kultúry v Afganistane, začali boje veľmi skoro.

Už v marci 1979 sa obyvatelia vzbúrili proti prosovietsky orientovanej vláde, prevzali kontrolu nad mestom a zabili niekoľko stoviek Sovietov, vrátane učiteľov a vojakov. Odveta však bola rýchla a krutá. Do Herátu vstúpila afganská armáda a pri potlačení povstania zabila tisícky civilistov. Mesto však zostalo centrom odporu aj naďalej. „Po tak dlhej vojne v tejto krajine bolo potrebné vytvoriť takéto miesto, aby sme všetky tie udalosti zaznamenali,“ vyjadril sa pre agentúru AP Abdul Nasir Sawabi, učiteľ výtvarného umenia na miestnej univerzite a jeden z autorov diorámy. „Myslím, že je tak veľmi expresívna práve vďaka našim spomienkam.“ Sawabi si napríklad pamätá, ako raz v noci počul streľbu len sto metrov od svojho domu. Keď nasledujúce ráno vyšiel, našiel na ulici 13 zastrelených. „Hoci som bol len dieťa, stále si pamätám telá, ktoré boli všade a ich oblečenie pokryté krvou. Všetky tie scény sú v mojej pamäti stále živé.

Na tvorbe exponátov sa okrem pamätníkov podieľali aj historici a bývalí bojovníci. A hoci je múzeum poctou víťazstvu nad Sovietskym zväzom, v žiadnom prípade podľa nich nemá byť chápané ako oslava vojny. Ich cieľom, ako zdôrazňujú, bolo zachovať spomienky na obete a krutosť, aby sa budúce generácie vyhli bolestivm chybám svojich predkov. Tých bolo, avšak aj zostáva, príliš mnoho. „Sme stredná generácia, ktorá sa zúčastnila tejto vojny, ale deti, ktoré vyrastajú teraz, sú novou generáciou, pre ktorú je toto všetko už len spomienkou. Tieto scény im teda môžu ukázať, aký bolestivý život ich ľudia viedli v minulosti a akú obetu museli podstúpiť. Toto pre nich môže byť dobrá lekcia, aby si pozorne strážili možnosti, ktoré majú teraz.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: SITA/AP

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa