Štátnik so štetcom: Maliar Churchill namaľoval mnohé slávne miesta

2022-09-12 12:00:00 | | |

S klobúkom na hlave a nevyhnutným cigarou v ústach sústredene nanáša farby na plátno. Francúzska riviéra je mu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. „Pekné, mali by ste v tom pokračovať,“ osloví Winstona Churchilla jeden okoloidúci.

predošlé

nasledujúce

Preslávený politik vtedy netušil, že mu urobil poklonu sám veľký maliar Pablo Picasso (1881-1973). Winston Churchill (1874 – 1965) v 20. rokoch 20. storočia v Cannes spojil svoje dve vášne – lásku k Azúrovmu pobrežiu a pomerne čerstvé výtvarné sklony. Štetec však brával do ruky nie preto, aby sa maľovaním preslávil. Bolo pre neho liekom v ťažkých životných chvíľach. Na chuť tejto terapii prišiel už pri svojom osudovom prehmate počas prvej svetovej vojny…

Tip švagrinej

Mal tak pekne našliapnuté a teraz je jeho kariéra v troskách. Nevydarená operácia v Dardanelách ho v máji 1915 stojí funkciu ministra vojnového námorníctva. V júni si Churchill najíma vidiecky dom, zvaný Hoe Farm v Hascombe, v Sussexe, kde chce stráviť nejaký čas so svojimi príbuznými. „Nechceš si to tiež skúsiť?“ vyzve ho jeho švagriná Gwendoline (1885–1941) prezývaná Gonie, keď ju Winston pozoruje pri maľovaní akvarelov. Počúva ju a chytí ho to. Našiel svoje celoživotné hobby. Od akvarelov prechádza k olejom, krajinky strieda s portrétmi. Maliarske potreby si berie aj na západný front, kde pôsobí v rokoch 1915 – 1916, a už ich potom neodloží. Niekedy mu jeho funkcie nedoprajú čas na maľovanie, inokedy mu zase ponúkajú zdroje inšpirácie.

Vystavuje a predáva

So štetcom si odskočí k pyramídam, keď sa ako minister kolónií zúčastňuje konferencie v Káhire v roku 1921. Vtedy sa tiež koná aj jeho prvá výstava v Druetovej galérii v Paríži. Vystavuje pod pseudonymom Charles Morin, a dokonca predá šesť plátien. Za rok sa Churchillovcom narodí posledné dieťa, dcéra Mary (1922–2014), a v tom istom čase kupujú dom Chartwell v Kente, kde si vlastnými rukami neskôr Winston postaví ateliér. Tamojšie záhrady ho podnecujú k tvorbe. V roku 1922 zažíva ďalšie zemetrasenie vo svojej kariére. Zatiaľ čo bol v nemocnici na operácii slepého čreva, padla vláda a Churchill prichádza o svoje posty. „Som bez úradu, bez kresla v parlamente, bez strany aj bez slepého čreva,“ sťažuje sa na svoj pád. Vtedy uteká na pol roka na Azúrové pobrežie maľovať a písať pamäte. Na politické výslnie sa znovu vráti a len ťažko si potom hľadá čas na štetce a paletu, ale pokúša sa o to, a to aj v ťažkých časoch druhej svetovej vojny…

Láska v Maroku

Bola to láska na prvý pohľad. Churchill navštevuje Marrákeš prvýkrát v roku 1935 a okamžite ho očarí. V Maroku nachádza svoj maliarsky raj. V roku 1943 je v tejto krajine zase, aj keď za úplne iných okolností. Odskočil si do Marrákeša z tajnej konferencie v Casablance, kde sa zišiel s americkým prezidentom Franklinom Delanom Rooseveltom (1882-1945), aby prerokovali súčasnú vojenskú situáciu.

Vtedy namaľuje z balkóna marrakéšskej vily Taylor aj svoj jediný obraz za celú dobu druhej svetovej vojny, pohľad na mesto zvaný Veža mešity Kutubíja. Za celý život však vytvorí 500 obrazov. „Je to priateľ, ktorý nevznáša žiadne prehnané požiadavky,“ vyhlasuje o svojom koníčku Winston Churchill.