V archeologickom komplexe v Pompejach na juhu Talianska sa inšpirovali zachovanými freskami a rozhodli sa oživiť antické techniky farbenia textilu pomocou prírodných pigmentov. Výsledné produkty, na ktorých sa objavuje farebná škála podobná známym miestnym nástenným maľbám, potom ponúkajú turistom. Tí si môžu kúpiť napríklad šatky zafarbené marenou farbiarskou, bazou, šupkami orechov alebo kardamómom.
Na začiatku projektu stála odkrytá freska, ktorá zobrazuje okrídlené bôžičky lásky, ako farbia látky, zbierajú hrozno vína a vyrábajú parfémy. Riaditeľ archeologického areálu Gabriel Zuchtriegel sa potom rozhodol osloviť znalca starých farbiacich techník Claudia Cutuliho, aby s jeho pomocou vytvoril pre Pompeje nové suveníry.
Cutuli sa pokúsil napodobniť farebnú paletu vďaka prírodným pigmentom, ktoré sa používali aj v čase najväčšej slávy Pompejí pred ich zničením sopečnou erupciou v roku 79. Pre červené odtiene použil bylinu marenu farbiarsku.
Šupky orechov poslúžili na farbenie na hnedo, šedá a čierna farba vznikla použitím bazy a s pomocou kardamómu dosiahol zafarbenie na žlté a zelené tóny. Na šatky potom pomocou získaných farieb preniesol motívy zo známych fresiek v dome bohatej rodiny Vettiovcov.
Polovica výťažku z predaja šatiek sa použije na ďalšie financovanie reštaurátorských prác v Pompejach, a to vrátane obnovenia záhrady, kde sa budú rastliny používané na farbenie textilu pestovať.
Fresky v Pompejach dávajú nahliadnuť do každodenného života antických ľudí a vyplýva z nich, že tí bohatší chodili obliekaní do jasných farieb, ako bola červená, žltá, zelená alebo ružová. Otroci naproti tomu nosili triezve nefarbené odevy.
Podľa Zuchtriegela má nový projekt ukázať ďalší aspekt života našich predkov a návštevníkom Pompejí umožniť netradičný pohľad do histórie. "Súčasťou tohto vedeckého a kultúrneho zámeru je sprostredkovať myšlienku, že dejiny nie sú len známe pamiatky a krásne maľby. Sú tu aj iné dejiny, tie každodenné, ktoré ukazujú život väčšiny spoločnosti, ktorý sa do veľkých príbehov nezmestil," povedal.
