Najdrsnejšie režimy sveta: Za dúhové náušnice väzenie, za kritiku panovníka smrť

 

Všeobecná deklarácia ľudských práv (UDHR), prijatá Valným zhromaždením OSN v roku 1948, je prvým právnym dokumentom, stanovujúcim základné ľudské práva, ktoré treba chrániť. Zahŕňa 30 článkov – od skutočnosti, že sa všetci ľudia rodia slobodní a sú si rovní, cez zdôraznenie, že nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný v otroctve či mučený až po právo na slobodnú voľbu bydliska v akomkoľvek štáte, na vzdelanie a prácu, na voľbu uzavrieť manželstvo a založiť rodinu, na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie.

Ľudské práva najviac dodržiavajú v Švajčiarsku, na Novom Zélande, v Dánsku, Írsku, Estónsku, Švédsku, na Islande, v Luxembursku, Fínsku a Nórsku. Do dvadsiatky najhorších patrí podľa organizácie Fund for Peace Jemen, Irán, Čína, Egypt, Sýria, Stredoafrická republika, KĽDR, Konžská demokratická republika, Barma, Sudán, Rusko, Eritrea, Burundi, Líbya, Somálsko, Venezuela, Etiópia, Bahrajn, Tadžikistan a Afganistan. Pozrime sa na niektoré z nich bližšie.

 

Eritrea

Eritrea je štát na pobreží Červeného mora v oblasti Afrického rohu vo východnej Afrike. Svoju nezávislosť získal v roku 1993, odvtedy sa však v krajine nekonali žiadne voľby a prezident Isaias Afwerki odmietol implementovať ústavu z roku 1997, ktorá zaručuje občianske práva a obmedzuje výkonnú moc. Od roku 2010 nezasadol žiadny zákonodarný zbor. Neexistuje žiadna slobodná tlač alebo občianska spoločnosť, ktorá by kontrolovala výkonnú moc.

V krajine platí povinná vojenská služba pre všetkých mužov aj ženy vo veku 18 až 40 rokov. Oficiálne by mala trvať 18 mesiacov, v skutočnosti však Eritrejci musia zostať vojakmi celé roky ba až desaťročia. Napriek stanovenej vekovej hranici verbujú aj stredoškolákov, ktorí sú vo výcvikovom stredisku často vystavení mučeniu a sexuálnemu násiliu.

Tých, ktorí sa službe vyhýbajú, a dokonca aj ich príbuzných vláda trestá. Rozšírené sú hromadné zatýkania a väznenia v hrozných podmienkach bez riadneho súdneho procesu či návštev rodiny. Za mrežami končia aj novinári, politickí disidenti, homosexuáli a vodcovia a členovia cirkví, pretože vláda naďalej odopiera náboženskú slobodu.

 

Jemen

Jemen je jediný štát na Arabskom polostrove, ktorý má čisto republikovú formu vlády. Od septembra 2014 tam však prebieha občianska vojna a obe strany dlhodobého konfliktu porušujú humanitárne práva v oblasti ľudských práv. Aj počas dohody o prímerí napríklad útočia na civilistov, ktorí bez zdravotnej pomoci zbytočne umierajú.

Stáva sa tak aj preto, že útokom čelia tiež humanitárni pracovníci a často dochádza k ich zraneniam, únosom a dokonca aj zabitiam. Rovnako sú prenasledovaní aj iní aktivisti a novinári, ktorí kritizujú miestne pomery. Za „urážku“ verejného zamestnanca napríklad hrozia až dva roky väzenia.

Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú ženy, ktoré nemôžu cestovať bez mužského opatrovníka, čo im do veľkej miery bráni pracovať a poskytovať alebo prijímať humanitárnu pomoc. Obmedzená je pre ne aj zdravotná starostlivosť. Obe strany konfliktu tiež podľa Amnesty International útočia na sexuálne menšiny, ktoré čelia obťažovaniu, zatknutiam aj mučeniu vrátane sexuálneho násilia.

 

Irán

V súvislosti s Iránom sa o potláčaní ľudských práv hovorí desaťročia, situácia sa však výrazne zhoršila po septembri 2022, keď po smrti mladej ženy zatknutej za príliš voľne nasadený hidžáb vypuklo ľudové povstanie. Pri brutálnych zásahoch proti protestujúcim bezpečnostné sily nezákonne zabili stovky ľudí vrátane detí. Zadržaných bolo 15 000 až 16 000 ľudí, uvádza Amnesty International. Spevák, ktorý je autorom hymny protestov, bol odsúdený na tri roky a osem mesiacov väzenia.

V Iráne bolo podľa údajov stránky Iran Human Rights v roku 2023 popravených najmenej 834 ľudí vrátane 22 žien. Okrem toho však boli vykonané aj mnohé ďalšie kruté a neľudské tresty vrátane bičovania, amputácie, oslepenia, kameňovania či ukrižovania. Desiatky ľudí zomreli vo väzbe za podozrivých okolností. Súdne procesy sú pritom systematicky nespravodlivé. Vynútené „priznania“ získané mučením a iným zlým zaobchádzaním vysielala štátna televízia.

Úrady cenzurujú médiá a obmedzujú prístup k online obsahu vrátane sociálnych sietí. Etnické a náboženské menšiny čelia rozsiahlej diskriminácii vrátane obmedzenia prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu. Tie sexuálne navyše čelia trestom od bičovania až po popravu. So ženami úrady zaobchádzajú ako s občanmi druhej kategórie. Zákonný vek na uzavretie manželstva pre dievčatá zostal na 13 rokoch a otcovia môžu získať súdne povolenie, aby sa ich dcéry vydali v mladšom veku.

 

Čína

Pandémia koronavírusu ovplyvnila v uplynulých rokoch dianie na celom svete, najprísnejšie opatrenia však platili v Číne. Vláda razila  „politiku nulového počtu Covidov“ a tá zahŕňala rozsiahle blokády a povinnú karanténu. V novembri 2022 vypukol v regióne Sin-ťiang požiar, pri ktorom zomrelo najmenej desať ľudí. K vysokému počtu obetí údajne prispeli obmedzenia pohybu spojené s lockdownom - uzamknuté východy budov a zablokované cesty.

Objavili sa tiež správy o nedostatku potravín a oneskorenom alebo odmietnutom prístupe k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti. Neznámy počet ľudí zomrel po odmietnutí hospitalizácie. Podmienky v karanténnych zariadeniach, kde boli zadržiavaní ľudia s pozitívnym testom na Covid-19, boli podľa Amnesty International často zlé a nehygienické. V niektorých prípadoch boli deti oddelené od svojich rodičov v karanténe.

Čínska vláda tiež naďalej potláčala kritiku svojej politiky, mnoho obhajcov ľudských práv a prodemokratických aktivistov (vrátane novinárov a právnikov) bolo zadržaných v zlých podmienkach, väznených a vystavených mučeniu. Podľa pozorovateľov tiež naďalej pokračuje systematické potláčanie etnických menšín v Tibete a Sin-ťiangu. Napriek tvrdeniam vlády, že internačné tábory boli zatvorené, mnoho tisíc mužov a žien zrejme stále zadržiavajú v zariadeniach, kde dochádza k politickej indoktrinácii a fyzickému a psychickému mučeniu.

 

Rusko

Ku krajinám, ktoré podľa pozorovateľov systematicky porušujú ľudské práva, patrí aj Rusko. Po invázii na Ukrajinu úrady zaviedli ďalšie prísne obmedzenia slobody prejavu a pokojného zhromažďovania. Bola prijatá nová legislatíva, ktorá trestá „diskreditáciu“ a „nepravdivé informácie“ o ruských ozbrojených silách. Boli zatvorené desiatky nezávislých médií a zablokované tisíce webových stránok vrátane sociálnych sietí Twitter, Facebook a Instagram.

Viacerí kritici invázie boli odsúdení na niekoľko rokov väzenia, kde čelia krutému zaobchádzaniu vrátane odopierania zdravotnej starostlivosti a kontaktu s rodinou. Najznámejším kritikom prezidenta Putina bol Alexej Navaľnyj, ktorý 16. februára v sibírskom väzení zomrel. Na pietnych akciách zadržali vyše 400 ľudí.

Represiám čelia aj menšiny. Začiatkom marca napríklad stanovil ruský súd dlhoročné tresty odňatia slobody deviatim jehovistom a k extrémistickým zaradili koncom minulého roka aj hnutie LGBT+. Zákon podľa Moskvy zakazuje propagovať "netradičné sexuálne vzťahy" a šíriť informácie o nich v médiách, na internete, v reklame, knihách či vo filme. Za porušenie hrozí vysoká pokuta, ale aj väzenie. Istú ženu odsúdili na odňatie slobody iba kvôli náušniciam vo farbách dúhy!

 

Egypt

Stav ľudských práv v Egypte bol kritizovaný už aj v minulosti, roku 2022 ale organizácia Human Rights Watch vyhlásila, že za vlády prezidenta Abda al-Fattáha as-Sísího patrí k situácia k najhorším za mnoho desaťročí. Desiatky tisíc oponentov sú nespravodlivo stíhané a v najmenej 50 prípadoch došlo vo väzbe k úmrtiu za podozrivých okolností. Práva obžalovaných na spravodlivý proces bývajú bežne porušované. Vyše 600 opozičných politikov a novinárov zaradili úrady na „zoznam teroristov“ bez riadneho procesu.

Vláda kontroluje médiá a potláča právo na slobodu prejavu. Organizácia Reportéri bez hraníc zaradila roku 2020 Egypt v oblasti slobody tlače na 166. miesto z celkovo 180. Úrady trestajú ľudí s inou orientáciou a vierou aj aktivistov vystupujúcich proti sexuálnemu násiliu, a to vrátane vyjadrení na sociálnych sieťach. Ženy pritom často čelia útokom odmietnutých mužov. Nayeru Ashraf napríklad ubodal istý študent po tom, čo polícia na jej sťažnosti nereagovala.

V Egypte tiež dochádza k núteným vysťahovaniam. V roku 2022 napríklad protestovali obyvatelia ostrova Warraq proti plánom na jeho premenu na obchodné centrum. Bezpečnostné sily proti nim použili slzotvorný plyn a demonštrantov bili obuškami. Následne obťažovali obyvateľov na kontrolných stanovištiach a pozastavili nemocničné a iné služby, čo obyvatelia považovali za ďalšie pokusy vyhnať ich z ostrova. Egyptský parlament tiež schválil návrh pracovného zákona, ktorý umožňuje nespravodlivé prepúšťanie bez primeranej náhrady.

 

Niektoré ďalšie krajiny

Opatrnosť treba dodržiavať aj v iných viac či menej obľúbených turistických destináciách. V Thajsku napríklad vymeral súd  istému mužovi 50 rokov väzenia za výroky na sociálnej sieti, ktoré boli označené za hanobenie monarchie. Urážka, ohováranie či hrozby majestátu sú v krajine trestné a za každú z urážok môže obžalovaný dostať až pätnásťročný trest odňatia slobody. Medzinárodné organizácie pre ľudské práva dlhodobo kritizujú tieto tvrdé tresty, ktoré podľa nich bývajú používané aj na potláčanie politického disentu.

Za urážku proroka Mohameda zas v polovici marca odsúdili dvoch mladíkov v Pakistane. 22-ročný študent dostal trest smrti, 17-ročný mladík doživotie. Urážka islamu sa v Pakistane môže trestať smrťou. Skupiny bojujúce za ľudské práva tvrdia, že zákon o rúhaní zneužívajú náboženskí extrémisti, ale aj obyčajní Pakistanci na vybavovanie osobných účtov. Zákon rúhanie nedefinuje a dôkazy nemôžu byť pred súdom zopakované kvôli obavám, že by sa tým svedkovia dopustili nových urážok.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku