Záhadami opradené Uluru: Vraj je tu vchod do podzemného mesta a miznú tu turisti!

Cedule upozorňujúce turistov na to, že sa prechádzajú po posvätnom území Anangov, by sa po desaťkilometrovom obvode Uluru dali počítať možno i na stovky. Človek by podľa nich nemal opustiť chodník, nemal by sa dotýkať vybraných miest a mal by byť tichšie. Najposvätnejšie miesta sú dokonca „natvrdo“ oplotené a je pri nich striktný zákaz fotenia.

Samotný výstup na plošinu, ktorá je vo výške 348 metrov nad okolitou planinou, síce zakázaný nie je, ale pokiaľ sa na cestu vydáte s domorodým sprievodcom, bude vás od vášho úmyslu odrádzať. Duchovia, ktorí na vrchole Uluru žijú, nesmú byť totiž rušení.

Výstup na vrchol rozhnevá duchov

A snahy domorodcov sú v tomto smere úspešné. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi absolvovalo cestu na vrchol sedem z desiatich turistov, ktorí k Uluru dorazili, dnes sa len štyria ľudia z desiatich nenechajú odradiť rozprávaním o temných silách a smole, ktorá sa na vás prilepí, pokiaľ sa hore vydáte, alebo pokiaľ si domov ako suvenír odlúpite kúsok skaly.

Svoju úlohu v tom však zohráva i fakt, že výstup na horu je pomerne nebezpečný a zomrelo pri ňom už niekoľko desiatok ľudí. Nielenže za mokra je pieskovcový povrch veľmi klzký, ale v štyridsaťpäťstupňovej horúčave tiež niekoľko turistov zomrelo na infarkt. Najznámejší prírodný symbol Austrálie má v tomto ohľade poriadny mínus.

Ďalších 4 fotografií v galérii

A zároveň priťahuje i milovníkov konšpiračných teórií. V súvislosti s Uluru sa napríklad hovorí o mimozemských civilizáciách, o tom, že ide o kus spadnutej kométy, že sa v jeho okolí záhadne strácajú turisti a že Anangovia tu v skutočnosti strážia vstup do ohromného podzemného mesta.

Deväť desatín je pod zemou

Vedci však veľkú časť týchto teórií vyvracajú. Uluru vzniklo prirodzenými horotvornými pochodmi asi pred 600 miliónmi rokov a odhaduje sa, že nad zemský povrch vyčnieva zhruba len jedna desatina celkového objemu. Monolit je podľa nich „zavŕtaný“ až do hĺbky piatich kilometrov. Ale i to, čo vyčnieva nad povrchom, je kolosálne.

Vrcholová plošina je 348 metrov nad okolitou krajinou, rozmery sú 3,6 a 2,4 kilometra. Prechádzka po obvode tak nie je v miestnom parnom lete žiadny med - je totiž dlhá zhruba desať kilometrov.

Ideálnou dobou, kedy sa k Uluru vydať, je úsvit alebo západ slnka. Vtedy totiž skalný kolos hrá všetkými farbami - ešte pred východom je sivastý, potom sa zafarbí do ružova, tmavo fialovej, ktorá prejde cez tmavo červenú do oranžovej. Turisti cvakajú fotoaparátmi, predajcovia suvenírov nestíhajú inkasovať…

Ďalších 4 fotografií v galérii

Noc „v kempe“ za 1 600 eur

The Rock, ako skale hovoria samotní Austrálčania, je ohromným ťahákom a ceny výletov a ubytovania v „blízkosti“ (čo je pojem v austrálskom meradle dosť relatívny) sú veľmi vysoké. Na špici tohto rebríčka sa drží „kemp“ Longitude 131°, ktorý tvoria luxusné chatky a stany v blízkosti monolitu.

Východ slnka sa tu dá pozorovať priamo z postele cez presklenú stenu, západ zas trebárs od opulentnej večere, ktorú zamestnanci pripravia v púšti kúsok od strediska. Dovoliť si podobný zážitok však môže málokto - noc tu stojí zamilovanú dvojicu v prepočte 1 600 eur.

A mimochodom - vedeli ste, že väčšina Austrálčanov vraj nikdy Uluru neuvidí na vlastné oči?

Zdroj/autor: ESO travel, reklamný článok, drom