Líder polárnych expedícií: Ľudia chodia na póly, aby mali zážitok ako prví objavitelia (ROZHOVOR)

15.04.2018 |   |    | 

Expedície do polárnych oblastí sú dostupné pre čoraz viac ľudí, ktorí chcú zažiť pocit, aký mali prví dobyvatelia pólov. Hoci od tých čias prešlo aj viac ako sto rokov, príroda je tam rovnaká. Preto možno prežiť rovnaké pocity, ako mali Amundsen, Peary, Nansen a iní slávni polárnici. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal líder viac ako štyridsiatich polárnych expedícií Jan Bryde.



 

Ako ste sa dostali k tejto zaujímavej profesii?

Pôvodným povolaním som cestovný agent. V roku 1987 som začal stážovať v cestovnej kancelárii. Po troch rokoch som mal možnosť rozhodnúť sa, či chcem ostať, alebo si vybrať iný smer, prácu pre železničné, letecké spoločnosti alebo pre organizátorov okružných plavieb. Môj starý otec bol námorný inžinier, a tak som sa rozhodol ísť v jeho stopách a vybral som si morské cestovanie.

 

Pochádzate z Hamburgu, kde je jeden z najväčších prístavov sveta, preto sa zdá vaše rozhodnutie logické...

Vyrástol som v Španielsku, no väčšina mojej rodiny naozaj pochádza z Hamburgu. K lodiam a k moru som mal vždy blízko.

 

Okružné plavby sa v posledných rokoch stávajú veľmi populárnym odvetvím cestovného ruchu. Prečo je to tak?

Musím povedať, že hoci je to mimoriadne rýchlo rastúci trh, stále má len relatívne krátku históriu. Pred pätnástimi rokmi boli okružné plavby dostupné len pre veľmi solventných klientov. Bolo to príliš drahé cestovanie. Na trhu sa však objavili viaceré silné americké spoločnosti s množstvom lodí a razom sa všetko zmenilo. V súčasnosti sú okružné plavby dostupnejšie pre väčší okruh ľudí a aj preto trh rýchlo rastie.

 

Čo spôsobilo väčšiu dostupnosť okružných plavieb?

Jednoznačne väčšie lode a viac cestujúcich. Vďaka tomu vznikol masový trh. Samozrejme, lodné spoločnosti zarábajú aj na tom, že na palubách je množstvo obchodov a doplnkových služieb, ktoré nezahŕňa cena za plavbu, ale sú extra platené. Aj vďaka tomu sú títo lodní dopravcovia vysoko ziskoví. Malou, no takisto rastúcou časťou tohto trhu sú expedície. Lode s maximálne stovkou ľudí sa plavia do Grónska, na Severný pól alebo do Antarktídy. V týchto prípadoch sú však ceny vyššie, pretože komfort aj bezpečnostné opatrenia musia byť na maximálnej úrovni. Rovnako pomer členov posádky a cestujúcich je často 1:1, čo prináša síce rodinnú atmosféru, no aj vyššie náklady.

 

 

No pre tento typ dovoleniek je veľmi dôležitá bezpečnosť turistov. V roku 2012 došlo k stroskotaniu lode Costa Concordia, ktorá si vyžiadala 32 obetí...

Iste, to je pravda, no musím povedať, že vo všeobecnosti sú okružné plavby veľmi bezpečné s prísnymi štandardami, ktoré sa musia dodržiavať. Havária Costy Concordie bol hlúpy incident spôsobený ľudským faktorom. Ak sa pozrieme na históriu námorných nešťastí, zväčša každému napadnú dva príklady. Prvým z nich je Titanic a druhým Costa Concordia. Oba sa odohrali v rozpätí 100 rokov. To zasa nie je až taká zlá bilancia, ak si uvedomíme, že na súčasných lodiach sa prepravuje obvykle niekoľkotisíc ľudí naraz.

 

Vrátim sa k expedíciám do Arktídy či Antarktídy. Čo na nich ľudia vyhľadávajú, atmosféru alebo chuť zažiť niečo podobné ako cestovatelia pred 100-150 rokmi?

Keď si uvedomíme, že Antarktídu začali ľudia skúmať približne pred 150 rokmi, je to relatívne nedávno. Zem Františka Jozefa v Arktíde objavila rakúsko-uhorská expedícia iba v roku 1872. Nórsky polárnik Nansen sa pokúsil dobyť Severný pól v roku 1897. Môžeme povedať, že tieto objavy sa odohrali už v modernej dobe a súčasní ľudia sa s nimi vedia stotožniť a precítiť ich na vlastnej koži. Vidia takmer nedotknutú divočinu. Cenia si, že sa dostanú do odľahlých oblastí, ktoré navštívilo pred nimi len minimum ľudí. Preto sú expedície z obchodného hľadiska veľmi zaujímavým trhom. Navyše, má to aj vzdelávací aspekt, pretože na palube sa nachádzajú polárnici, historici, geológovia, zoológovia, ktorí majú prednášky o arktických objavoch, o ľadovcoch, polárnych medveďoch či veľrybách a ich živote. Ich cieľom je pripraviť návštevníkov na to, čo ich čaká a čo uvidia.

 

Čo by si, podľa vás, pomysleli slávni polárnici ako Amundsen, Nansen alebo Shackleton, keby videli, ako relatívne jednoducho sa môžu ľudia dnes dostať na miesta, ktoré ich stáli veľa síl, utrpenia a odriekania?

Myslím si, že by boli hrdí, že sa na ne dostali ako prví. Počas nedávnej plavby na Antarktídu som mal na palube prapravnuka britského polárnika Roberta Falcona Scotta, ktorý v roku 1912 ako druhý po Amundsenovi stál na Južnom póle. Pre mňa bolo veľkým zážitkom počúvať človeka, ktorý je priamym potomkom takého slávneho muža. Účastníčkou plavby na Zem Františka Jozefa bola pravnučka jej objaviteľa Juliusa von Payera, ktorú fascinovalo, že hoci sa doba za viac ako sto rokov úplne zmenila, príroda je tam takmer rovnako nedotknutá, ako keď ju po prvý raz videl jej pradedo so svojou výpravou.

 

Na svoje expedície do Arktídy využívate ruský atómový ľadoborec 50 rokov víťazstva. Je to veľmi silná a unikátna loď aj v rámci ruskej flotily. Ako sa vám ho podarilo prenajať?

Sovietsky zväz používal atómové ľadoborce už od roku 1959 na plavby do Arktídy. Preto má jeho nástupca, Rusko, najdlhšiu skúsenosť s využívaním tejto technológie. Vďaka nej dokážu desaťročia bezproblémovo dodávať zásoby a materiál pre svoje základne v Arktíde za akýchkoľvek podmienok. Spomínaná loď 50 rokov víťazstva patrí ruskej vláde a desať mesiacov v roku je plne využitá pre jej potreby. Ostávajú dva mesiace, keď by stála v prístave Murmansk bez adekvátneho využitia. Preto je už takmer dve desaťročia na tento čas k dispozícii komerčným expedíciám, ktoré smerujú na Severný pól.

 

 

Nie je to nebezpečné?

To absolútne vylučujem. Rusi majú takmer 60-ročné skúsenosti s týmto typom lodí. Napríklad počas cesty na pól vypúšťa do ovzdušia len horúcu paru, čím neznečisťuje prostredie. No zrejme ste mali na mysli radiáciu. Ak ste boli niekedy v New Yorku na Times Square, tak len pri polhodinovom pobyte v žiari tamojších svetlených reklám ste vystavený väčšej radiácii ako počas štyroch dní na atómovom ľadoborci. Aj počas letu do New Yorku čelíte väčšej radiácii, ako počas celej plavby na Severný pól.

 

Aká je komunikácia s ruskou vládou? Neovplyvňujú ju súčasné ekonomické sankcie?

Nie. Vidia príležitosť prenajať špičkovú loď a to je príjem pre ich štátny rozpočet. Pozerajú sa na to obchodne. Čo sa zmenilo, je dodávka jedla na loď. Predtým potraviny zabezpečovali rakúske firmy, no po sankciách je možné využívať len ruských dodávateľov.

 

Na Severnom póle ste už boli tridsaťkrát. Nie je to už pre vás všedná záležitosť?

V žiadnom prípade. Vždy je to rovnaké ako po prvý raz, najmä, keď vidím ľudí a ich vzrušenie v očiach z tohto zážitku.

 

V Arktíde a na Antarktíde ste pomerne často. Vidno tam vplyv globálneho otepľovania?

Globálne otepľovanie je vážna téma a jeho vplyv je vidno v polárnych oblastiach. Nič na tom nemení ani fakt, že napríklad vlani bola v Arktíde najhrubšia vrstva ľadu za posledné desaťročie. Cítime však, že zimy nie sú také chladné ako v minulosti a najmä pribúda omnoho menej nového ľadu ako pred desiatkami rokov. Aby ste mali však predstavu, ľadoborec musí stále prechádzať približne cez trojmetrovú vrstvu ľadu cestou na pól.

 



 

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Getty Images, Profimedia
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)
Nedeľa, 16. december. 2018. Meniny má Albína.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa