Najznámejší cestovateľský súboj v dejinách: Prvých dobyvateľov Južného pólu delil len mesiac

 

Roald Amundsen

Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v nórskom meste Borge v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Od svojich detských rokov sníval o tom, že sa stane polárnym bádateľom. Matka sa snažila odviesť mladého Amundsena od profesie spojenej s rodinnou námornou tradíciou a nútila ho stať sa lekárom. Budúci priekopník polárneho výskumu však štúdium medicíny po jej smrti zanechal a vo veku 21 rokov odišiel na more. Pôsobil ako kormidelník na námorných lodiach a od roku 1899 sa zúčastňoval mnohých polárnych výprav.

V rokoch 1903 až 1906 Amundsen (na foto vľavo) viedol svoju prvú expedíciu – ako prvý uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom na pätnásťmetrovej lodi Gjoa okolo ostrova Grónsko do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu severného magnetického pólu.

Pri jeho ďalšej expedícii v rokoch 1909 až 1911 nebol pôvodným Amundsenovým cieľom Južný pól. Cieľ svojej cesty polárnik oznámil, až keď sa dozvedel, že by nebol prvým pokoriteľom Severného pólu, na ktorý smerovala jeho výprava. Svet totiž obletela správa, že Američan Robert Edwin Peary v roku 1906 Severný pól dosiahol. Na ostrove Madeira zmenil Amundsen svoj plán a v septembri 1910 oznámil, že smeruje na juh. Uviedol tak do úžasu aj posádku svojej lode, jej členovia sledovali jeho oznámenie s otvorenými ústami. Dobytie Južného pólu však už rok plánoval aj iný polárnik...

 

Robert Scott

Robert Falcon Scott sa narodil 6. júna 1868 v britskom Devonporte ako tretie zo šiestich detí. Od detstva si pestoval pevnú vôľu a vytrvalosť. Väčšina Scottových príbuzných a predkov boli námorníkmi a on sám sa stal kadetom vo veku 13 rokov. Podľa vlastných slov bol trochu lenivý, preto pracoval najmä na svojej vytrvalosti a cieľavedomosti. Čoskoro začal rýchlo stúpať po rebríčku hodností.

V rokoch 1880 až 1890 slúžil na viacerých britských námorných vojenských lodiach - na jednej z nich pod velením arktického bádateľa Georga Egertona, ktorý v ňom podnietil zvedavosť a záujem o polárne výpravy. Scott sa zúčastnil expedície do Antarktídy (National Antarctic Expedition, 1901-1904), ktorá sa vtedy dostala na miesta ležiace najjužnejšie, kam sa dovtedy žiadna expedícia nedostala. Po návrate do vlasti sa zo Scotta stal národný hrdina.

13. septembra 1909 v londýnskom periodiku The Times oznámil úmysel dobyť Južný pól. Podarilo sa mu získať finančné zdroje na expedíciu a veľrybárska loď Terra Nova mohla opustiť prístav v Cardiffe vo Walese už v júni 1910. Na samotnú expedíciu na Južný pól sa skupina vydala v októbri 1911.

 

Osudový súboj

Medzi Scottom a Amundsenom sa odohral napínavý bádateľský súboj. Nór základný tábor postavil v Antarktíde v Bay of Whales (Zátoka veľrýb), polárnici pripravili aj niekoľko ďalších táborov so zásobami na trase k pólu a prečkali v základom tábore zimu. Odtiaľ potom 20. októbra 1911 vyrazili so 116 psami po dovtedy nepreskúmanej ceste. Trasa výpravy viedla od Bay of Whales cez Ross Ice Shelf (Rossov pobrežný ľad), prekonala nebezpečné trhliny, zdolala stúpanie cez 3000 metrov vysoký Axel-Heibergov ľadovec a ocitla sa na zaľadnených náhorných planinách. Počasie im prialo a skupina dosiahla pomerne hladko Južný pól. 14. decembra 1911 na ňom vztýčila nórsku vlajku. Celkovo urazili tritisíc kilometrov za 99 dní.

Kým Amundsen išiel po úplne novej ceste, Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav. Na Južný pól sa vybral so saňami, psami a poníkmi. Kvôli nepriaznivému počasiu a silným snehovým víchriciam však museli psov poslať do základného tábora a neskôr boli nútení rozlúčiť sa aj s poníkmi, ktorí neboli schopní napredovať v búrlivom snehovom počasí, pretože sa im nohy zabárali do snehu. V januári 1912 sa sformovala skupina piatich odhodlaných mužov, ktorí vyrazili dobyť mrazivý pól - Robert Falcon Scott, Edward Wilson, Henry Bowers, Lawrence Oates a Edgar Evans. Po nekonečných strastiach cieľ 17. januára 1912 dosiahli, na Južnom póle ich však čakala vlajka, stan a odkazy Roalda Amundsena. Ten Južný pól dosiahol mesiac pred nimi.

 

Život a smrť

Scott a jeho skupina boli zrodení pod nešťastnou hviezdou. Nielenže prišli do cieľa až ako druhí, horšie je, že návrat do základného tábora neprežili. Námorný dôstojník Evans zomrel na vyčerpanie ešte vo februári 1912. Oates, vediac, že s omrzlinami na končatinách by výpravu zdržiaval, zvolil svoju smrť v mrazivej pustatine o niečo neskoršie. Poslední traja bádatelia vrátane Roberta Falcona Scotta vysilení zahynuli 29. marca 1912 iba 18 kilometrov od ďalšieho tábora so zásobami paliva a jedla. Ich stan, telá a Scottov denník našla záchranná výprava až o osem mesiacov neskôr.

Zato Roald Amundsen sa domov vrátil ako hrdina a pokračoval vo svojich výpravách naďalej.  V máji 1926 uskutočnili prvý prelet Arktídy na vzducholodi Norge a stal sa prvým človekom, ktorému sa prelet najsevernejšieho bodu planéty podaril. Práve Severný pól sa však o dva roky neskôr stal nórskemu cestovateľovi osudným. Počas záchrannej akcie vedenej talianskym generálom a inžinierom letectva Umbertom Nobilem vtedy päťdesiatpäťročný Roald Amundsen zahynul. Predpokladá sa, že sa jeho lietadlo v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol oficiálne stanovený na 18. júna 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa nikdy nenašli. More vydalo len niekoľko častí havarovaného hydroplánu.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku