Streda27. máj 2026, meniny má Iveta, zajtra Viliam

Nestor slovenského a československého horolezectva Ivan Gálfy by mal 90 rokov

Ilustračný obrázok Zobraziť galériu (4)
(Zdroj: TASR - Pavol Funtál)

Tatranec Ivan Gálfy patril medzi popredných slovenských horolezcov a organizátorov mnohých himalájskych expedícií. Stal sa priekopníkom slovenského i československého expedičného horolezectva, vďaka jeho víziám a organizačným schopnostiam patrilo Československo medzi svetovú himalájsku elitu.

 

"To, čo on, by v tom čase nikto nedokázal. Je to otec československého himalájizmu," povedal o Ivanovi Gálfym ďalší úspešný slovenský horolezec Ivan Fiala (1941 - 2018). V sobotu 15. júla by sa dožil 90 rokov Ivan Gálfy, špičkový horolezec, organizátor a vedúci viacerých himalájskych expedícií a člen i náčelník Horskej služby.

Ivan Gálfy sa narodil 15. júla 1933 v obci Nemecká Ľupča (od roku 1946 Partizánska Ľupča) v okrese Liptovský Mikuláš. Svojimi športovými výkonmi zviditeľnil Vysoké Tatry na celom svete. Od roku 1949 absolvoval v slovenských veľhorách viac ako 700 výstupov a desiatky prvovýstupov v lete i v zime. "Neviem si vôbec predstaviť, že by som mal žiť niekde inde ako v Tatrách. A už vonkoncom nie na rovine. Keď som sa kdekoľvek zahľadel do diaľky, potreboval som zrak oprieť o nejakú vyvýšeninu," vyznal sa zo svojej lásky k Tatrám.

Ako horolezec pôsobil Ivan Gálfy tiež v Alpách, na Kaukaze, v Andách, Hindúkuši a v Himalájach. V pohorí Hindúkuš stál v roku 1967 na jeho najvyššom vrchole Tirič Mir (7706 m n. m.) a v Himalájach vystúpil v roku 1971 na vrchol Rakiotského štítu (7070 m n. m.).

Nestor slovenského a československého
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: TASR - Milan Kapusta)

Ivan Gálfy sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenského a československého horolezectva ako vedúci expedícií. Bol prvým v bývalom Československu, ktorý zorganizoval horolezeckú výpravu na osemtisícovku.

Celkove viedol osem expedícií do Himalájí - v rokoch 1969 a 1971 na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu, v roku 1979 na Jannu, v roku 1981 na Kančendžongu aj Jannu, v roku 1984 na Lhoce Šar a napokon v roku 1987 na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Vďaka nemu stáli naši horolezci na vrcholoch Nanga Parbatu, Makalu, Kančendžonge i Lhoce Šaru.

Počas druhej, ním vedenej výpravy na Nanga Parbat (8125 m n. m.) sa v júli 1971 postavili na vrchol deviatej najvyššej hory sveta po prvý raz dvaja Slováci Ivan Fiala a Michal Orolín. Pred nimi nedosiahol na osemtisícový vrchol nijaký horolezec z Československa, ani z východnej Európy.

Nestor slovenského a československého
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: TASR - Ivan Majerský)

Takmer polstoročie pôsobil Ivan Gálfy v Horskej službe, do ktorej nastúpil v roku 1954, pričom v rokoch 1976 až 2001 bol náčelníkom Horskej služby na Slovensku. Stál tiež na čele Československého horolezeckého zväzu (1983 - 1988) a Československého výboru Horskej služby (1986 - 1992).

Spolupracoval na filmoch a seriáloch s horskou tematikou. Medzi také patria divácky veľmi úspešné snímky Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V pôvodnom šesťdielnom česko-slovenskom koprodukčnom televíznom seriáli z prostredia horskej služby Záchranári (2003) dohliadal na autentickosť a prirodzenosť jazyka, ktorým v ňom hovorili horolezci. Zároveň si zahral aj šéfa Horskej služby.

Nestor slovenského a československého
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: TASR - Pavol Funtál)

Spolu s Milanom Kriššákom napísal knihu Makalu (1978) a je autorom mnohých článkov s tematikou horolezectva a horskej služby.    

Popredný slovenský horolezec a organizátor himalájských expedícií Ivan Gálfy zomrel 19. júla 2011 vo Vyšných Hágoch po ťažkej chorobe vo veku 78 rokov.

 

Viac o téme: HorolezectvoOsobnosti
Nahlásiť chybu

Súvisiace články

Odporúčame

Zaujímavosti a atrakcie

Pamiatky


Lifestyle

Varenie a recepty

ZO ŽIVOTA

MAMA A DIEŤA

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu