Národná zoologická záhrada Bojnice chová najjedovatejšie zvieratá sveta. Hoci žaby z čeľade pralesničkovité majú iba pár centimetrov, jed z niektorých druhov by dokázal zabiť i slona. Informoval o tom hovorca zoo Jaroslav Slašťan.
"Žaby z čeľade pralesničkovité, nazývané aj šípové žaby alebo stromárky, patria medzi najkrajšie obojživelníky, majú pestré, tzv. aposematické sfarbenie, zaujímavý vzhľad a rôznu veľkosť. Hoci je väčšina druhov žiab aktívnych v noci, pralesničky sú aktívne aj za dňa," načrtol Slašťan.
Dodnes je podľa neho popísaných okolo 175 druhov tejto zaujímavej čeľade a len necelá polovica z nich je jedovatá. "Dosahujú veľkosť jeden až šesť centimetrov, sú štíhle a pestro sfarbené. Každý druh má iné sfarbenie a vzorovanie, ktoré však nemusí byť rovnaké ani v rámci jedného druhu. Ich sfarbenie má len jednu úlohu, a to varovať nepriateľa a odradiť ho od prípadného útoku," priblížil.
Niektoré druhy pralesničiek sú toxické viac, iné zas menej. Svoj jed však nepoužívajú na lov koristi, slúži im len na obranu. "Miligram jedu niektorých druhov by dokázal zabiť dva africké slony. Žaby narodené v ľudskej opatere sú neškodné, ale pralesničky odchytené v prírode si dokážu uchovať jed celé roky. Práve vďaka vysokej toxicite nemajú pralesničky žiadnych nepriateľov okrem hada s vedeckým názvom Erythrolamprus epinephalus, ktorý sa nimi živí, pretože je voči ich jedu rezistentný," ozrejmil ďalej hovorca zoo.
Amazonskí Janomambovia a indiáni z kmeňa Choco používajú jed pralesničiek k otráveniu hrotov svojich šípov. Odtiaľ pochádza ich pomenovanie "šípové žaby". Korisť zasiahnutá takýmto šípom umiera do niekoľkých sekúnd. Jed pralesničky farbiarskej zase používajú amazonskí Indiáni na prefarbovanie papagájov.
V expozíciách Národnej zoo Bojnice môžu návštevníci vidieť až šesť druhov pralesničiek.
