Slávne chvíle slovenskej metropoly: Bratislava bola pre Máriu Teréziu srdcovou záležitosťou

2021-12-22 12:00:00 |   |    | 

Vlády nad rakúskou monarchiou sa v októbri 1740 ujíma iba 23-ročná Mária Terézia (1717–1780). Sotva sa trochu zorientuje, už musí bojovať o svoje dedičstvo. Ako osy sa na ňu vrhnú Prusi, Bavori a Sasi, ktorí chcú habsburskú ríšu roztrhať na kúsky! S neskúsenou panovníčkou to vyzerá zle, zachrániť ju môžu jedine Uhri. Otázka je, či budú chcieť...



 

Máva mečom

Zvolá uhorský snem, aby ho požiadala o pomoc. V lete 1741 Mária Terézia prichádza do Bratislavy, od roku 1536 hlavného mesta Uhorska. Jej sprievod údajne tvorí vyše 130 kočiarov a viac ako 700 osôb! 25. júna sa členka rodu Habsburgovcov necháva v Dóme svätého Martina korunovať uhorskou kráľovnou. Slávnostný deň je pre ňu fyzicky veľmi náročný. „Svätoštefanská koruna bola zhotovená na mužskú, nie ženskú hlavu, takže bola pre ňu veľká a ťažká. Veľkosť sa podarilo ešte pred obradom vyriešiť zosilnenou výstelkou vnútra koruny, aby ju nová panovníčka vôbec udržala na hlave, s hmotnosťou sa ale nedalo urobiť nič,“ rozpráva súčasný publicista Jaroslav Krupka. Po obrade sa Mária Terézia vydáva na obvyklú korunovačnú cestu mestom, počas ktorej vykoná predpísané rituály. Ten posledný sa odohrá na korunovačnom pahorku nad Dunajom. Kráľovná na slávnostne ozdobenom koni urobí mečom kríž do všetkých svetových strán na znamenie toho, že bude Uhorsko brániť proti všetkým nepriateľom. Potom nasleduje na Bratislavskom hrade hostina, kde si unavená panovníčka konečne trochu odpočinie.

 

Šľachta bez daní

Predstúpi pred uhorské stavy. Prednesie srdcervúci prejav a získava ich na svoju stranu. „Život a krv za našu kráľovnú!“ vykríknu nadšene zhromaždení delegáti. Snem svoju kráľovnú nesklame. Schváli jej finančnú pomoc a rozhodne o vybudovaní armády s viac ako 40 000 mužmi! Zadarmo to ale nebude. Mária Terézia musí Uhorsku udeliť viac politických práv a tunajšiu šľachtu oslobodiť od daní. Nadšená z toho nie je, ale svoj cieľ dosiahla. Vo vojne proti nepriateľským susedom už nestojí sama.

 

Snem ju rozčúli

Naspäť do Viedne sa neponáhľa. V Bratislave zostane takmer do konca roku 1741, vďaka čomu sa mesto premení na dočasné centrum celej monarchie. Mária Terézia sem presťahuje väčšinu dvorských úradníkov. Na hrade hostí šľachticov, alebo ich naopak navštevuje v ich sídlach. Začiatkom decembra zamieria do Rakúska jej deti a o pár dní nato sa s miestnymi obyvateľmi rozlúči aj ona. Na ďalšiu oficiálnu návštevu Bratislavy prichádza až v roku 1751. Chce, aby Uhri platili vyššie dane a prijali jej „balíček“ hospodárskych a finančných reforiem. Bohužiaľ, tentoraz narazí. Presadí len zlomok svojich návrhov a mesto opúšťa so zmiešanými pocitmi. Ešte horšie potom z jej pohľadu dopadne uhorský snem, konaný v Bratislave v rokoch 1764–1765, na ktorom sa opäť osobne zúčastňuje. Tentokrát už svoju zlosť neskrýva. Je rozhodnutá, že nabudúce bude vládnuť aj bez podpory Uhrov.

 

Jazdí za dcérou

Na Bratislavu ako takú však nezanevrie, naopak. Avšak „jej ďalšie návštevy… už mali viac súkromný ako politický charakter. Preto sa konali bez obvyklej pompy a ceremónií“, opisuje súčasná slovenská historička Ingrid Kušniráková. Mária Terézia do dnešnej slovenskej metropoly jazdí hlavne za svojou najmilšou dcérou Máriou Kristinou (1742–1798) a jej manželom Albertom Kazimírom Sasko-Tešínskym (1738–1822), ktorému zverila úrad miestodržiteľa v Uhorsku. V meste sa objaví aj niekoľkokrát do roka a obvykle sa zdržia dva-tri dni. Stretáva sa s niekoľkými šľachtickými rodinami, s ktorými aj naďalej udržuje dobré vzťahy. Tiež si zamiluje rehoľníčky z kláštora Notre Dame, kam zájde snáď pri každej návšteve Bratislavy. Zaujíma sa aj o architektonický rozvoj mesta a spolu so zaťom Albertom dohliada na prestavbu Bratislavského hradu, ktorú začala plánovať už krátko po svojom nástupe na uhorský trón.

 

Pohodlie s vodovodom

V době korunovácie Márie Terézie uhorskou kráľovnou nepatril bratislavský hradný areál práve k najútulnejším miestam. Panovníčka sa rozhodla premeniť ho na reprezentatívnu barokovú rezidenciu, kvôli vojne však musela svoje plány na dlhú dobu odložiť. Jedna z dominánt mesta sa tak začína výrazne premieňať až v druhej polovici 18. storočia. Mária Terézia postupne angažuje niekoľko uznávaných architektov vrátane Rakúšana Franza Antona Hillebrandta (1719-1797), ktorý zásadne upraví interiéry existujúceho paláca. V areáli súčasne vyrastie niekoľko ďalších budov a skrášlia ho dve záhrady. K väčšiemu pohodliu Alberta Kazimíra a jeho rodiny prispeje aj nový vodovod, zásobovaný vodou z Dunaja. Technicky náročný projekt údajne vyšiel z dielne bratislavského rodáka Johanna Wolfganga von Kempelena (1734 – 1804).

 

Posledná návštěva

Nie je zvyknutá zaháľať, svoj program máva rozplánovaný na minúty. Je obdivuhodné, čo všetko stihne počas jediného dňa. V 70. rokoch 18. storočia sa jednou z priorít Márie Terézie stáva školská reforma, na ktorú osobne dohliada. Pri pobyte v Bratislave v novembri 1776 vykoná inšpekciu v miestnych školách, ktoré sa do jej pilotných programov zapojili. „Zúčastnila sa skúšok žiačok dievčenskej školy, prevádzkovanej sestrami z kláštora Notre Dame, navštívila novozriadenú meštiansku školu, kde sledovala priebeh vyučovania…, a stretla sa s učiteľmi tunajšieho kráľovského gymnázia,“ uvádza Kušniráková. Už v budúcom roku sa ale rakúska panovníčka objavuje v uhorskej metropole len dvakrát. Starne a jej zdravotný stav sa zhoršuje. S o to väčšou radosťou ju obyvatelia Bratislavy uvítajú na jar 1780, kedy sa tu opäť ukáže po takmer trojročnej odmlke. Panovníčka si prezrie mesto, navštívi Notre Dame aj iné svoje obľúbené miesta a pohostí všetkých obľúbencov. Možno cíti, že už dlho žiť nebude a chce sa s Bratislavou dôstojne rozlúčiť. 12. apríla mesto opúšťa a už sa doňho nikdy nevráti...

 

Dôstojná rozlúčka

Rakúska monarchia sa ponorila do smútku. Mária Terézia 29. novembra 1780 zomrela. Smúti aj Bratislava. „Mesto sa so zosnulou kráľovnou rozlúčilo trojdňovými zádušnými pobožnosťami, ktoré sa od 11. decembra slúžili v kostole sv. Martina. Počas týchto troch dní sa každé ráno a večer na hodinu rozozvučali všetky zvony v meste,“ upresňuje Kušniráková. Krátko potom sa z Bratislavského hradu odsťahuje Albert Kazimír. Cisár Jozef II. (1741-1790) zrušil úrad uhorského miestodržiteľa a švagra menoval guvernérom v Rakúskom Holandsku (prevažne na území dnešného Belgicka). Nešťastná Mária Kristina odchod zo svojho obľúbeného mesta oplače. Bratislavu, ktorá za vlády jej matky rozkvitala, čakajú smutnejšie roky...

 

 Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Streda, 19. jún. 2024. Meniny má Alfréd.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa