V Banskej Štiavnici uvidíte dávno zaniknutý hrad, stačí si stiahnuť aplikáciu

"Vedomie, že iba 20 minút chôdze od centra stál jedinečný banský hrad, jediný známy na Slovensku, nám nedalo spávať. Bolo nám jasné, že nemôžme uvažovať o jeho fyzickej rekonštrukcii, začali sme uvažovať o rozšírenej realite," uviedol výkonný riaditeľ organizácie Igor Kuhn.  

Oslovili preto spoločnosť, ktorá v meste prevádzkuje expozíciu Cesta v čase. Tá sprevádza návštevníka baníckou históriou za pomoci hologramov, virtuálnej reality, rozpohybovaných obrazov, interaktívnych prvkov a technológií. Vďaka spolupráci tejto spoločnosti s archeológom Jozefom Labudom, pod vedením ktorého realizovalo Slovenské banské múzeum v lokalite archeologický výskum, vznikla spomínaná aplikácia.

"Keď zacielite zo štiavnickej Kalvárie, od Starého zámku, alebo z Javiska pri Červenej studni smartfónom na kopec Glanzenberg, môžete na jeho vrchole obdivovať mohutnú siluetu hradu z diaľky. Na každom z týchto miest nájdete tabuľu s QR kódom, cez ktorý si aplikáciu stiahnete," priblížil Kuhn.

Tieto miesta však slúžia iba na navnadenie návštevníkov k návšteve archeologickej lokality. K hradu sa podľa projektovej koordinátorky OO CR Región Banská Štiavnica Zuzany Parajovej dá dostať po trase náučného chodníka Glanzenberg, ktorý začína priamo na Námestí sv. Trojice.

"Tu sa priamo na torzách múrov týči hrad v svojej plnej kráse, vidíte ho zblízka a z vnútra. Jeho históriou vás sprevádza rytier v audio aj textovej podobe a v mobile vidíte artefakty, ktoré tu vykopali archeológovia," dodal Kuhn. Vizuálna rekonštrukcia hradu vznikla v spolupráci s historikmi, a je umeleckou intepretáciou existujúcich dát, keďže jeho skutočná podoba sa nezachovala.

Peter Marek, zakladateľ spoločnosti, ktorá stojí za vznikom aplikácie uviedol, že si ju môžu stiahnuť zadarmo všetci užívatelia Androidov i Apple. Jediné čo potrebujú, je smartfón s kamerou podporujúci technológiu rozšírenej reality.

Archeológ Jozef Labuda priblížil, že hrad na kopci Glanzenberg mal rozlohu päť hektárov a začali ho budovať v 13. storočí. Sídlila tu vojenská posádka o sile 30 až 50 chlapov, ktorá strážila z neďalekých žíl vyťaženú rudu, stál tam mlyn na jej drvenie aj metalurgická pec. Býval v ňom komorský gróf, skúšač rúd, no žili tu aj baníci a remeselníci.

"Hrad bol opevnený, boli tu kamenné hradby aj zemný val," dodal Labuda s tým, že v 15. storočí bol ale vojensky napadnutý a vypálený. Po jeho obnove už plnil iba vojenskú funkciu a od 17. storočia začal pustnúť, hradné múry sa rozpadli a vrcholová plošina postupne zarástla vegetáciou.