Operený génius zvieracej ríše: Čimango falklandský sa vyrovná najmúdrejším vtákom (VIDEO)

"Mala som také tušenie, že na týchto vtákoch je niečo pozoruhodné," povedala behaviorálna ekologička Katie Harringtonová, ktorá pôsobí na veterinárnej univerzite vo Viedni. Čimango falklandský (Phalcoboenus australis) podľa jej zistení dokáže riešiť problémy rovnako efektívne ako papagáje.

Harringtonová vedie výskumnú iniciatívu Johnny Rook Project, ktorá je pomenovaná podľa miestnej prezývky čimangov falklandských. Aby porovnala ich kognitívne schopnosti s inými druhmi, prispôsobila pre týchto dravcov osem rôznych úloh prevzatých z predchádzajúceho experimentu navrhnutého pre papagáje kakadu druhu Cacatua goffiniana. Výsledky boli zverejnené v odbornom časopise Current Biology.

"Títo čimangovia v skutočnosti vyriešili úlohy, na ktoré nestačili niektoré papagáje používajúci nástroje," povedala Harringtonová. Do experimentu zapojila 15 čimangov, pričom každý z nich vyriešil aspoň jeden hlavolam a desať vtákov si bez akéhokoľvek tréningu poradilo so všetkými ôsmimi.

Čimangovia sa museli vysporiadať so zariadením z plexiskla rozdeleným na osem sekcií. Každá z nich skrývala kúsok mäsa, pričom vták musel posunúť prepážku, pretrhnúť kus papiera alebo urobiť iný úkon, aby sa k nemu dostal.

Niektoré zvieratá sú pri stretnutí s vedcami alebo neznámymi predmetmi z pochopiteľných dôvodov plaché, čo môže testovanie ich inteligencie sťažiť. U čimangov mala Harringtonová naopak problém udržať zvedavých jedincov v bezpečnej vzdialenosti, zatiaľ čo iný vták podstupoval test. "Musela som sa doslova brániť," povedala.

Vzhľadom na to, ako dobre sa im v experimente darilo, aj k ich celkovej nebojácnosti, sa čimangovia falklandskí dostávajú do pozície sľubného modelového druhu pre štúdium vtáčích schopností. "Rozhodne si zaslúžia pozornosť," uviedla odborníčka Rachael Millerová, ktorá pôsobí na anglickej vysokej škole Anglicka Ruskin University a výskumu na Falklandoch sa nezúčastnila.

Inteligenciu čimangov doteraz mnoho vedcov neskúmalo, hoci sú blízkymi príbuznými papagájov a vrán, teda najznámejších operených géniov. Harringtonová to pripisuje ich statusu dravcov, ktorý vyvoláva predstavu o jednoduchom spôsobe života, kde sa neustále opakujú fázy pozorovania okolia, lovu a spánku.

Millerová súhlasí, že odborná verejnosť kladie príliš veľký dôraz na isté druhy. Štúdie o správaní a inteligencii vtákov z poslednej doby sa podľa nej venovali len asi jednému percentu z 10-tisíc známych vtáčích druhov. "Úplne podporujem výskum, ktorý posúva hranice a pozerá sa na iné skupiny mimo krkavcovitých a papagájov," uviedla.

Harringtonová sa domnieva, že prefíkanosť čimangov vyplynula z nutnosti vysporiadať sa s drsnými podmienkami na súostroví pri južnom konci Južnej Ameriky. V letných mesiacoch môžu čimangovia loviť v kolóniách morských vtákov, ale keď sa tieto druhy na zimu presťahujú, "majú tak trochu smolu", povedala ekologička. Hladným čimangom môže v týchto momentoch pomôcť zvedavosť a vynaliezavosť.

Harringtonová chce v testovaní ich schopností pokračovať. Dúfa, že bude môcť odhaliť rozdiely v tom, ako jednotliví vtáci pristupujú k úlohám, a tiež nechať niektoré exempláre po roku rovnaký experiment zopakovať, aby zistila, aká silná je ich pamäť. Millerová si vzhľadom na to, ako spoločenskí čimangovia sú, kládla otázku, či by boli schopní učiť sa sledovaním jeden druhého.

Podľa Harringtonovej môže štúdium čimangov falklandských odomknúť "úplne nové dvere v komparatívnom kognitívnom výskume". Vzhľadom k ich ostrým pazúrom a ešte ostrejšej mysli ale nebuďme prekvapení, keď títo sokolovití vtáci prídu na to, ako tieto dvere otvoriť sami, dodal NYT.