Hanušovce nad Topľou: Nenápadné mesto s množstvom zaujímavostí a unikátov

„Slávne dejiny dolnošarišského mestečka sú späté s križiackym rádom, Strážcom Božieho hrobu z Jeruzalema, ktorý dostal toto územie od kráľa Ondreja II. v roku 1212. Je to zároveň najstaršia písomná zmienka viažuca sa k Šarišu, teda staršia písomná zmienka ako o Prešove alebo Bardejove,“ predstavil Bruss pre TASR počiatky stredovekého osídlenia na území dnešných Hanušoviec.

Najstaršou dnes stojacou národnou kultúrnou pamiatkou v historickom jadre mesta je ranogotický kostol s byzantskými prvkami zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Podľa Brussa ide o veľmi vzácnu pamiatku, keďže najnovší výskum aj vďaka dendrochronológii potvrdzuje jeho vznik do obdobia druhej polovice 13. storočia. „Tento chrám je jeden z najstarších v regióne vôbec,“ doplnil s tým, že o remeselnom ume majstrov, ktorí ho budovali, svedčí skutočnosť, že svojou veľkosťou postačuje i dnes požiadavkám pri slúžení bohoslužieb.

V tesnej blízkosti kostola stojí renesančná zvonica, v ktorej je uložený najväčší zvon Vranovského okresu. Má názov Campanella nobilissima, v preklade Najvznešenejší zvon, ktorého odliatie v roku 1664 uskutočnil prešovský zvonolejár Wird na objednávku vtedajšieho zemepána mestečka Štefana Kecera z Lipovca.

„Do historického jadra patrí aj renesančný objekt, hovoríme mu Dom Kňašinských, a skvostom je barokový kaštieľ postavený v prvej polovici 18. storočia rodinou Dessewffyovcov z Černeku a Kamenice. Je to najväčší kaštieľ na Šariši,“ predstavil Bruss ďalšiu z pamiatok. Objekt je od roku 1976 sídlom múzea.

Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963 aj Šóšovský kaštieľ, takzvaný Malý kaštieľ, stojaci o úroveň nižšie pod predošlými objektmi. „Datujeme ho do obdobia 1564 a jeho výstavbu pripisujeme Štefanovi Šóšovi, ktorý ako jediný používa prídomok z Hanušoviec,“ doplnil Bruss.

Panorámu historického jadra mesta dotvára zo vzdialenejšej perspektívy Hanušovský viadukt, najdlhší oblúkový viadukt v strednej Európe. Národná technická pamiatka je zároveň „pomníkom“ temnej stránky hanušovskej histórie počas druhej svetovej vojny, keď v miestnom barokovom kaštieli sídlilo veliteľstvo pracovného tábora pre „asociálne“ osoby a Rómov. Aj na základe týchto väzňov dnes spája mestá Strážske a Prešov železničná trať.

Do súboru národných kultúrnych pamiatok v meste patria aj tolerančný chrám evanjelickej cirkvi, židovský cintorín a dnes už schátraná sušiareň liečivých rastlín, stojaca vo dvore jednej z novostavieb na hanušovskom námestí.

Ako o historickom objekte informujú pamiatkari, je spomienkou na úspešnú kariéru miestneho židovského podnikateľa Alexandra Wohla, ktorý ju postavil v 30. rokoch 20. storočia. Liečivé rastliny, zbierané v blízkych Slanských vrchoch, po ich usušení distribuoval do českých a švajčiarskych firiem vyrábajúcich lieky. Stavbu s "dômyselným systémom samovetrania a nezvyčajnou konštrukciou" však počas vojny pre záchranu svojho života opustil a sušiareň, pôvodne pozostávajúca z troch objektov, ostala napospas svojmu osudu.