Navzdory úradom: Sestry Walkerové strávili život v srdci divočiny

 

John Walker (1841–1921) sa vracia domov z bojov za Úniu v americkej občianskej vojne, keď spoznáva krásnu Margaret Jane Kingovú (1846–1909). Už v roku 1866 si ju berie za ženu. O šesť rokov neskôr sa sťahujú do domu v Little Greenbrier Cove v odľahlej divočine štátu Tennessee. Spoločný život im prináša 11 detí, z toho sedem dievčat a štyroch chlapcov.

Po smrti rodičov však zostáva domov bez jediného muža. Synovia sa odsťahujú a horskú chatu zdedí sedem slobodných dcér – Margaret, Polly, Martha, Nancy, Louisa, Sarah Caroline a Hettie. Sarah Caroline sa onedlho ako jediná vydá a farmu opúšťa. Nancy umiera o desať rokov neskôr. Zvyšných päť sestier zostáva v horách a dom po rodičoch udržuje ďalších viac ako 40 rokov.

 

Na vlastnú päsť

Sestry si sami pestujú jedlo a vyrábajú vlastné oblečenie – bez pomoci traktorov, šijacích strojov alebo chladničiek. „Naša krajina produkuje všetko, čo potrebujeme, okrem cukru, sódy, kávy a soli,“ hovoria spokojne ženy. Postupom času sa dievčatá naučia zaobísť sa úplne bez pomoci okolitého sveta.

Chovajú kravy, ovce, sliepky a ošípané a pestujú kukuricu, pšenicu, fazuľu, zemiaky alebo ďalšiu zeleninu. Udržujú sad s viac ako 100 jabloňami a ďalšími ovocnými stromami. Svoje zdravotné problémy riešia pomocou bylinnej liečby, ktorú sa naučili od svojej matky. Vyrábajú si topánky, šnúrky do nich z veveričích koží, vlnené odevy, ponožky či prikrývky.

 

Nechcený záujem

Situácia sa zmení vo chvíli, keď americký Kongres v roku 1926 povolí, aby sa Great Smoky Mountains stali národným parkom. Všetky tunajšie rodiny sú kvôli tomu nútené opustiť svoje domovy. Jedine sestry Walkerové odmietnu a postavia sa proti Správe národných parkov. Ich životy sa razom stávajú terčom aktivity politikov.

V roku 1939 zástupca washingtonskej kancelárie cestuje do ich zrubu, aby sa pokúsil vyjednať rozumný obchod. Na konci roku 1940 sestry teda prijmú ponuku 4750 dolárov (dnes by čiastka zodpovedala zhruba 100 000 dolárov) s tým, že v mieste smú dožiť. Následne prichádza ďalší zásah v podobe článku v The Saturday Evening Post. Časopis v apríli 1946 zverejňuje o sestrách pútavý príbeh, a tým privolá vlnu zvedavých návštevníkov, ktorí ich chcú spoznať osobne.

Sestry sa snažia brániť tým, že pred pozemok umiestnia nápis „Zákaz vstupu“, aby návštevníkov odradili. Neskôr ale nápis nahradí ceduľou „Návštevníci vítaní“, pretože si uvedomia, že turisti sú štedrým príjmom do ich pokladnice. Posledná zo sestier, Louisa, umiera v roku 1964. Správa parku potom preberá zrub aj zvyšok farmy. Životy sestier Walkerových je však veľkou pripomienkou tvrdej práce a vynaliezavosti. Ženy, ktoré žili samy v prírode bez pomoci okolitého sveta, zostávajú v srdci každého návštevníka, ktorý do parku zavíta.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / František Vlček

Zdieľať článok na Facebooku