Záhadné monumenty v púšti: Komu spievali Memnonove kolosy?

2024-01-05 00:00:00 |   |    | 

Slnko je ešte za obzorom, keď sa pred dvoma kamennými monumentmi v púšti zhromaždí malá skupinka Grékov. Chvíľu tu netrpezlivo postávajú, kým sa z jednej zo sôch začne ozývať tichý, tklivý zvuk. Muži sú ako vo vytržení. „Aj ja som ten zvuk počul,“ prizná neskôr filozof Strabón. Už vtedy sú Memnonove kolosy hotovou atrakciou.



 

Faraón Amenhotep III. sa po väčšinu svojej vlády (v rokoch asi 1386 – 1350 pred n. l) prezentuje ako veľkorysý stavebník a mysliteľ. Nesmierne zdroje, ktorými vtedy Egypt oplýva, vynaloží na monštruóznu výstavbu, ktorú realizuje od delty Nílu na severe až po južné hranice Núbie. „Vybudoval podivuhodný chrám bohyne Mut, obklopený posvätným jazerom v tvare polmesiaca, chrám zasvätený bohu Chonsuovi aj chrám zasvätený bohu vojny Moncuovi,“ vymenúva súčasný francúzsky egyptológ Christian Jacq.

Vôbec najväčší chrám si ale necháva faraón postaviť na západnom brehu Nílu - v lokalite Kóm el-Hetan, presne oproti Luxoru (predtým Théby). Do dnešných dní sa z neho však zachovalo žalostne málo - len dvojica kolosálnych sôch, ktoré kedysi strážili monumentálny vstup do chrámu. Práve tie sú opradené radom legiend. Aby nie, keď jedna z nich srdcervúco kvíli!

 

Slnečné kúzlo

V tieni obrovských egyptských sôch odpočíva skupinka Grékov. „Počujete?“ spýta sa udivene jeden z nich ostatných. Okolo roku 27 pred n. l. sa totiž z útrob kolosov, zvyškov po Amenhotepovom zádušnom chráme začne linúť slabá melódia. „Verilo sa, že z nich každý deň vychádza akýsi mierny zvuk. Aj ja, keď som tu bol…, som ho počul,“ priznáva grécky filozof Strabón (asi 63 pred n. l–asi 19 n. l.). Podľa neho je na vine zemetrasenie, ktoré vytvorilo v sochách trhliny, ktoré sa pôsobením ranných slnečných lúčov začali zväčšovať a rozpínať s tým, ako v nich vysychala nočná vlaha, a vydávať tak zvuk podobný citare. Väčšina vtedajších Grékov však spev faraónových sôch považuje za kúzelný, za zázrak. Dokonca kamenné kolosy pomenujú podľa Memnona, bájneho mytologického kráľa z Afriky, ktorý padol ako hrdina v trójskej vojne.

 

Prvé graffiti

Zo sôch opäť vychádza podivný lomoz. Tentokrát však nejde o spev, ale o zvuk kladiva dopadajúceho na hlavicu dláta. V roku 130 n. l. totiž pred slávnymi sochami zastane rímsky cisár Hadrián (76-138). „Vytesajte svoje nesmrteľné verše na nohy tých kamenných obrov,“ vyzve poetku Juliu Balbillu († po r. 130), ktorá mu rada vyjde v ústrety. Podľa niektorých historikov tak vznikajú vôbec prví graffiti v dejinách. 40 rokov nato navštívi miesto cisár Septimius Severus (145-211), ktorého však dielo slávnej básničky doslova pobúri. „Taká neúcta k našim predkom! Ihneď nechajte sochy kompletne opraviť,“ rozkáže staviteľom. Po ich zásahu sa Memnonove kolosy, ktoré aj dnes dosahujú výšku cez 16 metrov, opäť ponoria do večného mlčania…

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Aneta Bartoníková

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 27. február. 2024. Meniny má Alexander.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa