Najstarší kláštor sveta je na Sinaji: Predstavuje bezpečnostné riziko?

Prví pravoslávni mnísi sa tu objavujú na prelome 3. a 4. storočia. Údajne ich sem priláka biblický horiaci ker, z ktorého sa Boh prihováral Mojžišovi. O niečo neskôr na tomto mieste vyrastie kaplnka sv. Kataríny, ktorá bola podľa legendy umučená snáď v roku 305.

A konečne v 6. storočí je pod Mojžišovou horou (vrcholom Sinaj) na Sinajskom polostrove vybudovaný kláštor s trojloďovou bazilikou, a to na príkaz Justiniána I. (asi 482-565). Byzantský cisár ho prikáže kvalitne opevniť, a tak areál s „horiacim kríkom“ chránia pred nezvanými návštevníkmi až 15 metrov vysoké hradby! Časom získava meno kláštor sv. Kataríny, pretože mnísi v objekte pochovajú ostatky tejto svätice.

Rukopisné poklady

„Keď sme… cez dvoje pevné dvere vošli, ktoré na spôsob malých brán urobené boli, vyšli proti nám niektorí mnísi a jeden z nich nás menom arcibiskupa svojho vítal,“ opisuje návštevu kláštora Krištof Harant z Polžíc a Bezdružíc (1564–1621). V areáli vtedy už stojí aj mešita zo začiatku 12. storočia, vybudovaná pre moslimských pútnikov cestujúcich do Mekky.

Ďalšie poklady potom ukrýva kláštorná knižnica, ktorá je ale dnes verejnosti neprístupná. Ide zhruba o 3500 vzácnych rukopisov, ako opisuje súčasný publicista Robert Mikoláš: „V minulosti v nej bol objavený aj Sinajský kódex zo 4. storočia, teda dôležitá verzia Biblie, ďalej prvá edícia Homérových spisov či ojedinelá slovanská modlitebná knižka.“

Symbol mieru

Kláštor svätej Kataríny je od roku 2002 pod ochranou organizácie UNESCO. Stále sem ročne mieria davy pútnikov. V areáli žije niekoľko desiatok mníchov, ktorí majú s miestnymi moslimami dobré vzťahy. Napriek tomu výnimočne čelia aj prejavom nenávisti. Napríklad v roku 2014 egyptský generál vo výslužbe Ahmad Attíja Ragáj žiadal, aby bol najstarší kresťanský kláštor na svete zbúraný.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že v ňom žijú prevažne cudzinci, ohrozujúci bezpečnosť Egypta. Za bizarný návrh sa naňho zniesla kritika zo všetkých strán. Ozval sa aj beduínsky kmeň Džabalija, chrániaci kláštor od samých počiatkov. Jeho šejk dal jasne najavo, že sa nič búrať nebude: „Mier, ktorý existuje medzi mníchmi a beduínmi, robí zo Sinaja symbol mieru.“

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram