Šesť slávnych šperkov: Vypila Kleopatra svoju perlu?

11.04.2022 |   |    | 

Ľudská pochabosť spojená s nádhernými šperkami a drahými kameňmi sprevádza históriu odnepamäti. HISTORY revue vám predstavuje klenoty, po ktorých prahli mocní a ktoré napríklad aj predznamenali ich pád…



 

1. Náušnica padla za obeť stávke

Klenot: perlové náušnice

Doba: 1. storočie pred n l.

Majiteľka: egyptská kráľovná Kleopatra

Osud: zničené

Nad Nílom sa zmráka. Zatiaľ čo väčšina obyvateľov egyptskej ríše ide spať o kúsku chleba a hŕstke fazule, na stole v kráľovskom paláci sa vyníma jedna pochúťka vedľa druhej. Egyptská kráľovná Kleopatra (69–30 pred n. l.) tu hoduje so svojim milencom, rímskym vojvodcom Marcom Antoniom (83–30 pred n. l.). Panovníčka sa s ním stavila, že za jednu noc prejedia a prepijú neskutočných desať miliónov sesterciov, čo by zodpovedalo desiatim tonám rýdzeho striebra. V priebehu večera si však panovníčka uvedomí, k akému nadľudskému výkonu sa zaviazala a že reálne hrozí, že by mohla stávku prehrať. Nechá si preto priniesť pohár octu a hodí doň perlu zo svojej náušnice. Nádherný šperk sa v tekutine po chvíli rozpustí. Potom už Kleopatra iba pozdvihne čašu a nápoj po riadnom dochutení vypije. Vyhrala.

 

Ozdobia bohyňu

A aký je osud druhej náušnice? Kleopatra ju mieni zničiť rovnako ako tú prvú a potvrdiť tým svoje víťazstvo. V tom jej však zabráni rímsky senátor Lucius Plancus (asi 87-15 pred n. l.), ktorý je poverený dohľadom nad priebehom stávky. Zatiaľ je teda zachránená. To už sa ale blíži osudný rok 30 pred n. l. a k Egyptu sa ženú nepriateľské rímske légie. Zúfalá Kleopatra nechce padnúť do zajatia a radšej zvolí dobrovoľnú smrť. Rímski vojaci ju už nájdu mŕtvu. Do oka im však padne zvyšná perlová náušnica. Šperk nechajú odviezť do Ríma, kde je rozrezaný na dve polovice a použitý ako náušnice pre sochu Venuše v rímskom Pantheone. Socha ani jej klenot sa však nezachovali.

 

2. Svadobný dar hodný kráľovnej

Klenot: perla La Peregrina

Doba: 16. storočie

Majiteľka: anglická kráľovná Mária Tudorovna

Osud: v súkromnom vlastníctve

Mária Tudorovna (1516-1558) má 37 rokov, keď konečne usadá na anglický trón a začína sa zároveň obzerať po manželovi. Do oka jej padne ovdovelý španielsky kráľ Filip II. (1527-1598), ktorý je rovnako ako ona oddaným zástancom katolíckej viery. A práve vtedy vystupuje na svetlo sveta do tej doby najväčšia známa perla nazvaná La Peregrina (Pútnička). Filip ju kráľovnej venuje ako svadobný dar. Mária perlu nosí ako prívesok na krku a je s ňou zvečnená aj na niekoľkých dobových obrazoch.

 

Z Anglicka do Hollywoodu

Vláda Márie Tudorovny je poznačená mimoriadne krvavým útlakom protestantov, preto si panovníčka vyslúži prezývku Krvavá Mary. Anglicko si tak po jej smrti v roku 1558 zaslúžene oddýchne. Zvlášť potom, čo sa na trón dostane jej nevlastná sestra, tentoraz protestantka, Alžbeta I. (1533–1603). Druhýkrát ovdovelému Filipovi sa nechce opúšťať anglický dvor a požiada ju o ruku. Tá mu však dá košom. Kráľ si preto zbalí svojich pár sliviek a aj so vzácnou perlou utečie späť do Španielska. Tu šperk zostane ďalších 250 rokov a prejde napríklad aj rukami rodiny Bonapartov, ktorá si na začiatku 19. storočia uzurpuje tunajší trón. Neskôr sa dostane do Anglicka, kde ju zakúpi waleský herec Richard Burton (1925–1984) pre svoju ženu, slávnu herečku Elizabeth Taylorovú (1932–2011). Po jej smrti sa perla, už zasadená do diamantového náhrdelníka od Cartiera, vydraží v newyorskej aukcii. Nový majiteľ, ktorého identita nie je známa, za ňu zaplatí viac ako 11 miliónov dolárov.

 

3. Zmizol na 50 rokov zo sveta?

Klenot: diamant Nádej

Doba: 17. storočie

Majiteľ: Ľudovít XIV.

Osud: neznámy

Preboha, kde ste k nemu prišli?“ pýta sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. (1638-1715), zatiaľ čo obdivuje ponúkaný modrý diamant. Obchodník a cestovateľ Jean-Baptiste Tavernier (1605-1689) sa len usmeje, pretože vie, že dnes si príde na slušné peniaze. Kráľovi, ktorý sa rád obklopuje zlatom a drahými kameňmi, toho dňa predá vyše 1000 menších diamantov a päť veľkých, medzi nimi aj modrý unikát. Ľudovít okamžite poverí svojho dvorného klenotníka, aby drahokam zbrúsil a vsadil do zlata. Vladárova otázka ohľadom pôvodu diamantu však zostane bez odpovede. Hoci sa vie, že Tavernier kamene dovážal z Indie, špekuluje sa, či ich všetky kupoval, alebo sa niekedy neuchýlil aj ku krádeži. Tak či onak, z diamantu sa stane prvoradá ukážka Ľudovítovej zbierky.

 

Stratený pri lúpeži

Modrý kameň zostane vo vlastníctve kráľovskej rodiny až do Veľkej francúzskej revolúcie. Počas chaotických rokov, plných krvi a besnenia, však dôjde k vyrabovaniu kráľovskej pokladnice – a medzi ukradnutými predmetmi je aj modrý diamant. Po upokojení situácie sa podarí mnoho cenností vrátiť, on je už ale pravdepodobne v Anglicku. Má sa za to, že ho lupič či lupiči nechali rozrezať na dva kusy, pričom ten väčší z nich – dnes prezývaný Nádej – sa o 50 rokov neskôr objaví vo vlastníctve jednej londýnskej bankárskej rodiny. Či sa skutočne jedná o časť kameňa, ktorý kedysi patril Ľudovítovi XIV., sa dodnes špekuluje, napriek tomu sa jedná o jeden z najvzácnejších drahokamov na svete a jeho hodnota dosahuje čiastku štvrť miliardy dolárov. Nádej (Hope) je v súčasnosti v zbierkach Smithsonovho inštitútu vo Washingtone.


Wikimedia - Kunalm - Vlastná tvorba, CC BY-SA 4.0, Link

 

4. Vyhasnuté city oživiť nedokázal

Klenot: diamant Orlov

Doba: 18. storočie

Majiteľka: Katarína Veľká

Osud: zamknutý v Kremli

Ruská cárovná Katarína II. Veľká (1729-1796) sa preslávila ako výnimočne žiadostivá a vášnivá žena. Jej posteľou prejdú zástupy mužov, tzv. generálnych adjutantov. Väčšinou nejde o viac než o ukojenie sexuálneho pudu, avšak s jedným z milencov, gardovým dôstojníkom Grigorijom Orlovom (1734-1783), nadviaže skutočne romantický vzťah. Zrejme tomu napomohol aj fakt, že to bol práve Orlov, kto zosnoval zvrhnutie jej manžela, cára Petra III. (1728–1762), z trónu, čím sa Katarína dostala k moci. A vďačná cárovná si svojho ctiteľa riadne rozmaznáva. „Dostal napríklad kabát posiaty perlami a diamantmi v cene milióna rubľov,“ uvádza súčasná spisovateľka Marcela Titzlová.

 

Tučná cena útechy

Píše sa rok 1772, keď Orlov zavíta do Amsterdamu. Hoci už sa s Katarínou niekoľko rokov nevída, usilovne premýšľa, ako by s ňou mohol opäť nadviazať vzťah. U jedného perzského kupca preto zaobstará mimoriadne drahý a krásny diamant. Dnes sa pravdepodobne jedná o jedenásty najväčší drahokam svojho druhu na svete! S vyhliadkou na opätovné vzplanutie jej citov ho Kataríne odovzdá, avšak vytúženého výsledku sa nedočká. Cárovná sa však cíti previnilo a Orlovovi venuje aspoň mramorový palác v Petrohrade. Diamant si však ponechá a dá ho vsadiť do žezla svojich nových korunovačných klenotov. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 sa diamant spolu s ďalšími cárskymi cennosťami dostane do kremeľských zbierok v Moskve, kde je zamknutý dodnes.

 

5. Podvod pošpinil panovníčku

Klenot: diamantový náhrdelník

Doba: 18. storočie

Majiteľka: grófka de la Motte

Osud: stratený

O jeden z najväčších škandálov v dejinách Francúzska sa postará istá Jeanne de Valois-Saint-Rémy (1756-1791), známa tiež ako grófka de la Motte. Hoci je vzdialenou príbuznou kráľovskej rodiny, sú jej blízke tie najodpornejšie techniky podvodov a klamstiev. Na scénu vstupuje niekedy okolo roku 1783. S cieľom zmocniť sa závratne drahého diamantového náhrdelníka, ktorý pre kráľovskú rodinu vyrobili slávni francúzski klenotníci, sa votrie do priazne postaršieho kardinála Rohana (1734–1803). Pomocou sfalšovaných listov „od kráľovnej“ mu nahovorí, že ho panovníčka poverila sprostredkovaním už dohodnutého obchodu. Rohan teda náhrdelník u klenotníkov vyzdvihne a v najlepšej vôli ho odovzdá grófke, aby ho odniesla do Versailles. Tá však šperk zbalí a vezme nohy na ramená. Keď potom kráľovnej Márii Antoinette (1755–1793) príde výzva na zaplatenie, rozbehne sa masívne pátranie po zlodejke.

 

Rozpredaný po kúskoch

Netrvá to dlho a grófka je zatknutá, rovnako ako naivný kardinál Rohan, ktorý si chcel získať sympatie krásnej kráľovnej. Incident však vrhá zlé svetlo aj na samotnú Máriu Antoinettu, a tá preto trvá na verejnom súdnom procese. „Odsudzuje sa k doživotnému žaláru,“ zaznie z úst sudcu a sebavedomej zlodejke sa rozklepú kolená. Akoby doživotný trest nebol dostačujúci, ešte predtým, než ju hodia do kobky, rozšľahajú jej chrbát bičom a ociachujú obe ramená. Diamantový náhrdelník je však nenávratne stratený. Grófka de la Motte ho stihla odovzdať svojmu manželovi, ktorý je podobný špekulant ako ona, a tomu rýchlo došlo, že mu horí pôda pod nohami. Klenot rozpredal po malých kúskoch, a nakoniec zmizol v Anglicku. Tam ho nasledovala aj Jeanne, ktorej sa za nejasných okolností podarilo po desiatich mesiacoch zmiznúť z väzenia. Prostí Francúzi v nej napokon nevideli ničomníčku, ale obeť intríg kráľovského dvora...

 

6. Milenka uplatená drahokamami

Klenot: náramok s drahokamami

Doba: 19. storočie

Majiteľ: Klemens Metternich

Osud: neznámy

Píše sa rok 1814. Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte (1769-1821) je nútený abdikovať a následne je internovaný na ostrove Elba v Tyrrhenskom mori. Vo zvyšku Európy sa preto oslavuje. V rovnakej chvíli necháva šéf rakúskej diplomacie Klemens Metternich (1773-1859) zhotoviť u klenotníka unikátny darček. „Zlatý náramok, alebo ako sa vtedy po francúzsku hovorilo bracelet, bol posádzaný drahokamami. Sám nakreslil jeho návrh, takže bol o to zvedavejší, ako si s ním zlatník poradí,“ dopĺňa Titzlová. S nádejou v srdci ho potom Mettternich zašle dedičke početných panstiev v Pobaltí, Kataríne Vilemíne Zahánskej (1781-1839), s ktorou sa už vyše roka intímne stretáva. Náramkom, ktorý v sebe skrýva smaragdy, ametysty, rubíny i diamanty, chce dámu prinútiť, aby odmietla ponuku na sobáš s iným mužom. A to je sám Metternich ženatý!

 

Stráca hlavu

O Kataríne sa hovorí, že je schopná a sebavedomá žena. Akonáhle však dôjde na Klemensa, začne sa správať trochu iracionálne - návrh lukratívneho sobáša skutočne odmietne, hoci vie, že jej milenec sa nikdy so svojou manželkou nerozvedie. Až o pár rokov neskôr sa Katarína napriek tomu umúdri a vezme si za muža istého grófa. Jej city ku Klemensovi však nikdy úplne nevychladnú. Náramok nakoniec skončí u Metternichovej tretej ženy, mladučkej grófky Melanie Zichyovej (1805-1854).

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Streda, 25. máj. 2022. Meniny má Urban.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa