Päť najväčších tučkov na tróne: Henrich VIII. vážil až 160 kilogramov!

2024-03-17 00:00:00 |   |    | 

Henrich VIII. odloží mastné stehno a utrie si rukou kútiky úst. K jedlu zasadol o siedmej večer, a hoci už je dávno po polnoci, stoly sa stále prehýbajú pod vybranými pokrmami. „S večerou sa predsa nesmieme ponáhľať,“ usmeje sa na svojich hostí kráľ a pokynie sluhom, aby doniesli ďalšie pochúťky.



 

Pre anglického kráľa je jedlo skutočným koníčkom. Denne dokáže zjesť pokojne aj desať chodov, paštétami počnúc a pávím mäsom končiac. Svojim manželkám a služobníctvu tak kysne doslova pred očami. A čo viac, trápi ho kvôli tomu aj zdravie. „Dostal cukrovku, trpel nadváhou a nohy mal plné mokvajúcich jaziev. Cukrovka sa časom prejavila aj na obličkách a srdci,“ podotýka publicista Milan Kocourek. Koncom života priberie Henrich VIII. (1491–1547) natoľko, že sa takmer prestane pohybovať. Aby tiež nie! Veď priemerná ročná spotreba kráľovskej kuchyne je vtedy 8200 oviec, 2330 jeleňov, 1240 volov, 2870 ošípaných, 33 000 kurčiat, 24 000 škovránkov a 53 kancov, na ktorých zapitie padne 280 litrov.

K prejedaniu ale nemajú sklony len mocní muži. Obezita postihne napríklad britskú vládkyňu Annu Stuartovnu (1665–1714) alebo panovníčku Máriu Teréziu (1717–1780). Tá je vo svojich 55 rokoch obézna natoľko, že nedokáže sama vstať z postele ani chodiť po schodoch. S nadmernou hmotnosťou bojuje aj britská kráľovná Viktória (1819-1901), ktorá v jedle utápa svoj žiaľ zo straty milovaného manžela. Jej hlavne tučné, mastné a sladké jedlá. Nerobí jej problém zjesť celú tortu na posedenie a počas dňa cmúľa sladké cukríky. Pochopiteľne má problémy s trávením a služobníctvo ju za chrbtom prezýva „malá guľa“. V jej pozostalosti sa dochovajú napríklad nohavičky, ktoré merajú v páse 127 centimetrov!

 

1. Obezitu mal v rodine

Tučko: Ľudovít VI. Francúzsky

Životné údaje: 1081–1137

Hmotnosť: cez 100 kg

Obľúbené jedlo: pečená zverina

Problémy: bolesti brucha a zažívacie problémy

Korpulentnú postavu zdedil francúzsky vladár Ľudovít VI. zrejme po rodičoch. Ani jeho kráľovský otec Filip I. (1052-1108) nie je žiadny oriešok, pomerne veľký pupok má aj jeho starý otec. Ako presne vyzerala Ľudovítova matka Berta Holandská (asi 1058 – 1093) síce nie je známe, o mnohom ale svedčí fakt, že ju kráľ Filip v roku 1092 po takmer 20-ročnom manželstve zapudil – vraj z dôvodu, že je „až príliš tučná“. Napriek tomu mladý Ľudovít nezatrpkne, naopak. Je živý, čulý a považuje sa za skvelého jazdca a šermiara, teda aspoň v mladosti. Potom ale nájde záľubu v dobrom jedle aj on a razantne priberie. Tak, že si vyslúži nelichotivý prídomok „Tučný“!

 

Musia ho nosiť

Francúzski rytieri vyrážajú za zvuku bubnov a trúbiek do ďalšej bitky. Ľudovíta VI. však nie je nikde vidieť. V posledných rokoch vlády pribral natoľko, že už nevysadne ani na koňa. Vojenských ťažení sa síce zúčastňuje, jeho vlastní muži ho však musia prevážať na nosidlách. Obezita má zároveň ťažký vplyv na kráľovo zdravie. Často ho sužujú bolesti brucha a zažívacie problémy. „Keby som len v mladosti vedel to, čo viem teraz, a v starobe bol schopný robiť to, čo zamlada, dobyl by som veľa impérií,“ posťažuje sa raz na nešťastný osud obézny kráľ. Roku 1137 zomiera na úplavicu vo veku 55 rokov. Stredoveké pramene bohužiaľ nezaznamenali, po akej strave Ľudovít VI. tak obludne pribral. S najväčšou pravdepodobnosťou v jeho jedálničku nechýbala pečená zverina, maslo, chlieb a syr.

 

2. Trpel kvôli chorobe

Tučko: Jiří z Poděbrad

Životné údaje: 1420–1471

Hmotnosť: historicky nedoložená

Obľúbené jedlo: zverina

Problémy: bolesti nôh a žlčové kamene

Vodnateľnosťou a obezitou trpí aj český kráľ Jiří z Poděbrad, a to už od útleho veku. Vo svojich 35 rokoch dokonca odmietne navštíviť pápeža v Ríme pre „ťažkosti s nadmernou hrúbkou svojho tela“. Otázkou je, či v tomto prípade nešlo o obyčajnú výhovorku... Na rozdiel od iných korpulentných vladárov však za Jiřího obezitu nemôže záľuba v jedle, ale choroba. Podľa antropológa Emanuela Vlčka (1925-2006) trpí zrejme vrodenou metabolickou poruchou. Tá spôsobuje nadmerné ukladanie tuku a kráľ je v jej dôsledku silne obézny, hlavne v páse.

 

Panovanie? Sedavé zamestnanie!

Jiŕí je naopak pomerne striedmo, avšak spôsob jeho života je sedavý. Na nejaké lovy alebo turnaje veľmi nie je. Ako mu roky pribúdajú, má čím ďalej väčšie problémy s pohybom, skôr kríva, než chodí. „Chorobná obezita viedla postupne k obehovým problémom, k ťažkým opuchom nôh, takže na sklonku života sa Jiří z Poděbrad už vôbec nemohol hýbať a trávil svoje dni na lôžku,“ uvádza český publicista Petr Hora Hořejš (1938–2023). Navyše má bolesti, napriek tomu pracuje až do posledného dňa. Sedieť predsa môže a mozog mu slúži viac ako výborne. V sede tiež umiera, a to v nedožitých 51 rokoch. Pri pitve lekári konštatujú, že má „napoly skazenú pečeň, spečenú žlč, žlčový kameň o veľkosti holubieho vajca a na piaď hrubú vrstvu masti na bruchu.“ Len pre predstavu, „piaď“ zodpovedá zhruba veľkosti dlane, mohlo teda ísť až o 20 centimetrov !

 

3. Jedlom rieši problémy

Tučko: Henrich VIII. Tudor

Životné údaje: 1491–1547

Hmotnosť: 160 kg

Obľúbené jedlo: pávie mäso, paštéty a drozdy

Problémy: cukrovka, dna a páchnuce vredy

Doneste ďalšie pivo!“ prikáže Henrich VIII. a s hlasným mľaskaním si olizne pery. Aj keď zjedol už niekoľko chodov, stále nemá dosť. Anglický kráľ je veľký pôžitkár, jeho vášňou sú nielen krásne ženy, ale aj opulentné hostiny. Je to však práve jeho nezriadená chuť do jedla, ktorá z neho nakoniec urobí živú trosku a stojí za jeho úmrtím. Henrich bol pritom v mladom veku považovaný za silného a pohľadného muža. Bol vysoký, mal atletickú postavu a vynikal v tanci, jazde na koni aj rytierskych turnajoch. Nevydarené manželstvo, spory s pápežom a zúfalá snaha o splodenie mužského potomka ho však uvrhli do depresií, pri ktorých si pomáhal bujarými pitkami a organizovaním veľkolepých banketov.

 

Hostiny pre 200 ľudí

Hostiny na londýnskom dvore sú za Henrichovho panovania vskutku pompézne. Trvajú celé hodiny a mnohokrát sa ich zúčastňuje viac ako 200 hostí. Stoly sa navyše doslova prehýbajú jedlom – vedľa hovädzieho, ovčieho, bravčového a králičieho mäsa sú k dispozícii aj pečené pávy, varené veľrybie mäso a dokonca kúsky delfína! Henrich si potrpí aj na sladké. Pri žiadnej večeri nesmú chýbať lievance a pozlátený marcipán. Niet divu, že s takou stravou sa postava anglického panovníka rýchlo zaguľacuje. Ku koncu života váži až 160 kilogramov a v páse má skoro 140 centimetrov!

 

Výbuchy hnevu

Obézny vládca sa vyčerpane prevaľuje na lôžku. „Zbabelci! Zradcovia!“ bľaboce nezmyselne. Obezita okrem iného premenila kedysi aktívneho a šarmantného kráľa na despotického tyrana, ktorý si neváha vylievať zlosť na svojich najbližších. Rozpúta vlnu politických popráv, vyvlastňuje majetok katolíckych kláštorov a nákladným životným štýlom sústavne zadlžuje štátnu kasu. Monštruózna šírka mu samozrejme privodí množstvo zdravotných problémov. Sužuje ho cukrovka a dna, nohy má opuchnuté a plné zapáchajúcich vredov. Zle chodí, sotva dýcha a trpí neustálymi výbuchmi hnevu.

 

4. Dopláca na kočovný život

Tučko: Ján III. Sobieski

Životné údaje: 1629–1696

Hmotnosť: cez 110 kg

Obľúbené jedlo: knedle a šišky

Problémy: dna, vysoký tlak a syfilis

Bojovým poľom neďaleko viedenských hradieb burácajú výstrely z kanónov a muškiet. Poľskí husári zbesilo útočia z kopca na preriedené turecké rady. „Pozrite, nepriateľ uteká!“ zvolá poľský panovník Ján III. Sobieski a neohrozene vedie kresťanské oddiely za historickým víťazstvom. Udatnou záchranou Viedne pred dobytím osmanskými vojskami v septembri 1683 si Ján Sobieski vybuduje auru neporaziteľného vojvodcu. Rešpektujú ho dokonca aj Turci, ktorí mu po svojej porážke pri hlavnom meste habsburskej monarchie udelia obdivnú prezývku „Lev z Lechistanu“. Aj keď poľský vládca strávi značnú časť života v konskom sedle na vojnových výpravách, paradoxne trpí ťažkou obezitou.

 

Osamelý a zatrpknutý

Kráľ je totiž náruživým jedákom. Miluje šišky a zemiaky, s ktorými sa zoznámil práve vo Viedni, a dokáže sa nimi prejedať doslova od rána až do večera. Nedá dopustiť ani na pečenú hus s jablkami a červenou kapustou alebo na tradičnú čiernu polievku z kačacej krvi. Tučná strava a kočovný život na vojnových ťaženiach si však vyžiadajú svoju daň. Obézny Sobieski v starobe ochorie na dnu, trápia ho aj obličkové kamene, vysoký tlak a zrejme aj syfilis, čo negatívne ovplyvní jeho politické rozhodovanie. Nepodarí sa mu upevniť kráľovskú autoritu ani zaistiť nástupníctvo vlastnému synovi Jakubovi (1667–1737). Zomiera vo veľkých bolestiach ako osamelý a zatrpknutý muž.

 

5. Prejedá sa v exile

Tučko: Farúk I.

Životné údaje: 1920–1965

Hmotnosť: 136 kg

Obľúbené jedlo: cestoviny a morské plody

Problémy: bolesti brucha a problémy s dychom

Všetko musí byť úplne perfektné,“ ozýva sa z kuchyne jednej z luxusných rímskych reštaurácií. Plné ruky práce majú aj čašníci. V marci 1965 sem totiž zavíta bývalý egyptský a sudánsky kráľ Farúk I. so svojou pôvabnou 22-ročnou milenkou Annou Máriou Gattiovou. Zavalitý monarcha je ako obvykle pri chuti. Behom pár minút zje obrovskú porciu ustríc, homára v omáčke a jahňacie s fazuľami. „Budete si priať dezert?“ opýta sa vznešeného hosťa usmievavý čašník. Farúk si pripáli kubánsku cigaru a chystá sa odpovedať, namiesto slov mu však zo širokých úst vyjde len bolestné zastonanie. Vo vzniknutom kŕčovitom záchvate sa chytí za srdce a zrúti sa bezvládne na stôl. „Rýchlo, zavolajte sanitku!“ jačí panovníkova spoločníčka. Ani napriek včasnému zásahu lekárov sa ale 45-ročného Farúka zachrániť nepodarí. Ten tak doplatil na jednu zo svojich najväčších vášní. A že ich nemal práve málo…

 

Zosadia ho z trónu

Luxusom je Farúk obklopený odmalička. Egyptským a sudánskym kráľom je koniec koncov menovaný už v roku 1936, a to má sotva 16 rokov. Nemá ale ľahkú pozíciu. Egypt je v tomto období de facto britským protektorátom a vládnu tu zložité vnútorné konflikty. Počas druhej svetovej vojny tu navyše dochádza k tvrdým bojom medzi Britmi a Talianmi. Farúkova moc a obľúbenosť postupne slabnú, až je roku 1952 nakoniec zvrhnutý z trónu. Štát sa potom postupne premení z monarchie na republiku. Zosadený panovník nachádza útočisko v Taliansku a do rodnej krajiny sa už nikdy nevráti. Po zvyšok života sa potom oddáva svojim súkromným nerestiam – najmä milostným avantúram a dobrému jedlu.

 

 

Žalúdok s hlavou

Farúk je naozaj nevídaný jedák. S obľubou navštevuje vyhlásené talianske reštaurácie, v ktorých trávi dlhé hodiny. Miluje cestoviny a morské tvory, hlavne homáre. Rád si ale pochutná aj na šaláte Capri, ktorý sa vďaka nemu preslávi po celom svete. Talianski kuchári po labužníckom vladárovi pomenujú aj niekoľko jedál, napríklad špagety à la Farúk. Kráľov apetít sa však čoskoro začne vymykať kontrole. Kedysi štíhly mladík zrazu váži okolo 136 kilogramov. Priatelia mu v nadsádzke hovoria „žalúdok s hlavou“ a jeho sestra dokonca prizná, že Farúk je „schopný vypiť 30 fliaš sódy za deň a kaviár jej rovno z konzervy“.

 

Okradol mrtvolu

Farúk I. si však neblahú pozornosť verejnosti vyslúžil aj kvôli svojej chorobnej kleptománii. Ukradne všetko, čo sa mu dostane pod ruky. Presvedčí sa o tom napríklad britský premiér Winston Churchill (1874–1965), ktorého Farúk pripraví o vreckové hodinky! Inokedy zase odcudzí vojenské vyznamenania z mŕtvoly iránskeho šáha Rezy Šáha Pahlavího (1878-1944), čím si vyslúži medzinárodnú hanbu.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Aneta Bartoníková

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. apríl. 2024. Meniny má Marcel.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa