Koniec mauzólea v Belehrade: Starosta chce Titove ostatky premiestniť do Chorvátska

Šapić povedal, že takzvaný Dom kvetov, v ktorom je okrem Titovho hrobu aj múzeum Juhoslávie, by sa mal premeniť na múzeum srbskej histórie. Ostatky bývalého partizánskeho veliteľa a neskoršieho vodcu komunistickej Juhoslávie by podľa Šapičových predstáv mali byť prevezené do chorvátskeho Kumrovca na chorvátsko-slovinskom pomedzí, kde sa Tito v roku 1892 narodil.

"Zahájim iniciatívu, aby sa z Domu kvetov stalo múzeum srbskej histórie, a Josip Broz sa vrátil Chorvátom do Kumrovca," napísal Šapić na Instagrame. Otázka Titovho mauzólea by sa podľa neho mala vyriešiť "raz a navždy" a novo by tu mali spočinúť "najväčší srbskí velikáni".

V príspevku tiež vychvaľoval Dragoljuba Mihailoviča, kontroverzného generála a veliteľa jednotiek srbských nacionalistov počas druhej svetovej vojny, v roku 1946 popraveného Titovými komunistami, okrem iného za kolaboráciu s nacistami. Samotného Tita označil za "zloducha" nových srbských dejín.

"Je to hanebný nápad," povedal časopisu NIN k snahe odstrániť hrob Titov vnuk Joška Broz, ktorý do roku 2022 stál na čele marginálnej Komunistickej strany. Opozične orientovaný časopis vníma iniciatívu Šapiča, člena vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS), ako snahu nastoliť nacionalistické témy pred dôležitými miestnymi voľbami, ktoré sa v Belehrade uskutočnia 2. júna.

Niekdajší doživotný prezident komunistickej Juhoslávie Títo zanechal kontroverznú stopu v dejinách juhoslovanských krajín. Ním vedený štát dokázal držať na uzde etnické napätie, ktoré bolo dôsledkom krvavého vybavovania účtov medzi Chorvátmi a Srbmi - a nielen nimi - počas druhej svetovej vojny. Keď v máji 1980 zomrel, začalo sa ale jeho životné dielo rúcať. Rozpad mnohonárodného štátu v 90. rokoch potom sprevádzali vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.

Srbi sú vo vzťahu k Titovi tradične rozdelení. Ich nacionalisticky orientovaná časť sa usiluje o revíziu pohľadu na antifašistické hnutie počas druhej svetovej vojny a pokúšajú sa Mihailovičove takzvané četníky vydávať za srbský antifašizmus. Prieči sa im tiež Titova vízia decentralizácie, ktorá v dobách komunistickej Juhoslávie pripravila najpočetnejších Srbov o prevahu. Pozitívne nie je Títo prevažnou väčšinou obyvateľov vnímaný ani v Chorvátsku.