Chorvátsko

01.01.2019 |   |    | 

O krajine

Dejiny: Chorvátsko je mladá krajina, nezávislá od roku 1991. Ako jediný rímskokatolícky štát na Balkáne má zvláštne postavenie sprostredkovateľa medzi juhovýchodnou a strednou Európou. Jeho skutočná história však siaha až do predrímskych čias, do 12. storočia pred n. l., kedy sa tu začali usídľovať ilýrske kmene: Istrovia, Liburnovia a Dalmáti. Tých spočiatku sužovali nepriaznivé poveternostné podmienky, zo severu vial búrlivý nárazový vietor – bóra a z juhu zase teplý a vlhký – jugo. Nevytvorili si žiaden spoločný štát, no v 6. storočí pred n. l. sa začínajú presúvať k moru a na polostrovy, kde zakladajú prvé mestá a vytvárajú tak podmienky na rozvoj obchodu – už v 5. storočí pred n. l. sa tu objavujú grécki obchodníci a budujú nové kolónie. Súžitie Grékov a Ilýrov vyvrcholilo spormi o moc v 3. storočí pred n. l. Ako to už v živote býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, a tak sa moci ujíma Rím. Rímske panstvo sa pre Dalmáciu stalo obdobím nebývalého rozkvetu, ktorý ukončilo až rozdelenie Rímskej ríše. Nasledujúce storočia poznačili vpády nových kmeňov a neustále boje, až kým sem v 7. storočí nezavítal kmeň Chorvátov, ktorý tu o dve storočia neskôr založil prvý chorvátsky štát. Pre svoju strategickú polohu bol vždy v centre pozornosti susedných, mocnejších štátov. Od 13. storočia sa Dalmácia a celá oblasť Jadranu dostala do rúk Benátčanov, no svojimi nárokmi sa netajilo ani Uhorsko ani Osmanská ríša. Po objavení Ameriky a nových námorných ciest poklesol význam stredomorského obchodu, a tým aj Benátok, čo malo za následok, že ich dŕžava pripadla habsburskej monarchii, ktorá tu panovala až do konca prvej svetovej vojny, pričom Uhorsko spravovalo Chorvátsko a Rakúsko Dalmáciu. Po zániku Rakúsko – Uhorska vznikol narýchlo nový štát SHS – kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý sa však počas druhej svetovej vojny rozpadol. Po vojne sa Dalmácia stala súčasťou Chorvátska, jednej zo zväzových republík Juhoslávie. V osemdesiatych rokoch sa otázka samostatnosti Chorvátska stávala čoraz aktuálnejšou a vyvrcholila v roku 1991 vyhlásením nezávislosti zo strany Chorvátov a následne aj zo strany Srbov, čo viedlo k občianskej vojne, ktorú ukončila až Daytonská zmluva z roku 1995.

Bezpečnostné riziká: Situácia v Chorvátsku je v podstate rovnaká ako u nás. V letnej turistickej sezóne je častejšie vykrádanie áut cudzincov, odporúčame nenechávať na sedadlách cennejšie predmety, tašky, kufre alebo iné batožiny. Niektoré odľahlé časti regiónov východné Slavónsko a Krajina nie sú odmínované. Opúšťať vychodené chodníky a navštevovať opustené dediny sa neodporúča.

Zdravotníctvo: Nemocnice a polikliniky sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú lekárske ambulancie. Lekárne sú takmer v každom malom meste. Nakoľko dňom 1.7.2013 sa stala Chorvátska republika 28 členskou krajinou Európskej únie, konzulárne oddelenie Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Záhrebe odporúča všetkým turistom, ktorí cestujú do krajiny, aby si zabezpečili Európsky preukaz zdravotného postenia. Tento preukaz zjednodušuje občanom celý proces súvisiaci s ošetrením v prípade zdravotných problémov počas ich pobytu v zahraničí. Držitelia preukazu majú počas pobytu v zahraničí nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť ako domáci pacienti, pričom náklady na ošetrenie uhradí plne alebo čiastočne ich zdravotná poisťovňa. Preukaz nie je náhradou za doplnkové cestovné poistenie a nepokrýva náklady napríklad v prípade úmrtia a repatriácie. Aj keď sa na Chorvátsko vzťahujú predpisy EÚ a vzhľadom nato, že každá krajina má iný rozsah zdravotnej starostlivosti, odporúčame poistiť sa i komerčne. Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vzťahuje na štátnu, nie však na súkromnú zdravotnú starostlivosť. Chorvátsko je krajinou, kde nie je potrebné špeciálne očkovanie.

Internet (.hr): www.hrvatska.hr; https://croatia.hr/cs-CZ

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Podmienky športového a rekreačného rybolovu a používania zahraničných plavidiel v Chorvátsku:

  • Rybolov

Chorvátske zákonodarstvo rozlišuje štyri druhy rybolovu : hospodársky, malý, športový a rekreačný. Z nich v prípade turistov pripadajú do úvahy posledné dva. Pre športový aj rekreačný rybolov, či už na brehu alebo na mori, treba povolenie, ktoré za poplatok vystavujú príslušné inštitúcie. Podmienkou udelenia povolenia pre športových rybárov je členstvo v Chorvátskom zväze pre športové rybárstvo, u cudzincov členstvo v ich národnom zväze. Rekreačný rybolov nie je takouto podmienkou podmienený.
U oboch kategórií rybolovu je možné získať povolenie platné na jeden, resp. viac dní alebo na jeden rok. Ročné povolenie sa vydáva len chorvátskym občanom alebo cudzincom s pobytom v Chorvátsku.

Cena za povolenia v prípade oboch kategórií rybolovu sú nasledujúce:
- 1 deň - 60,- HRK
- 3 dni - 150,- HRK
- 7 dní - 300,- HRK
- 30 dní - 700,- HRK

Povolenia na športový rybolov udeľuje Chorvátsky zväz pre športové rybárstvo; krátkodobé povolenia možné získať aj prostredníctvom jednotlivých klubov, uverejnených na internetovej stránke www.hssrm.hr.

Na rekreačný rybolov vydáva povolenia Ministerstvo poľnohospodárstva, lesov a vodného hospodárstva prostredníctvom rybárskych správ (Uprave ribarstva), sídliacich v jednotlivých mestách na jadranskom pobreží (Pula, Rijeka, Senj, Zadar, Šibenik, Split, Ploče, Dubrovník). Povolenia možno dostať aj vo vybraných turistických kanceláriách a pobočkách turistického združenia.

U oboch spomínaných druhov rybolovu je presne stanovená výzbroj, ktorú je možné použiť (počet udíc, harpún na rybolov pod vodou atd.), podrobné informácie možno získať pri udeľovaní povolenia. Treba zdôrazniť, že rybolov pod vodou je určený len pre športových rybárov. Harpúnou možno pod vodou loviť ryby iba bez špeciálnych prístrojov na dýchanie a to v čase od východu do západu slnka.

Lov veľkých rýb – Big Game (mečúň, tuniak..) je možný iba na základe osobitného povolenia (1 deň - 120,-HRK, 3 dni – 300,- HRK, 7 dní -600,- HRK, 30 dní – 1 500,- HRK). V jednom dni možno uloviť len jeden kus veľkej ryby.

Z ďalších základných princípov rybolovu treba pripomenúť nasledujúce zásady:
- denne je možné uloviť maximálne 5 kg rýb a iných morských živočíchov
- predaj ani výmena nie je možná
- je zakázané po celý rok loviť v prístavoch, od 1. mája do 1. októbra na plážach a kúpaliskách
- v národných parkoch Brijuni, Kornati, Mljet a Lastovo platia osobitné predpisy.

  • Používanie zahraničných plavidiel

Podmienky používania cudzokrajných lodí a člnov v chorvátskych vodách upravuje nariadenie chorvátskej vlády z 5. mája 2001, vychádzajúce zo zákona o plavbe vo vnútorných vodách. Nariadenie ukladá osobám, ktoré prichádzajú do Chorvátska vodnou cestou, prihlásiť plavidlá na príslušnom úrade (kapetania) v najbližšom medzinárodnom prístave. Pri vstupe do Chorvátska po zemi je vlastník plavidla, resp. osoba, ktorá bude plavidlo riadiť, povinný ho prihlásiť na ktorejkoľvek kapetánii. Táto povinnosť sa netýka plavidiel, ktoré nie sú dlhšie ako 3 metre, resp. ktorých motor je slabší ako 4 kW. Pri prekročení hoci len jednej podmienky je prihlásenie povinné.

Pri prihlasovaní plavidla treba predložiť :
- potvrdenie o evidencii plavidla a oprávnení používať štátnu vlajku, vydané príslušnou inštitúciou štátu, kde je
plavidlo registrované,
- dôkaz o spôsobilosti k plavbe
- dôkaz o vlastníctve, resp. práve viesť plavidlo
- doklad o spôsobilosti viesť plavidlo
- doklad o poistení.

Záujemcovia o plavbu sa môžu vo vlastnom záujme informovať o podrobnostiach vystavenia príslušného povolenia vopred, a to priamo na jednotlivých kapetániách – najlepšie prostredníctvom e-mailovej pošty.




Sobota, 26. september. 2020. Meniny má Edita.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa