Chorvátsko

2019-01-01 00:00:01 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Chorvátska republika
Hlavné mesto: Záhreb
Rozloha: 56 594 km2
Počet obyvateľov: 4 076 246 (2019)
Štátne zriadenie: parlamentná demokracia
Geografická poloha: juhovýchodná Európa
Časové pásmo: Slovensko 0 hod.
Ubytovanie: Rezervujte si ubytovanie v Chorvátsku online 
Podnebie:

Na severe mierne kontinentálne, na juhu stredomorské so suchými letami.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V ZÁHREBE

Mena: chorvátska kuna (HRK)
Jazyky: chorvátčina (úradný)
Správne členenie: 20 žúp
Národnost. zloženie: Chorváti (90%), Srbi (4%) a iné
Náboženstvo: kresťanstvo (91%), islam (1,5%), iné
Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo SR v Chorvátsku:
Veleposlanstvo Slovačke Republike
Prilaz Gjure Deželica br. 10, 10000 Zagreb (Záhreb), Republika Hrvatska (Chorvátska republika)
Tel:
+385 1487 7070
Fax: +385 1487 7078
Mobil (pohotovostný): +385 9827 8182
E-mail: emb.zagreb@mzv.sk
Internet: https://www.mzv.sk/zahreb

Veľvyslanectvo Chorvátska v SR
Veleposlanstvo Republike Hrvatske u Slovačkoj Republici
Mišíkova 21, 811 06 Bratislava [ukáž na mape]
Tel.:  +421 2 5720 2091, +421 2 5720 2090
Fax: +421 2 5443 5365
E-mail: vrhbrat@mvpei.hr, croemb.bratislava@mvep.hr
Internet: https://sk.mfa.hr

Konzulárny úrad pre SR v Osijeku
Konzul: Ivan Komak
Ul. Sunčana 20, 31 000 Osijek
Tel.: +385 31 514 710
Fax: +385 31 514 765
E-mail: ivan.komak@gmail.com

Konzulárny úrad pre SR v Splite
Konzul: Goran Morović
Consular Office of the Slovak Republic Mažuranićevo šetalište 1, 21 000 Split, Croatia
Tel.: +385 21 362 679
Fax.: +385 21 317 717
E-mail: goran@marking.hr

 

Víza a doklady:

Občania Slovenskej republiky môžu do Chorvátska cestovať buď s platným cestovným pasom alebo s platným občianskym preukazom vo forme ID karty zaliatej vo fólii. Každé dieťa bez ohľadu na vek musí mať vlastný cestovný doklad.

Každý turista musí byť prihlásený na miestnom turistickom úrade a platiť pobytovú taxu. Taxa sa platí podľa počtu dní strávených v Chorvátsku a neprihlásenie sa turistu sa považuje za porušenie zákona. Prihlásenie však vykonávajú recepcie v hoteloch, prípadne prenajímatelia ubytovacích zariadení. Len vlastníci nehnuteľností, prípadne hostia u priateľov sa musia prihlásiť sami. Pobytovú taxu platí aj vlastník plavidla v domácej morskej doprave, ktoré je ukotvené v prístave, keď na plavidle býva a tiež všetky osoby, ktoré na tomto plavidle bývajú. Pobytovú taxu neplatia deti do 12 rokov, osoby s telesným postihnutím 70% a vyššie + jeden pomocník, sezónni pracovníci , členovia užšej rodiny obyvateľa turistickej obce, mesta, vlastníci rekreačného objektu, ak je tento starým rodinným domom a je získaný dedičstvom od osoby, ktorá mala posledné trvalé bydlisko v turistickom meste alebo obci, v prípade, že nocujú v tom objekte, osoby od 12 do 18 rokov platia pobytovú taxu zníženú o 50 % .

Slovenskí turisti, ktorí cestujú na dovolenku do Chorvátska s domácimi zvieratami môžu cestovať so psami, mačkami a fretkami, len ak si zabezpečili cestovný pas zvieraťa, v ktorom sú zaznamenané potrebné vakcinácie očkovania. V prípade prevozu iných zvierat (napríklad vtáky, korytnačky) treba mať potvrdenie od veterinárneho lekára o zdravotnom stave zvieraťa s údajmi o mieste pôvodu zvieraťa a jeho identifikačné znaky. Sieť veterinárnych ambulancii je rozšírená v každom väčšom meste. Do Chorvátskej republiky je zakázaný dovoz a dočasné zdržiavanie sa nebezpečných psov plemena teriér typu bull, ktoré nie sú zapísané do registra Medzinárodnej kynologickej organizácie (FIC) (napríklad pitbull teriér a jeho krížencov).

Do Chorvátskej republiky možno doviezť valuty bez ohraničenia, ak ide o čiastku zodpovedajúcu dobe pobytu v Chorvátskej republike. Podľa Colného zákona je cudzinec oslobodený od platenia cla za veci osobnej spotreby ako sú obuv, odev, hygienické potreby a iné. Taktiež je možné doviezť pre osobnú potrebu 1 fotoaparát, 1 videokameru, 1 laptop, 1 osobný počítač, výstroj pre kempovanie, 1 bicykel, 1 motorku, športovú výstroj, zariadenie pre jachting, výstroj pre športový rybolov, výstroj pre potápanie, prenosný TV prijímač, horolezeckú výstroj, 1 príves, 1 plavidlo.

Tieto predmety je potrebné nahlásiť na hraničnom priechode a po ukončení pobytu je nutné ich opäť vyviezť. Okrem toho je možné bez zaplatenia cla priviezť 200 ks. cigariet alebo 20 cigár, 1 liter alkoholického nápoja, 2 litre vína alebo podobného alkoholického nápoja, parfum do 50 ml. a 0,25 l vody po holení. Toto opatrenie sa nevzťahuje na cestujúcich mladších do 17 rokov. Ostatný tovar nekomerčného charakteru v množstve, ktorý nie je určený na predaj, ale pre osobnú potrebu cestujúceho a členov jeho domácnosti, je oslobodený od platenia cla a dane z pridanej hodnoty, ak jeho celková hodnota nepresahuje 300,- HRK. Viac informácií poskytuje Colná správa Chorvátskej republiky www.carina.hr.

Dovoz drog a iných omamných látok, vrátane strelných zbraní, munície, výbušnín a iných zbraní na územie Chorvátskej republiky nie je dovolený. Pri dovoze potravín živočíšneho pôvodu treba brať do úvahy predpisy o nezávadnosti tohto druhu potravín. Týka sa to pri dovoze potravín väčšieho množstva, kde sa vyžadujú zdravotné certifikáty. Uvedené sa vzťahuje na mlieko, mliečne výrobky, pekárske výrobky, cestoviny, alkoholické a nealkoholické nápoje. Mäso a mäsové výrobky nad 1kg podliehajú potravinovej kontrole, mäso sa môže dovážať iba tepelne upravené.

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Chorvátsko je mladá krajina, nezávislá od roku 1991. Ako jediný rímskokatolícky štát na Balkáne má zvláštne postavenie sprostredkovateľa medzi juhovýchodnou a strednou Európou. Jeho skutočná história však siaha až do predrímskych čias, do 12. storočia pred n. l., kedy sa tu začali usídľovať ilýrske kmene: Istrovia, Liburnovia a Dalmáti. Tých spočiatku sužovali nepriaznivé poveternostné podmienky, zo severu vial búrlivý nárazový vietor – bóra a z juhu zase teplý a vlhký – jugo. Nevytvorili si žiaden spoločný štát, no v 6. storočí pred n. l. sa začínajú presúvať k moru a na polostrovy, kde zakladajú prvé mestá a vytvárajú tak podmienky na rozvoj obchodu – už v 5. storočí pred n. l. sa tu objavujú grécki obchodníci a budujú nové kolónie. Súžitie Grékov a Ilýrov vyvrcholilo spormi o moc v 3. storočí pred n. l. Ako to už v živote býva, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, a tak sa moci ujíma Rím. Rímske panstvo sa pre Dalmáciu stalo obdobím nebývalého rozkvetu, ktorý ukončilo až rozdelenie Rímskej ríše. Nasledujúce storočia poznačili vpády nových kmeňov a neustále boje, až kým sem v 7. storočí nezavítal kmeň Chorvátov, ktorý tu o dve storočia neskôr založil prvý chorvátsky štát. Pre svoju strategickú polohu bol vždy v centre pozornosti susedných, mocnejších štátov. Od 13. storočia sa Dalmácia a celá oblasť Jadranu dostala do rúk Benátčanov, no svojimi nárokmi sa netajilo ani Uhorsko ani Osmanská ríša. Po objavení Ameriky a nových námorných ciest poklesol význam stredomorského obchodu, a tým aj Benátok, čo malo za následok, že ich dŕžava pripadla habsburskej monarchii, ktorá tu panovala až do konca prvej svetovej vojny, pričom Uhorsko spravovalo Chorvátsko a Rakúsko Dalmáciu. Po zániku Rakúsko – Uhorska vznikol narýchlo nový štát SHS – kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý sa však počas druhej svetovej vojny rozpadol. Po vojne sa Dalmácia stala súčasťou Chorvátska, jednej zo zväzových republík Juhoslávie. V osemdesiatych rokoch sa otázka samostatnosti Chorvátska stávala čoraz aktuálnejšou a vyvrcholila v roku 1991 vyhlásením nezávislosti zo strany Chorvátov a následne aj zo strany Srbov, čo viedlo k občianskej vojne, ktorú ukončila až Daytonská zmluva z roku 1995.

Bezpečnostné riziká: Situácia v Chorvátsku je v podstate rovnaká ako u nás. V letnej turistickej sezóne je častejšie vykrádanie áut cudzincov, odporúčame nenechávať na sedadlách cennejšie predmety, tašky, kufre alebo iné batožiny. Niektoré odľahlé časti regiónov východné Slavónsko a Krajina nie sú odmínované. Opúšťať vychodené chodníky a navštevovať opustené dediny sa neodporúča.

Zdravotníctvo: Nemocnice a polikliniky sa nachádzajú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú lekárske ambulancie. Lekárne sú takmer v každom malom meste. Nakoľko dňom 1.7.2013 sa stala Chorvátska republika 28 členskou krajinou Európskej únie, konzulárne oddelenie Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Záhrebe odporúča všetkým turistom, ktorí cestujú do krajiny, aby si zabezpečili Európsky preukaz zdravotného postenia. Tento preukaz zjednodušuje občanom celý proces súvisiaci s ošetrením v prípade zdravotných problémov počas ich pobytu v zahraničí. Držitelia preukazu majú počas pobytu v zahraničí nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť ako domáci pacienti, pričom náklady na ošetrenie uhradí plne alebo čiastočne ich zdravotná poisťovňa. Preukaz nie je náhradou za doplnkové cestovné poistenie a nepokrýva náklady napríklad v prípade úmrtia a repatriácie. Aj keď sa na Chorvátsko vzťahujú predpisy EÚ a vzhľadom nato, že každá krajina má iný rozsah zdravotnej starostlivosti, odporúčame poistiť sa i komerčne. Európsky preukaz zdravotného poistenia sa vzťahuje na štátnu, nie však na súkromnú zdravotnú starostlivosť. Chorvátsko je krajinou, kde nie je potrebné špeciálne očkovanie.

Internet (.hr): www.hrvatska.hr; https://croatia.hr/cs-CZ

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Podmienky športového a rekreačného rybolovu a používania zahraničných plavidiel v Chorvátsku:

  • Rybolov

Chorvátske zákonodarstvo rozlišuje štyri druhy rybolovu : hospodársky, malý, športový a rekreačný. Z nich v prípade turistov pripadajú do úvahy posledné dva. Pre športový aj rekreačný rybolov, či už na brehu alebo na mori, treba povolenie, ktoré za poplatok vystavujú príslušné inštitúcie. Podmienkou udelenia povolenia pre športových rybárov je členstvo v Chorvátskom zväze pre športové rybárstvo, u cudzincov členstvo v ich národnom zväze. Rekreačný rybolov nie je takouto podmienkou podmienený.
U oboch kategórií rybolovu je možné získať povolenie platné na jeden, resp. viac dní alebo na jeden rok. Ročné povolenie sa vydáva len chorvátskym občanom alebo cudzincom s pobytom v Chorvátsku.

Cena za povolenia v prípade oboch kategórií rybolovu sú nasledujúce:
- 1 deň - 60,- HRK
- 3 dni - 150,- HRK
- 7 dní - 300,- HRK
- 30 dní - 700,- HRK

Povolenia na športový rybolov udeľuje Chorvátsky zväz pre športové rybárstvo; krátkodobé povolenia možné získať aj prostredníctvom jednotlivých klubov, uverejnených na internetovej stránke www.hssrm.hr.

Na rekreačný rybolov vydáva povolenia Ministerstvo poľnohospodárstva, lesov a vodného hospodárstva prostredníctvom rybárskych správ (Uprave ribarstva), sídliacich v jednotlivých mestách na jadranskom pobreží (Pula, Rijeka, Senj, Zadar, Šibenik, Split, Ploče, Dubrovník). Povolenia možno dostať aj vo vybraných turistických kanceláriách a pobočkách turistického združenia.

U oboch spomínaných druhov rybolovu je presne stanovená výzbroj, ktorú je možné použiť (počet udíc, harpún na rybolov pod vodou atd.), podrobné informácie možno získať pri udeľovaní povolenia. Treba zdôrazniť, že rybolov pod vodou je určený len pre športových rybárov. Harpúnou možno pod vodou loviť ryby iba bez špeciálnych prístrojov na dýchanie a to v čase od východu do západu slnka.

Lov veľkých rýb – Big Game (mečúň, tuniak..) je možný iba na základe osobitného povolenia (1 deň - 120,-HRK, 3 dni – 300,- HRK, 7 dní -600,- HRK, 30 dní – 1 500,- HRK). V jednom dni možno uloviť len jeden kus veľkej ryby.

Z ďalších základných princípov rybolovu treba pripomenúť nasledujúce zásady:
- denne je možné uloviť maximálne 5 kg rýb a iných morských živočíchov
- predaj ani výmena nie je možná
- je zakázané po celý rok loviť v prístavoch, od 1. mája do 1. októbra na plážach a kúpaliskách
- v národných parkoch Brijuni, Kornati, Mljet a Lastovo platia osobitné predpisy.

  • Používanie zahraničných plavidiel

Podmienky používania cudzokrajných lodí a člnov v chorvátskych vodách upravuje nariadenie chorvátskej vlády z 5. mája 2001, vychádzajúce zo zákona o plavbe vo vnútorných vodách. Nariadenie ukladá osobám, ktoré prichádzajú do Chorvátska vodnou cestou, prihlásiť plavidlá na príslušnom úrade (kapetania) v najbližšom medzinárodnom prístave. Pri vstupe do Chorvátska po zemi je vlastník plavidla, resp. osoba, ktorá bude plavidlo riadiť, povinný ho prihlásiť na ktorejkoľvek kapetánii. Táto povinnosť sa netýka plavidiel, ktoré nie sú dlhšie ako 3 metre, resp. ktorých motor je slabší ako 4 kW. Pri prekročení hoci len jednej podmienky je prihlásenie povinné.

Pri prihlasovaní plavidla treba predložiť :
- potvrdenie o evidencii plavidla a oprávnení používať štátnu vlajku, vydané príslušnou inštitúciou štátu, kde je
plavidlo registrované,
- dôkaz o spôsobilosti k plavbe
- dôkaz o vlastníctve, resp. práve viesť plavidlo
- doklad o spôsobilosti viesť plavidlo
- doklad o poistení.

Záujemcovia o plavbu sa môžu vo vlastnom záujme informovať o podrobnostiach vystavenia príslušného povolenia vopred, a to priamo na jednotlivých kapetániách – najlepšie prostredníctvom e-mailovej pošty.

Doprava

Autom: Motoristi musia mat vodičský preukaz, technický preukaz od motorového vozidla aj doklad o poistení - zelenú kartu. V prípade, že vodič nie je majiteľom vozidla, polícia môže požadovať overené prehlásenie majiteľa vozidla (v chorvátskom, alebo anglickom jazyku), že vozidlo bolo zapožičané. Pri ceste osobným autom musia mať spolucestujúce deti do 5 rokov povinne autosedačku.

V Chorvátskej republike na vybraných hraničných priechodoch (Bregana, Gorican a Rupa) existuje tzv. červený a zelený pruh. Zelený cestný pruh je určený pre turistov prichádzajúcich do Chorvátska, ktorí neprevážajú tovar podliehajúci colnému odbaveniu a colnej deklarácií. Zelený pruh môžu použiť osoby, ktoré prevážajú neobchodný tovar v hodnote do 300 HRK. Pre zelený pruh sa môže rozhodnúť i osoba, ktorá preváža tovar a má ho už colne prihlásený a odbavený. Červený pruh využívajú cestujúci, ktorí prevážajú tovar, ktorý podlieha colnému odbaveniu.

Najvyššia povolená rýchlosť: v obci 50 km/h, mimo obce 90 km/h, na cestách výlučne pre motorové vozidlá 110 km/h a na diaľniciach 130 km/h. Osobné vozidlá, ťahajúce obytný príves, alebo čln (loď), rýchlosť 80 km/h. Hladina alkoholu v krvi vodičov nie je prípustná - platí nulová tolerancia, čiže 0,0 promile alkoholu v krvi. Používanie bezpečnostného pásu počas jazdy je povinné, telefonovanie z mobilného telefónu počas jazdy je dovolené len s prístrojom umožňujúcim „handsfree“ telefonovanie. Ceny pohonných látok sa neustále menia. Informácie o nich je možné získať na www.ina.hr alebo www.hak.hr.

Čerpacie stanice na hlavných medzinárodných cestných ťahoch majú nepretržitú prevádzku 24 hod, ostatné čerpacie stanice sú otvorené od 7,00 do 22,00. Odporúčame majiteľom vozidiel čerpajúcich naftu, aby čerpali EURODIESEL. V Chorvátsku platí povinnosť mať aj cez deň rozsvietené stretávacie svetlá nepretržite, po celý rok. Každé zo spolucestujúcich detí by malo mat vlastnú autosedačku. Informácie o stave o podmienkach a stave cestnej a trajektovej dopravy je možné zistiť na telefónnom čísle chorvátskeho automobilového klubu, informačné centrum +385 1 4640800.

Dopravné priestupky rieši v Chorvátku miestne príslušný Priestupkový súd. Účastníci dopravnej nehody sú povinní osobne sa dostaviť na konanie. Pri dopravnej nehode treba, aby si majiteľ vozidla vyžiadal od polície zápis o dopravnej nehode a poškodenom vozidle. Bez tohto dokladu sa neodporúča z územia Chorvátska vycestovať. Pre zaistenie výkonu trestu, alebo prítomnosti v priestupkovom konaní môže oprávnená osoba zadržať cestovný pas cudzieho štátneho príslušníka do konca konania, najviac však na 48 hodín.

V prípade udelenia pokuty občanom Slovenskej republiky konzulárne oddelenie Veľvyslanectva SR v Záhrebe nemá možnosť ovplyvniť, alebo zmeniť rozhodnutie pracovníkov polície, resp. samosudcu o výške pokuty. Vzhľadom k uvedenému by mali všetci účastníci cestnej premávky dodržiavať dopravné predpisy. V prípade udelenia blokovej pokuty dopravnou políciou za dopravný priestupok, ju treba uhradiť. V prípade jej nezaplatenia, polícia odoberie cestovný pas, do doby jej uhradenia. V prípade, že pokuta nie je uhradená, súd môže zmeniť blokovú pokutu na výkon trestu. V prípade dopravnej nehody je potrebné zavolať políciu c. tel. 92 a urobiť všetky vhodné opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky - treba postaviť výstražný trojuholník a vyčkať na príchod polície. V prípade, že je potrebné odstrániť poruchu na vozidle, odporúčame volať „Pomoc na ceste“ c. tel. 987.

V Chorvátskej republike sa za používanie diaľnic platia poplatky. Viac informácií o ich výške je možné získať na internetových stránkach www.hak.hrwww.hac.hr, alebo www.autoweb.hr.

Podmienky a stav cestnej a trajektovej dopravy monitorujú Chorvátsky automobilový klub a Informačné centrum HAK +385 1 4640 800 a tiež druhý vysielací program Chorvátskeho rozhlasu na RDS-HRT. 

V prípade cestovania po mori je najväčším lodným dopravcom je JADROLINIJA, ktorá prevádzkuje najväčší počet pravidelnej medzinárodnej a domácej trajektovej lodnej dopravy. Viac informácií je možné získať na www.jadrolinija.hr.

Pre informáciu turistom sú často odporúčané ďalšie užitočné adresy: www.hznet.hr – informácie o vlakových spojeniach, www.croatiaairlines.hr – informácie o leteckých spojeniach, www.aci-club.hr – možnosti jachtárskej turistiky, www.hrvatska.hr – všeobecné informácie o cestovaní, www.mvp.hr – podmienky cestovania na územie Chorvátskej republiky, vrátane adries diplomatických zastupiteľstiev na území Chorvátskej republiky.

Ministerstvo zahraničia SR tiež dáva do pozornosti oznam:

„Od 1. augusta 2019 tohto roka platí v Chorvátsku novela zákona o bezpečnosti na cestách, ktorá zavádza prísnejšie postihy za dopravné priestupky. Napríklad za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci sa môže udeliť pokuta od 3 000 do 7 000 HRK (400 – 950 €), zadržanie vodičského oprávnenia na 3 mesiace, pri opakovanom takomto priestupku až na pol roka. Za nedanie prednosti v jazde je pokuta rovnako v rozmedzí 3 – 7 000 HRK, identicky aj za nezastavenie pred priechodom pre chodcov. Jazdu bez pripútania sa môžu chorvátski policajti pokutovať sumou 1 000 HRK, rovnako tak používanie mobilného telefónu počas jazdy. Za jazdu pod vplyvom alkoholu (nad 0,5 promile) hrozí pokuta od 3 000 do 5 000 HRK, od 1 do 1,5 promile do 15 000 HRK, zadržanie vodičského oprávnenia na 6 mesiacov, za druhý taký priestupok na 9 mesiacov. Chorvátsko pristúpilo k radikálnemu zvýšeniu sankcií za dopravné priestupky pre veľký počet nehôd na cestách zaznamenaných niekoľko rokov po sebe.

Autobusová doprava je spoľahlivá, lacná a komplexná sieť autobusov spája všetky časti krajiny. Autobusová doprava medzi hlavnými mestami (medzimestské linky) premáva pomerne často, rovnako ako aj regionálne linky. Najčastejšie obslihovaným autobusovým terminálom v Chorvátsku je autobusový terminál Záhreb (Autobusni kolodvor Záhreb). Cena lístkov v mestskej verejnej doprave sa pohybuje cca od 6,50 HRK. Cestovné lístky je možné kúpiť v novinových stánkoch TISAK (podobné ako na území Slovenskej republiky), i v dopravnom prostriedku, ale za vyššiu cenu 8 HRK.

Pokiaľ sa rozhodnete pre cestu lietadlom, medzinárodné letisko sa nachádza v Dubrovníku, Osijeku, Pule, Splite, Zadare a v Záhreb. Národný letecký dopravca - Croatia Airlines, lieta z krajiny do Amsterdamu, Berlína, Bruselu, Düsseldorfu, Frankfurtu, Londýna, Madridu, Milána, Moskvy, Mníchova, Paríža, Prahy, Tel Aviva, Ríma, Sarajevova, Skopje, Zürichu a Viedňe. Pokiaľ teda máte blízko letisko vo Viedni, let vám môže výrazne ušetriť čas, ktorý by ste inak strávili na ceste. Z Viedne trvá napríklad na letisko v Záhrebe let iba 50 minút. Croatia Airlines spája medzi sebou aj chorvátske veľkomestá. Obľúbeným letom (k dispozícii iba v letných mesiacoch) je napríklad let medzi Splitom a Osijekom.

Musíte vidieť

Dubrovnik -  „Stari Grad“  mesto vysekané z jedného druhu mramoru, sú tu najzachovalejšie mestské hradby na svete, vysoké až 25 metrov. Mesto bolo vo vojne zničené, v súčasnosti je reštaurované.

Záhreb – hlavné mesto, stretáva sa tu západ s východom, atrakciou je farebný chrám sv. Marka s unikátnou strechou reprezentujúcou historické regióny Chorvátska.

Mljet – národný park, vďaka zachovalým lesom jedno z najzelenších a najzachovalejších miest juhu jadranského pobrežia.

Národný park Plitvické jazerá (Plitvička jazera) - krásne jazerá, vodopády, známe z filmov o Winetuovi.

Mestá na pobreží Jadranu sú plné pamiatok z obdobia Rímskej ríše a z čias benátskej nádvlady. Medzi najzachovalejšie patria Split, Šibenik, Trogir a Zadar.




Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa