Zabudnite na skanzeny: Tieto miesta na Slovensku sú plné tradičných domov - a navyše obývaných!

 

Ždiar

Ždiar medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou je rázovitá goralská obec, ktorá si dodnes zachovala prevažne pôvodný charakter. Typické pre túto oblasť sú trojpriestorové drevenice s modrým škárovaním a okennými rámami a drevenými kladami, ozdobenými ornamentmi. Štyri najvzácnejšie zoskupenia ľudových stavieb v roku 1977 vyhlásili za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Navštívte aj Ždiarsky dom, ktorý bol postavený v roku 1971 podľa vzoru pôvodných dreveníc z rokov 1911 a 1914. Dnes v ňom môžete spoznať tradičný interiér, pracovné náradie aj kroje, ktoré si môžete dokonca vyskúšať.

 

Podbiel

Najväčší zachovaný komplex pôvodnej ľudovej architektúry v strednej Európe nájdete na severe Slovenska. Pri vstupe do rázovitej obce Podbiel v okrese Tvrdošín stojí na pravej strane tradičná zástavba hospodárskych dvorov typických pre strednú Oravu s názvom Bobrova raľa. Dokopy sa tu nachádza 64 dreveníc z 19. a zo začiatku 20. storočia, najstaršia je z roku 1833. Väčšinu z nich tvorili tri priestory – izba, pitvor a komora, ktorú neskôr často premenili na zadnú izbu. Takto mohli v jednom dome okolo spoločného pitvora bývať dve rodiny. Dnes už väčšina budov nie je trvalo obývaná a sú využívané skôr na rekreačné účely, vo vnútri ich však navštíviť nemožno. Pôvodné nástroje  však môžete vidieť v malom etnografickom múzeu, ktoré je zriadené v zrekonštruovanej historickej budove bývalej cirkevnej školy.

 

Sebechleby

Klasickú scenériu okolia Levíc tvorí množstvo vinohradov s roztrúsenými vinohradníckymi domčekmi a pivnicami, ktoré sú známe pod miestnym označením hajlochy. Najviac takýchto stavieb sa nachádza v lokalite Stará hora pri obci Sebechleby na južnom úpätí Štiavnických vrchov, ktorá bola v roku 1981 zapísaná do zoznamu Pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Chránené sú jedno- a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred pivnice vytesané do tufu. Nachádza sa tu viac ako sto vinohradníckych domčekov z 18. a 19. storočia s pôvodnými pivnicami, ktoré boli vytesané do tufu.

 

Čičmany

Rázovitá obec Čičmany patrí k najkrajším miestam Slovenska. Nielen kvôli svojej polohe v Strážovských vrchov, ale najmä vďaka nádherne zdobeným dreveným domom. Prvé geometrické ornamenty sa v Čičmanoch objavili pred 200 rokmi. Ich autormi boli ženy, ktoré vápnom zdobili nárožia a od 19. storočia celé fasády. Ornamenty sa objavovali aj na tunajších výšivkách, krojoch či obrusoch, na stavbách však nemali len estetickú, ale aj ochrannú funkciu. Drevené trámy chránili pred vlhkosťou a vplyvom slnečných lúčov.

 

Špania dolina

Špania Dolina bola v minulosti v Európe známa najmä ťažbou medenej rudy. Popri murovaných objektoch, súvisiacich s činnosťou banskej správy, tvoria podstatnú časť zástavby prízemné a poschodové banícke ľudové domy, budované zväčša zo zrubových konštrukcií na kamennej podmurovke. Kamenné i drevené steny omazali hlinou a obielili vápnom. Sedlové strechy s doštenými štítmi pokrývali pôvodne šindľom. Väčšina zo zachovalých ľudových domov je z 19. storočia. Dedina je stále osídlená a aj vďaka ústretovosti obyvateľov si domčeky stále zachovali svoj pôvodný ráz a jedinečnosť.

 

Rejdová

Rázovitá gemerská obec Rejdová leží zhruba desať kilometrov od Dobšinej pod najvyšším vrchom Slovenského Rudohoria Stolicou. Je známa zvláštnou zástavbou domov s dlhými priechodnými dvormi bez plotov. Jednopodlažné bielené zrubové stavby majú pôdorys obdĺžnika a sú ukončené sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou. Rejdovské drevenice sa stále dajú prenajať turistami. Tí tú okrem malebnej prírody môžu spoznať aj naše zvyky. V obci sú stále živé ľudové remeslá ako tkanie kobercov, paličkovanie, výroba šindľov, šitie kožúškov. Rejdová je považovaná za akúsi "mekku" folklóru horného Gemera, keďže má hlbokú tradíciu v ľudovej architektúre, vo zvykoch, tradíciách, tancoch, speve či odeve. Najlepšie ich spoznáte v Múzeu tradičnej ľudovej kultúry.

 

Osturňa

Pravdepodobne najdlhšou potočnou dedinou na Slovensku je s dĺžkou až 9 kilometrov Osturňa v okrese Kežmarok. V rázovitej zamagurskej obci sa zachovalo viac pôvodných stavieb - goralských usadlostí. V prednej časti stojí dom, v zadnej stodola s maštaľou a charakteristický uzavretý pôdorys dvora dopĺňajú po stranách ešte menšie hospodárske budovy. Domy sú zrubové so sedlovou strechou pokrytou šindľom a bývajú posadené na kamennej podmurovke. Typickým znakom exteriéru domu sú výrazné okenice a škárovanie natierané kontrastnou farbou, obvykle modrou. Osturňa má v súčasnosti vyše 300 obyvateľov.

 

Vlkolínec

Vlkolínec je svahová osada, ležiaca vo Veľkej Fatre asi 10 kilometrov od Ružomberku. Prvýkrát sa spomína v roku 1376 a v minulosti v nej bývali najmä drevorubači a pastieri. Vlkolínec ako jediná obec na Slovensku nie je narušený novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Domy sú trojpriestorové so vstupnou predsieňou (pitvor), izbou a komorou. Za domami sú umiestnené maštale a humná. Časť domčekov stále slúži na súkromné účely a v niektorých sú inštalované menšie výstavy. Vlkolínec je zapísaný na Zozname UNESCO.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku