Podbanské a okolie

Podbanské v nadmorskej výške 940 metrov n. m. je najzápadnejšia z tatranských osád. Je súčasťou katastra obce Pribylina. Od Štrbského Plesa je vzdialené 16 kilometrov a od Liptovského Hrádku 15 kilometrov.

Podbanské je východiskom do Tichej a Kôprovej doliny. Tichá dolina je dĺžkou 13,8 kilometrov a rozlohou 52 kilometrov štvorcových najväčšou dolinou v Tatrách a charakter doliny aj dnes zodpovedá jej názvu. Vyhľadávajú ju predovšetkým turisti obľubujúci tiché prírodné prostredie s mäkšími tvarmi prevažne hôľnej krajiny. Na žlto značkovanej ceste za sútokom Tichého a Kôprového potoka vládne majestátne ticho tatranskej prírody.

Pohodlnejší turisti iste ocenia mierne stúpanie cesty (na dolnom osemkilometrovom úseku je prevýšenie iba 250 výškových metrov). Zo strany Liptovských kôp ústia do Tichej doliny tri väčšie bočné doliny. Z nich najvyššie je položená Špania dolina. Dnom Španej doliny vedie najdlhšia z 339 registrovaných lavínových dráh na území TANAPu.

Pod veľkým ohybom Tichej doliny posiela značka na rázcestí turistov do Tomanovej doliny. Smeruje tam červeno značkovaný chodník, ktorý sa končí v Tomanovskom sedle. Hlboké lúčne sedlo je s nadmorskou výškou 1 680 metrov druhým najnižším znížením hlavného tatranského hrebeňa. Z chodníka pod sedlom je vidieť Tomanovské plesá. Dve malé plesá sú jedinými jazerami v rozložitom systéme Tichej doliny.

Horný úsek Tichej doliny má nezvyčajnú atmosféru. Ohyb doliny spôsobuje, že turisti v nej strácajú vizuálny kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera alebo kotla. Zo všetkých strán vidia len vysoké svahy pokryté skalami, trávou a kosodrevinou. Osobitne zaujímavý je pohľad na sever, kde sa nad smrekmi črtá silueta vrcholov Červených vrchov. Červené vrchy predstavujú spolu s Belianskymi Tatrami najvýznamnejšiu vysokohorskú krasovú oblasť na Slovensku s rozsiahlymi poľami a hlbokými krasovými priepasťami.

Skrasovatené svahy nie sú turisticky prístupné. Z juhu jestvuje len jedna možnosť výstupu na pohraničný hrebeň Červených vrchov, aj to iba v letnej sezóne. Ten, kto sa odhodlá vystúpiť po serpentínach žlto značkovaného chodníka až do Suchého sedla (1 955 metrov) musí počítať s tým, že vymení pokojnú Tichú dolinu za rušné prostredie okolo Kasprovho vrchu. Ocitne sa medzi množstvom turistov, ktorých na vrchol v zime i v lete vozí z poľskej strany lanovka.

Záver hlavnej doliny dostal názov Zadná Tichá dolina. Spočiatku mierne stúpajúci chodník sa smerom k najzápadnejším vrcholom Vysokých Tatier stáva čoraz strmší. Oblúkom vystupuje do sedla Závory (1 876 metrov), z ktorého trvá cesta do vyššie položeného Hladkého sedla (1 993 metrov) nachádzajúceho sa na hlavnom hrebeni 15 minút.

Po návrate do sedla Závory sa turisti môžu po rovnakej trase vrátiť do Podbanského alebo môžu na návrat využiť susednú Kôprovú dolinu. Výlet do Kôprovej doliny sa začína podobne ako návšteva Tichej doliny.

Na rázcestí pri horárni treba odbočiť na zeleno značkovanú cestu vedúcu popri hučiacom Kôprovskom potoku. Cesta vedie bez väčšieho stúpania k ďalšiemu rázcestiu pod Grúnikom a pokračuje podobným miernym profilom. Už prvé kilometre jednej z najdlhších tatranských dolín poukazujú na jej hlavnú zaujímavosť – prelínanie prírodných krás Západných a Vysokých Tatier.

Pohľady smerom na západ ponúkajú scenériu hôľnych Liptovských kôp, kým druhú stranu doliny krášlia podstatne dramatickejšie krivky bralného masívu Kriváňa. Alpské dimenzie dosahuje najmä „zubaté“ Rameno Kriváňa. Jeden zo zubov nesie rovnaký názov ako karakoramský horský velikán K2. Za ním do hlavnej doliny ústi bočná dolina Nefcerka.

Nevšednú krásu kaskády vodopádov stekajúcich po vysokom prahu prísne chránenej doliny možno pozorovať len z pomerne veľkej vzdialenosti. Platí to aj o Kmeťovom vodopáde, ktorý je výškou 80 metrov najvyšší medzi tatranskými vodopádmi. Skutočná vysokohorská túra sa začína až po odbočení na zeleno značkovaný chodník vystupujúci do Temnosmrečinskej doliny. Vpravo od chodníka sa nachádza Vajanského vodopád, jeden z najkrajších tatranských vodopádov.

Temnosmrečinská dolina má tvar prírodného amfiteátra. Jeho „hľadiskom“ je vysoká bralná kulisa, z ktorej vyčnieva ostrý hrot Čubriny (2 376 metrov). Na mieste „javiska“ ležia na plochom dne doliny dve veľké plesá patriace k najväčším na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Turistický chodník sa končí pri väčšom Nižnom Temnosmrečinskom plese, ktoré má rozlohu 12 hektárov a hĺbku 40 metrov. Vyšné Temnosmrečinské pleso leží vyššie mimo turistického chodníka.

Na ukončenie výletu sa núkajú tri alternatívy, každá z nich je však vhodná len pre fyzicky zdatných turistov. Prvou, relatívne najľahšou možnosťou je návrat do Podbanského po tej istej trase. Viac času i energie si vyžaduje druhá alternatíva – zeleno značkovaný chodník do Kobylej doliny.

Od sedla Závory sa pokračuje dolu Tichou dolinou do Podbanského. Záujemcovia o tretiu alternatívu sa musia vrátiť na modro značkovaný chodník a po ňom vystúpiť hore Hlinskou dolinou do Vyšného Kôprovského sedla (2 180 metrov). Z južnej strany dolinu obmedzuje mohutná kamenná hradba hrebeňa Hrubé, ktorého vysoké piliere a žľaby patria k najvyhľadávanejším horolezeckým terénom vo Vysokých Tatrách. Od sedla trasa výletu pokračuje dolu Mengusovskou dolinou a končí sa v Štrbskom Plese.

Zdroj/autor: Dajama, Tatry, drom