Turisti rozhodli: Toto sú podľa recenzií TOP hrady jednotlivých krajov

 

Banskobystrický kraj

Top hradom alebo zámkom Banskobystrického kraja sa stal Fiľakovský hrad, ktorý je dominantou mesta Fiľakovo. Prvá písomná zmienka o hrade je už z roku 1242 a za mnohé stáročia bol v rukách rôznych majiteľov, dokonca aj známeho Matúša Čáka Trenčianskeho v 14. storočí. Kvôli tureckému ohrozeniu sa v 16. storočí z hradu stala mohutná renesančná pevnosť, ktorá však napriek tomu nakoniec aj rúk Turkov padla.

O Fiľakovský hrad sa bojovalo mnohé stáročia, čo vyústilo v roku 1682 do veľkého požiaru, keď okrem samotného hradu vyhorel aj župný archív. Od roku 2008 je správcom tejto národnej kultúrnej pamiatky Hradné múzeum vo Fiľakove, ktoré neustále zveľaďuje hrad, či už zriadením stálych expozícií (nových alebo obnovou už existujúcich) alebo rekonštrukciou a úpravou hradných múrov a hradného areálu, vďaka čomu sa jeho návštevnosť strojnásobila.

 

Bratislavský kraj

Top hradom alebo zámkom Bratislavského kraja sa stal hrad Devín, ktorý spravuje Múzeum mesta Bratislavy. Stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy a má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru hradného brala. Jednotlivé časti pochádzajú z rôznych historických etáp – najstaršie sa datujú až do 4. storočia, gotický palác pochádza z 15. a renesančný zo 16. storočia.

Hrad Devín predstavuje výnimočnú lokalitu nielen v rámci Slovenska, ale aj v širšom európskom meradle. Jedinečná kombinácia bohatej histórie a krásnej prírody vytvára z hradného areálu miesto s magickým nádychom. Návštevníčky a návštevníci Devína často oceňujú práve túto symbiózu, ktorú sa zamestnanci múzea snažia uchovať aj pre budúce generácie. Obzvlášť pre ľudí zo Slovenska je dôležitý aj symbolický význam hradu a jeho miesto v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín.

 

Košický kraj

Top hradom alebo zámkom Košického kraja sa podľa používateľských recenzií na Mapách Google stal Spišský hrad, ktorý je už od roku 1993 zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. História tohto územia sa začala písať už počas mladšej doby kamennej 7-tisíc rokov dozadu. Novodobú históriu začína písať až v 12. storočí, kedy sa Spiš stal súčasťou Uhorska.

Spišský hrad zažil mongolské nájazdy či vpády husitov. Poslednými vlastníkmi hradu boli Čákiovci, ktorý urobili aj posledné úpravy na hrade. Osudným sa hradu stal požiar, ktorý tam vypukol v roku 1780 a odvtedy už len chátral a pomaly sa menil na ruinu. Dominanta Spiša sa rozpína nad obcou Žehra a každoročne láka na svoje hradby desaťtisíce návštevníkov. Len minulý rok túto historickú kultúrnu pamiatku navštívilo takmer 120-tisíc návštevníkov.

 

Nitriansky kraj

Top hradom alebo zámkom Nitrianskeho kraja sa stal Nitriansky hrad, ktorý je v súčasnosti sídlom Nitrianskeho biskupstva. Ako dominantná kultúrna pamiatka mesta Nitra priťahuje pozornosť domácich, ako aj zahraničných návštevníkov, a to najmä svojou bohatou históriou, ktorá siaha až do 9. storočia. Posledné archeologické výskumy dokazujú existenciu palácovej stavby na tomto mieste už v 11. storočí.

Tisícky návštevníkov sem láka najmä Katedrála sv. Emeráma, Diecézne múzeum, opevnenie, ale aj nádherný výhľad z katedrálnej veže. Súčasťou hradného komplexu je tiež Biskupský palác. Pri spoznávaní miestnej histórie Nitry s nadregionálnym rozmerom majú návštevníci možnosť odpočinúť si a občerstviť sa priamo v priestoroch kamennej Vazilovej veže datovanej do polovice 16. storočia, ktorá je spojená s legendou o väznení uhorského kniežaťa Vazula.

 

Prešovský kraj

Top hradom alebo zámkom Prešovského kraja sa stal hrad Ľubovňa, ktorý bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1311. V roku 1412 sa na hrade stretol uhorský kráľ Žigmund Luxemburský s poľským kráľom Vladislavom Jagellonským, kedy podpísali dohodu o priateľstve a mieri. Koncom toho istého roku sa hrad Ľubovňa stal súčasťou spišského zálohu na ďalších 360 rokov.

Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Počas Švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655 – 1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Posledným súkromným majiteľom hradu Ľubovňa bol Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon. Na hrade žili do roku 1944. Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí. Tvorí ho súbor ľudových stavieb, ktorý pripomína malebnú podhradskú osadu.

 

Trenčiansky kraj

Top hradom alebo zámkom Trenčianskeho kraja sa stal Bojnický zámok. Na jeho mieste stál kedysi drevený hrad a priebehu 13. storočia bol vybudovaný kamenný gotický hrad, ktorý v 16. storočí pod vedením Thurzovcov prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Čulý stavebný ruch nastal opäť v 2. polovici 17. storočia, keď dostal barokovú podobu. V roku 1852 získal bojnické panstvo gróf Ján František Pálfi, ktorý nechal jeho dominantu prestavať podľa vzoru francúzskych zámkov v údolí Loiry.

Kvôli jedinečnej romantickej podobe je národná kultúrna pamiatka Bojnický zámok veľkým lákadlom nielen pre domácich, ale i zahraničných turistov. Jedinečný rozprávkový vzhľad ročne priláka takmer 200-tisíc návštevníkov. Predovšetkým stupeň zachovalosti tejto kultúrnej pamiatky, atraktívne expozície múzea, ako aj bohatý program podujatí, ktoré sú na zámku organizované v priebehu roka, sú návštevníkmi hodnotené veľmi pozitívne.

 

Trnavský kraj

Top hradom alebo zámkom Trnavského kraja stal hrad Branč, ktorý sa rozprestiera na kopci Myjavskej pahorkatiny. Podľa archeologických zistení bol postavený v rokoch 1251 až 1261, ale prvé písomné zmienky sa objavujú až od roku 1390. Jedným z prvých vlastníkov hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, počas dlhej histórie sa ich však vystriedalo niekoľko desiatok.

Na prelom 14. a 15. storočia sa datuje gotická prestavba stredného hradu, ktorého súčasťou bola útočná veža, palác a kaplnka, a tiež vysoký obvodový hradbový múr. Od 17. storočia bol hrad opustený a chátral a počas tureckých nájazdov bol vypálený. V období rokov 1674 až 1675 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách po obvode múru hradu a túto udalosť pripomína pamätník na hrade.

 

Žilinský kraj

Top hradom alebo zámkom Žilinského kraja sa stal Oravský hrad, ktorý sa vypína na mohutnom hradnom brale nad riekou Orava a obcou Oravský Podzámok. Aj napriek tomu, že osídlenie tohto územia sa datuje už do praveku, história Oravského hradu sa začala písať v 13. storočí. K majiteľom a správcom hradu patrili významní šľachtici tej doby. K opevneniu a bezpečnosti hradu významne prispel kastelán a neskôr župan Oravy Peter Komorovský, ale aj panovník Matej Korvín.

Počas 16. a 17. storočia bol hrad spravovaný a neskôr sa stal majetkom Thurzovcov, ktorí ho prestavali do dnešnej podoby. V roku 1800 zachvátil požiar celý hrad. Rekonštrukčné práce a oprava hradu boli realizované začiatkom 20. storočia, k významnej obnove došlo v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Oravský hrad preslávil aj kultový film Upír Nosferatu, ktorý sa v roku 1922 nakrúcal v jeho priestoroch.

 

Zdieľať článok na Facebooku