Ľubovniansky hrad

 

Ľubovniansky hrad sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov aj väznením Mórica Beňovského, slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru.

 

História

Prvá písomná zmienka o Ľubovnianskom hrade pochádza z roku 1311, založený však bol zrejme už v 2. polovici 13. storočia ako hraničná strážna pevnosť, chrániaca obchodné cesty do Poľska. V roku 1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský zálohoval poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagiełłovi časť Spiša - vrátane Ľubovnianskeho hradu, kde sa v tom čase usadili starostovia 13 zálohovaných miest.

V roku 1553 zasiahol hrad ničivý požiar, po ktorom nasledovala nákladná rekonštrukcia v renesančnom štýle. V roku 1591 sa starostom zálohovej časti Spiša stal Sebastián Lubomirski a po ňom tu pôsobili ďalšie štyri generácie tohto rodu, ktoré hrad viackrát upravovali. Najväčšia, baroková prestavba prebehla v rokoch 1620 – 1647, kedy na hrade vyrástla aj kaplnka.

V roku 1655 doviezli na Ľubovniansky hrad poľské korunovačné klenoty, ktoré tam zostali ukryté počas Švédsko – poľskej vojny až do roku 1661. O 22 rokov neskôr hrad hostil aj samotného poľského panovníka Jána III. Sobieskeho, keď sa vracal po porážke Osmanov pri Viedni. Významným hosťom bol aj Móric Beňovský, šľachtic, cestovateľ a kráľ Madagaskaru, ktorý však na hrade skončil v nedobrovoľnom zajatí.

V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku, hrad prestal byť sídlom starostovzálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a v roku 1960 sprístupnili v jeho priestoroch prvé expozície.

 

Súčasnosť

Návštevníci hradu dnes môžu obdivovať horný hrad s nádvorím, kde sa zachovali časti obvodových múrov najstaršej kruhovej veže, gotického paláca a o niečo mladšieho paláca. Na druhom nádvorí zas vidno obranné prvky (bránu, budovu s podbráním, delovú baštu a delový bastión). ako aj barokový palác z roku 1642 a kaplnku. Navštíviť napokon možno aj tretie nádvorie, ktoré chráni vstup do hradného areálu bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. V niektorých miestnostiach sa zachovali aj klenby, v podzemí je mučiareň.

V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého je historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia o živote posledných majiteľov hradu – rodu Zamoyských. Na najvyššom poschodí Renesančného paláca je inštalovaná expozícia Ako sa staval hrad, ktorá približuje prierez stavebného vývoja hradu aj najdôležitejšie remeslá, ktoré stáli za výstavbou. Jej súčasťou je aj 3D hologram gotického hradu.

Z hradu je pekný výhľad na Ľubovniansku vrchovinu.

 

Video

 

Povesti a legendy

Najznámejšia povesť spojená s Ľubovnianskym hradom hovorí o jeho založení. Jedného dňa sa vraj na na brehu rieky Poprad pri meste Ľubovňa zastavil šľachtic Ľubovenský. Tomu sa toto miesto tak veľmi zapáčilo, že sa rozhodol vybudovať na neďalekom skalnom brale hrad. Hneď na druhý deň sa jeho synovia s pomocníkmi pustili do výstavby. Čo však cez deň postavili, v noci vždy záhadne zmizlo, a tak Ľubovenský zistil, že spravil zlé rozhodnutie a stavia na mieste, ktoré už patrí niekomu inému – zlej čarodejnici. Vybral sa teda za ňou požiadať o dovolenie, no tá si na oplátku vypýtala jeho dušu.

Ľubovenský dlho váhal, lámal si hlavu a trápil sa, no keďže chcel hrad zanechať svojim synom, napokon súhlasil. Na druhý deň už jeho vysnívané sídlo stálo v celej kráse, no šľachtic z neho radosť nemal. Odišiel preto do neďalekého kláštora a vyspovedal sa. Zlá čarodejnica sa o tom dopočula a rozhodla sa, že hrad zničí. Zobrala ten najväčší balvan, aký našla, no keď sa priblížila k hradu, z kláštora zaznel zvon a ona stratila svoju moc. Balvan dopadol na breh rieky Poprad pri dedine Hajtovka, kde ho vraj možno vidieť aj dnes a Ľubovenský si na hrade spokojne nažíval, až kým nepomrel.

 

Ako sa tam dostať

Priamo pod hradom (Zámocká ulica) sú k dispozícii dve parkoviská, odkiaľ je to po asfaltovej cestičke len pár minút. V prípade verejnej dopravy je možné využiť vlak aj autobuse, od zastávky v centre Starej Ľubovňa trvá cesta na hrad pešo asi pol hodinku.

 

Otváracie hodiny

Júl – september – 9:00 – 18:00

Október - 9:00 – 17:00 (okrem pondelka)

November – február – 10:00 – 15:00 (okrem pondelka)

Marec – 10:00 – 16:00 (okrem pondelka)

Apríl – 9:00 – 18:00

 

Vstup so psom

Vstup so psom do areálov múzea (hrad a skanzen) nie je povolený.

 

Zaujímavosti v okolí

Skanzen

Stará Ľubovňa

Hniezdne (5 km)

Drevený kostolík v Hraničnom (11 km)

Hrad Plaveč (18 km)

 

Zdieľať článok na Facebooku