Plaveč

Plavečský hrad, tiež hrad Plaveč nad obcou Plaveč v okrese Stará Ľubovňa (Zdroj: TASR – Milan Kapusta)

Plaveč, Plavečský hrad

Dominantou obce Plaveč v Ľubovnianskom okrese je zrúcanina hradu z konca 13. storočia. Nachádza sa na kopci na pravej strane obce v smere zo Starej Ľubovne a je neprehliadnuteľnou stavbou pri vstupe do dediny.

História

Hrad Plaveč strážil významný brod cez hraničnú rieku Poprad, severnú hranicu Uhorského kráľovstva. Jeho názov pochádza od kmeňa Plavcov, ktorých uhorskí králi usadzovali v 12. storočí na pohraničnom území. Hrad postavil v druhej polovici 13. storočia šľachtic Arnold, syn Ditricha zo Spiša ako reakciu na nájazdy Tatárov.

V roku 1317 daroval hrad panovník Karol I. Róbert z Anjou rodu Drugethovcov a po jeho vymretí v roku 1366 ho od kráľa Žigmunda Luxemburského získali Bebekovci. Hrad sa postupne zväčšoval a tiež bol v 15. storočí významným sídlom husitov. V 2. polovici 15. storočia sa Plaveč dostal do rúk Zápoľským, ktorí ho dali nanovo opevniť.

V 18. storočí hrad stratil vojenský význam a prestavbou sa zmenil na obytný objekt, vďaka čomu sa vyhol demolácii hradov, ktorú nariadil cisár Karol VI. v roku 1715. Po roku 1830 však mal porušenú statiku a majitelia ho opustili. V roku 1856 zachvátil hrad rozsiahly požiar, zanikol strešný krov, ktorý držal oslabené múry pokope a dôsledkom toho sa hrad zrútil.

Súčasnosť

Dnes sa z hradu Plaveč zachovali len zvyšky múrov obytných priestorov a obrannej delovej bašty. Od roku 2014 prebieha na hrade obnova s cieľom konzervácie obvodových murív. Zároveň sa podarilo objaviť aj nové časti hradu, tzv. parkanový múr, ktorý v celej dĺžke zakonzervovali a domurovali. Okrem toho sa nad hradom nachádza hrobka rodu Horváth-Palocsayovcov, posledných majiteľov hradu Plaveč.

Video

Plaveč: Dominantou obce je zrúcanina hradu z 13. stor., obnovujú ho nezamestnaní (Zdroj: TASR)

Povesti a legendy

K hradu Plaveč sa viaže povesť o jednom z jeho majiteľov – zlom Mikulášovi. Ten vraj svojho brata tak neznášal, že jeho telo nechal po smrti dobiť palicami. Keď mu to miestny farár vyčítal, Mikuláš sadol do koča a prešiel ho. Správa o zabití kňaza sa dostala aj k cisárovi, ten však bol k šľachticovi veľmi zhovievavý. Potrestal ho len zákazom zapriahať kone, hradný pán teda namiesto nich využíval voly. To sa mu však jedného dňa vypomstilo. Mikulášov koč začala prenasledovať svorka vlkov a keďže ho neviedli kone, lež omnoho pomalšie zvieratá, Mikuláša vlky roztrhali.