Hlavná stránka > Naprieč Slovenskom > Hrady, zámky

Oravský hrad

2020-09-01 00:00:00 | | |

Oravský hrad
Zdroj: Stefan Garai

Oravský hrad

predošlé

nasledujúce

Oravský hrad patrí k najobľúbenejším turistickým atrakciám severného Slovenska, ale aj celej krajiny. Vďačiť za to môže svojej unikátnej polohe, výnimočne zachovanej architektúre aj zaujímavej histórii.

História

Oravský hrad stojí ako „orlie hniezdo“ na skale nad riekou Orava, ktorá bola osídlená už na prelome letopočtov. Kamennú pevnosť začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1267, keď hrad získal uhorský kráľ Belo IV. výmenou za iné majetky.

Z pôvodne malej pevnosti z 13. storočia vznikol v priebehu nasledujúcich storočí rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností. Budovy a interiér hradu nesú črty románskeho slohu, gotiky, renesancie, baroka i moderných slohov.

V priebehu storočí mal Oravský hrad rôznych mocných pánov, čo len dokazuje jeho výnimočnosť. Patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, od neho ho získal Magister Donč a po viacerých ďalších majiteľoch v roku 1474 aj kráľ Matej Korvín. Ten inicioval prestavbu a rozšírenie hradu a o osem rokov neskôr ho daroval svojmu synovi Jánovi.

V roku 1556 sa Oravský hrad dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu v renesančnom štýle. Svoju dnešnú podobu dostal v roku 1611. Po vymretí Thurzovcov mal viacerých majiteľov, ktorí sa oň veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel, majitelia ho opustili a ďalej chátral.

Takáto podoba však perfektne vyhovovala nemeckým filmárom, ktorí v priestoroch Oravského hradu v roku 1922 nakrútili veľkú časť hororu Upír Nosferatu. Snímka, ktorá dnes patrí ku kultovým filmovým dielam, bola inšpirovaná románom Drakula a aj dnešní diváci v nej môžu spoznať vstupný tunel pri hrade, nádvorie, bránu aj drevené vonkajšie schodisko.

Súčasnosť

Dnes tvorí hradný areál komplex Dolného, Stredného a Horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby.

V priestoroch Oravského hradu sa nachádza niekoľko expozícií. V najstarších je inštalovaná archeologická expozícia a Médiatéka, ktorá mapuje audiovizuálne diela, ktoré sa nakrútili na Oravskom hrade. K tým najznámejším patrí okrem Upíra Nosferatu aj Adam Šangala, Kráľ Drozdia Brada, Sokoliar Tomár či Láska na vlásku. Zaujímavou súčasťou prehliadky sú etnografická a prírodovedná expozícia.

Historickú expozíciu tvorí systém stredovekých a renesančných stavieb hradu a ich dobové zariadenie. Návštevníkov upúta Kaplnka sv. Michala so zariadením z roku 1752 a Klenotnica Oravského hradu, ktoré sú situované v priestoroch Dolného hradu.

Video

Povesti a legendy

Najznámejšia legenda Oravského hradu rozpráva o jeho vzniku. Na Orave vraj kedysi žil boháč, ktorý mal úplne všetko – okrem hradu. Veľmi po ňom túžil, no bál sa, že takúto mohutnú stavbu nestihne dokončiť počas svojho života, a tak prijal ponuku samotného diabla. Dohodol sa s ním, že ak bude o sedem dní a sedem nocí nový hrad hotový, diabol si môže o 7 rokov prísť po jeho dušu. Spočiatku sa rohatému darilo a stavba rýchlo napredovala. Boháč si však medzitým uvedomil, že jeho duša má väčšiu cenu ako hrad a začal sa modliť k Bohu, aby ho ratoval. Na sklonku siedmej noci bol diabol s výstavbou takmer hotový, no keď sa blížil s poslednými tromi balvanmi, zakikiríkal kohút a ohlásil nový deň. Diabol teda svoju úlohu nesplnil a nahnevaný odhodil balvany do diaľky. Jeden z nich dopadol do rieky Orava, druhý v Dolnej Lehote a tretí na vrchu Šibenica, kde počas protihabsburského povstania v roku popravili jeho vodcu, Gašpara Piku.

Iné legendy hovoria zasa o duchoch, túlajúcich sa chodbami hradu. Údajne tam môžete stretnúť aj Bielu pani – kedysi manželku krutého Magistra Donča. Ten vraj chcel raz na Sviatok všetkých svätých v hneve zabiť jednu slúžku, no jeho žena sa postavila na jej obranu. Rozzúrený Donč vytasil meč a odťal jej ruku. Žena sa dlho trápila, no keď na Kvetnú nedeľu zomierala, manželovi na smrteľnej posteli odpustila a sľúbila, že sa bude modliť za spásu jeho duše. Robí to vraj doteraz – dvakrát do roka (na Všetkých svätých a Kvetnú nedeľu) ju vraj môžete stretnúť v najvyššej časti hradu, ako oroduje za svojho muža.

Na tomto mieste vraj niekedy počuť aj vzlyky mladej hradnej pani Barbory Kostkovej. Tú mal dať otráviť jej manžel František Thurzo, lebo mu nedala deti. Na hrade podľa legendy straší aj druhá manželka jeho syna Juraja Alžbeta Coborová, ktorá mala počas manželovej neprítomnosti na starosti prestavbu hradu. Vraj sa zaprisahala, že na robotníkov bude dohliadať až do smrti a ak sa bude dať, aj po nej. Dnes vraj vidno pani v čiernom s bielymi rukavicami a lampou, ako kontroluje, či je na hrade všetko na svojom mieste.

Ako sa tam dostať

Pre automobily sú k dispozícii dve parkoviská, odkiaľ sa dostanete k hradu strmou cestou za asi 10 minút. Alternatívou je verejná doprava – v Oravskom Podzámku má zastávku vlak aj autobus. Železničná stanica Oravský Podzámok je od pokladne vzdialená asi 10 minút pešo, autobusová zastávka Oravský Podzámok, námestie asi 3 minúty.