Aké to je bývať pri Amazonke? Manaus je pralesná metropola, ktorá pripomína Paríž

 

V Manause sa síce odohrali len štyri zápasy, ale i tak sa tu budovalo v podobnom duchu ako na prelome 19. a 20. storočia, kedy mesto zažívalo kaučukový boom a peniazmi tu vtedy mohli dláždiť ulice.

Hovorí sa mu „mesto lesa“ – to preto, že leží v srdci Amazónie a jediné spojenie so svetom zaisťuje „len“ obrovské letisko s niekoľkými terminálmi pre osobnú i nákladnú dopravu spoločne s najväčším plávajúcim prístavom na planéte. Ten sa dokonca dokáže prispôsobiť výkyvom výšky hladiny rieky Rio Negro v priebehu roka.

 

Kolísanie v rádoch desiatok metrov

 

A kolísanie je to naozaj poriadne. „Na svojom absolútnom minime bola rieka v roku 2010, kedy hladina dosahovala „len“ 13 metrov a 63 centimetrov. Absolútne maximum zas drží 29. máj 2012, kedy chýbali len tri centimetre k dosiahnutiu 30 metrov,“ ochotne vás tu poučia.

 

Diaľnica duchov   Diaľnica duchov vedie naprieč Amazóniou, jej oficiálne označenie je BR-319 a je takmer neprejazdná. Komunikácia, ktorá spája Manaus s mestom Porto Velho, rýchlo vznikla a rovnako rýchlo zanikla. Sila prírody tu bola skrátka väčšia. Nové mosty veľmi rýchlo zmietli rozvodnené riečky, asfalt zmizol… a ľudia túto cestu úplne prestali využívať. Na druhej strane je pravda, že jej nikdy neprišli na chuť.

 

 

 

Na začiatku 20. storočia bol práve prístav jedinou spojnicou s okolitým svetom. A keď sem do vnútrozemia priplávala od Atlantiku loď, bola to ohromná udalosť pre celé mesto. Dnes prichádza lodí podstatne viac  - bodaj by nie, keď Manaus je ohromným obchodným uzlom, kde sa obchoduje s produktmi Amazónie – i napriek tomu je však mesto od okolitého sveta izolované. Po jedinej kvalitnej komunikácii trvá cesta na sever do ďalšieho väčšieho mesta niekoľko hodín, loďou je to do civilizácie tri dni plavby…

 

Divadlo uprostred pralesa

 

Práve vďaka tomu si však Manaus zachováva punc autenticity a človek sa tu na niektorých miestach môže vrátiť v čase. A jedným z takých miest je budova Opera Teatro Amazonas. Mohutná stavba s neprehliadnuteľnou kupolou priťahuje pozornosť okoloidúcich vďaka neorenesančnému slohu, v ktorom je postavená.

A vo vnútri? Interiér je honosný, pozlátené je všetko od stĺpikov po držadlá na sedačkách, nechýbajú ťažké závesy, luxusné materiály… Všetko navyše vyzerá ako v roku 1897, kedy divadlo slávnostne otvorili. Mimochodom, svojím koncertom ho otváral slávny spevák Enrico Caruso a zlé jazyky vtedy tvrdili, že celá stavba vznikla len preto, aby slávny spevák do Manausu prišiel.

A možno na tom niečo bude… v ďalších rokoch bolo totiž divadelných a operných udalostí pomenej. Niekoľko desiatok rokov bola budova zavretá. Od roku 2000 sa o obnovu zašlej slávy pokúšajú miestne úrady. Vznikol Amazonský symfonický orchester, ktorého členmi sú však prevažne hudobníci z chudobných krajín Ázie, ktorí prišli za zárobkom.V budove prebieha niekoľko festivalov do roka. A fungujú tu i klasické prehliadky, počas ktorých si turisti môžu pripomenúť dávnu slávu kaučukovej metropole.

 

Tam, kde sa stretávajú rieky…   Encóntodas Áquas, tak sa v portugalčine nazýva miesto, kde sa stretávajú žlté vody Amazonky (tu ešte pod menom Solimões) a tmavé vody Rio Negro. Sútok, ležiaci len pár kilometrov od mesta Manaus, ponúka možnosť pozorovať zvláštny výjav s hrou dvoch farieb, keď sa masy vody oboch riek valia zhruba šesť kilometrov vedľa seba a nechcú sazmiešať. Akoje to možné? Je to vďaka rozdielnej rýchlosti (Amazonka je rýchlejšia), teplote, ale i zloženiu vody oboch riek. Tie sa k sebe skrátka nemajú a turisti, ktorí sem vo veľkom prichádzajú na lodiach, si príležitosť vidieť zvláštny úkaz nenechajú ujsť.

 

 

 

Brucho Paríža uprostred Amazónie

 

Manaus občas prezývajú Paríž trópov. Prečo? I pre to, že tu stojí kópia slávnej francúzskej tržnice Les Halles - teda tej tržnice, do ktorej Emil Zola umiestnil dej románu Brucho Paríža a na mieste ktorej dnes vzniká luxusné, ale neosobné obchodné centrum. V Manause však stále môžete navštíviť menšieho súrodenca Mercado Municipal – väčšinu dielov kovovej konštrukcie vyrobili vo Francúzsku a do Manausu ju doviezli loďou.

Budova s červenožltou čelnou fasádou stojí len kúsok od brehov Rio Negro a nakupovať tu môžete pokiaľ budete vládať. Stánkov, ktoré na prvý pohľad vyzerajú dosť chaoticky, je tu okolo dvestopäťdesiat. Keď majú predajcovia slabší deň, prejde okolo nich asi 15 tisíc ľudí, ale v tých najrušnejších obdobiach nie je výnimkou ani 40 tisíc návštevníkov denne.

 

Brána do Amazónie

 

„Zoženiete tu naozaj všetko od ovocia a zeleniny, cez šperky až po výrobky z drahého dreva,“ zhodujú sa všetci sprievodcovia. Navyše si tu môžete dať i niektorú z miestnych špecialít, čerstvo pripravenú priamo pred vašimi očami.

Manaus sa považuje za bránu do Amazónie. Práve sem vyrážajú tisíce a tisíce turistov, aby sa z miestneho prístavu vydali ďalej. Do vnútra najväčšieho pralesa na planéte.

Autor: Lucie Štěrbová& Tomáš Cikán

 

 

Zdieľať článok na Facebooku