V najstaršom pralese sveta na turistov čaká obrovský hmyz a svietiace hríby

Džungľa Taman Negara je veľmi tmavá - na zemský povrch tu vraj dopadnú len zhruba 2 percentá zo všetkých slnečných lúčov. Zvyšok uviazne v hustej spleti lián, vetví a lístia. Tie najväčšie stromy dosahujú výšku atakujúcu 80 metrov a dôkladne ich preskúmať zo zeme je vlastne nemožné.

 

Prechádzka v korunách stromov

Práve preto tu vznikla takmer pol kilometra dlhá visutá lávka v ich korunách. Pôvodne ju mali využívať len vedci na skúmanie horných poschodí pralesa, dnes je však jedným z hlavných turistických cieľov v Národnom parku Taman Negara.

Jednotlivé úseky sú upevnené medzi tými najväčšími stromami, miestami sa človek kolíše na asi 30 centimetrov širokom páse vo výške i päťdesiat metrov nad zemou. Niet preto divu, že pravidlá sú tu pomerne striktné. Človek sa musí pozorne držať bočných lán, rozstupy medzi jednotlivcami musia byť minimálne päťmetrové a obmedzený je i počet ľudí na jednotlivých úsekoch.

Aj keď sa tu človeku nepodarí vytvoriť jedinú fotografiu, pretože sa buď boja, alebo pre kolísanie sa jednoducho nemôžu pustiť lán, je to ohromný zážitok. Klíma je tu navyše značne príjemnejšia než o pár desiatok metrov nižšie, vo vnútri hustej džungle.

Ďalších 5 fotografií v galérii

 

Najstarší prales planéty

Prales Taman Negara má rozlohu necelých päťtisíc štvorcových kilometrov a podľa vedcov je jedným z najstarších ekosystémov na planéte. Bol tu už pred 130 miliónmi rokov (vyhynutie dinosaurov sa datuje do doby zhruba pred 65 miliónmi rokov) a človek má mnohokrát pocit, akoby sa vracal do praveku.

Ohromujúca je aj veľkosť hmyzu. Desaťcentimetrové chrobáky, motýle s rozpätím krídel i 30 centimetrov, dvadsaťpäťcentimetrová stonožka, ktorej sa človek poriadne zľakne…  Tunajší prales je vraj domovom asi 42 tisíc druhov hmyzu.

Rastlinných druhov je tu „len“ desať tisíc - niektoré druhy sa však naozaj vyplatí vidieť. Rastlina podobná nášmu papradiu, ktorá mení farbu v závislosti na tom, koľko je okolo nej svetla, od modrej po červenú, hríby, ktoré v nočnej tme svietia…

Z „veľkých“ zvierat tu človek môže naraziť paradoxne na miniatúrne jelene, na gibony, na veľké jašterice a keď má poriadny kopec šťastia, tak i na divé slony. Tie sú však veľmi plaché a podľa miestnych sprievodcov sa stretnutie s nimi rovná takmer zázraku.

Ďalších 5 fotografií v galérii

 

Vždy so sprievodcom a vo vysokých topánkach

V parku možno stráviť jediné popoludnie, miestne agentúry však zaisťujú i dlhé týždňové túry. Či už ide len o krátky výlet alebo o dlhú expedíciu, človek by mal vždy mať so sebou miestneho sprievodcu. V dusnom šere je totiž veľmi jednoduché stratiť sa, sprievodcovia navyše poznajú presnú polohu jednotlivých drevených prístreškov, v ktorých sa trávia noci a ktoré si človek rezervuje na správe parku.

So sprievodcom sa tiež dostanete do dediniek kmeňa Orang Asli, ktorých obyvatelia sa ešte dnes často živia len ako lovci a zberači, žijú v chyžiach uprostred lesa a týmto životným štýlom fascinujú turistov a cestovateľov vybavených najmodernejšou technikou a oblečením.

Mimochodom - i keď je vaše oblečenie maximálne funkčné, prepotíte ho tu do nitky za pár desiatok minút. Základom sú tu ale pevné a hlavne vysoké topánky - bahno siaha občas i na oficiálnych cestách po členky a skvele sa v ňom darí pijaviciam.

 

 

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, Tomáš Cikán, ESO travel, reklamný článok, drom

Zdieľať článok na Facebooku