KĽDR oslavuje 75 rokov: Domácich trápi hladomor, cenzúra aj povinná vojenská služba

 

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) je nezávislý štát, republika, v krajine panuje tvrdý totalitný režim. Má rozlohu 120.540 km² a nachádza sa vo východnej Ázii v severnej časti Kórejského polostrova na pobreží Žltého mora a Japonského mora. Susedí na severe s Čínou, na severovýchode krátko s Ruskom a na 38. rovnobežke na juhu s Južnou Kóreou.

Podľa posledných odhadov americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) má 26 miliónov obyvateľov. Okolo 62 percent z nich žije v mestách. Metropola Pchjongjang má podľa údajov 3,1 milióna obyvateľov. Vyše 64 percent obyvateľstva je bez náboženského vyznania, 16 percent obyvateľov praktizuje kórejský šamanizmus a zhruba 13 percent populácie vyznáva čeondoizmus.

KĽDR je na prvom mieste na svete, čo sa týka počtu vojakov na jedného obyvateľa. Armádu tvorí asi 1,1 milióna aktívnych vojakov. Krajina dlhodobo vynakladá na vojenské výdavky najväčšie percento HDP zo všetkých štátov sveta. Podľa správy amerického ministerstva zahraničia dala Severná Kórea v roku 2019 na armádu zhruba 26 percent HDP, o štyri roky skôr to bolo 24 percent. Vojenská služba je v krajine povinná pre mužov aj ženy. Dĺžka vojny bola pre mužov skrátená na osem rokov, ženy ju vykonávajú päť rokov.

 

Z histórie

Kórejský polostrov, anektovaný v rokoch 1910 - 1945 Japonskom, rozdelila po druhej svetovej vojne Postupimská dohoda na americkú a sovietsku zónu. Americké vojská obsadili územie na juh od demarkačnej čiary na 38. rovnobežke a ustanovili tu prozápadne zameraný aparát. Územie na severe obsadila sovietska armáda. V roku 1948 tam vznikla Kórejská ľudovodemokratická republika a na juhu Kórejská republika. Vlády oboch krajín sa pritom vyhlasovali za jediných legitímnych predstaviteľov celej Kórey a pokusy o vyriešenie situácie diplomatickou cestou zlyhávali.

V roku 1950 vypukla kórejská vojna, ktorá trvala tri roky a bez dosiahnutia pôvodného cieľa severokórejského vedenia - násilného zjednotenia polostrova - skončila tam, kde sa začala - na 38. rovnobežke, ktorá dodnes tvorí hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou. Po jednom z najkrvavejších konfliktov 20. storočia, v ktorom zahynuli najmenej tri milióny ľudí, pritom bolo uzavreté iba prímerie, mierová zmluva doteraz podpísaná nebola.

Po konci vojny uvalili USA na KĽDR sankcie, ktoré v zmenenom stave platia dodnes. Na čele krajiny stál od jej vyhlásenia až do svojej smrti v júli 1994 Kim Ir-sen. Počas svojej 22-ročnej vlády  zaviedol jeden z najrepresívnejších režimov, v ktorom bol riadený a kontrolovaný nielen spoločenský, ale aj súkromný život, a akýkoľvek náznak odporu tvrdo potlačil. Jeho kolektívna socialistická politika tiež priniesla Severnej Kórei hospodársky rozvrat a biedu a utrpenie v podobe niekoľkých hladomorov.

Pokračovateľom a vykonávateľom "revolučnej tradície" bol Kim Ir-senov syn Kim Čong-il, ktorý krajine vládol v rokoch 1994 a 2011 a ktorý prehĺbil izoláciu a ekonomický rozvrat krajiny. Po smrti Kim Čong-ila sa moci v KĽDR chopil jeho vtedy ani nie 30-ročný syn Kim Čong-un, ktorý si upevnil moc pomocou stoviek popráv a čistiek zameraných proti členom vlastnej rodiny i predstaviteľom "starej gardy". Analytici špekulujú, že v budúcnosti by sa mohla stať Kimovou nástupkyňou jeho teraz asi desaťročná dcéra, ktorá je prostredným z jeho troch detí. Vyplýva to z toho, že sa Kimova dcéra oficiálne objavila na verejnosti a je aj na poštových známkach.

Okolo severokórejských lídrov je pestovaný silný kult osobnosti a štátne médiá oslavujú ich úspechy. Začal s tým už Kim Ir-sen, ktorý získal titul "večný vodca", a rovnako bezprecedentnému kultu osobnosti sa tešil aj jeho syn Kim Čong-il, ktorého portréty nesmeli chýbať v žiadnej domácnosti a žiadnom verejnom priestranstve. Po jeho smrti ho Kórejská strana práce (KSP) vymenovala večným generálnym tajomníkom. Telá oboch vodcov sú uložené v mauzóleu paláca slnka Kamsusan.

 

Medzinárodná izolácia

KĽDR má dlhodobo štatút najizolovanejšej krajiny sveta. Najbližším spojencom KĽDR je Čína, ktorá nad autoritárskym štátom drží ochranou ruku na medzinárodnom poli. Ku spojencom Severnej Kórey patrí aj Rusko, ktoré KĽDR podporila v súčasnej vojenskej invázii na Ukrajinu. Podľa Spojených štátov tiež KĽDR Moskve dodáva zbrane, vrátane rakiet. KĽDR akékoľvek zbrojné transakcie s Ruskom popiera.

K najprísnejšie stráženým hraniciam sveta patrí demilitarizované pásmo, ktoré vzniklo v roku 1953 po konci trojročnej kórejskej vojny pozdĺž 38. rovnobežky. Od konca 90. rokov podľa agentúry AP prebehlo do Južnej Kórey asi 34.000 Severokórejčanov, aby sa vyhli chudobe alebo politickému útlaku vo vlasti.

 

Chudoba a hladomor

Severná Kórea, ktorá patrí k najchudobnejším krajinám sveta, nikdy nebola schopná vyprodukovať dostatok potravín pre svojich 26 miliónov obyvateľov. Zásobovanie potravinami veľmi ovplyvňujú prírodné živly a meteorologické faktory, ktoré majú vplyv na úroveň úrody. Izolovaná KĽDR tiež podlieha prísnym medzinárodným sankciám kvôli svojmu raketovému a jadrovému zbrojnému programu. (KĽDR oficiálne priznala, že vlastní jadrové zbrane vo februári 2005 a doteraz vykonala šesť jadrových testov).

KĽDR bola v minulosti závislá od pomoci Sovietskeho zväzu, po jeho rozpade v roku 1991 začalo miestne poľnohospodárstvo stagnovať a upadať. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia postihol Severnú Kóreu hladomor (označovaný ako Namáhavý pochod), pri ktorom zahynuli až tri milióny ľudí.

Situácia sa v posledných niekoľkých rokoch opäť zhoršila. Keď v januári 2020 KĽDR sprísnila kontrolu hraníc, úrady zastavili dovoz obilia z Číny a tiež hnojív a strojov potrebných na pestovanie potravín. Medzitým opevnili hranicu plotmi a zároveň údajne nariadili pohraničnej stráži, aby zastrelila každého, kto sa hranicu pokúsi prekročiť. To ľuďom takmer znemožnilo pašovať potraviny na predaj na neoficiálnych trhoch, kde nakupuje väčšina Severokórejčanov.

Svetový potravinový program (WFP) v roku 2022 odhadol, že viac ako 40 percent celkovej populácie krajiny trpí podvýživou a nevyhnutne potrebuje humanitárnu pomoc. Podľa odhadov tiež 60 percent ľudí žije pod hranicou chudoby. Tento rok v januári americká analytická skupina 38 North uviedla, že zásobovanie potravinami v KĽDR je na najhoršej úrovni od 90. rokov.

 

Cenzúra

Informácie sa však získavajú ťažko. V krajine sú všetky médiá štátne a internet podlieha cenzúre. Mobilné telefóny boli zavedené v roku 2008 v spolupráci s egyptskou telekomunikačnou firmou Orascom. Milión bežných užívateľov mobilov v krajine môže telefonovať len medzi sebou, volanie do zahraničia nie je možné. Prístup k internetu v KĽDR je okrem určitých elitárskych kruhov veľmi obmedzený.

Niektorí ľudia môžu na svojich šikovných telefónoch používať štátom kontrolovaný intranet, počítače sú ale pre priemerného pracujúceho príliš drahé a ich vlastníctvo vyžaduje povolenie vlády. Podľa západných médií je v KĽDR možný prístup len na 28 webových stránkach.

Koncom roka 2020 bol v krajine prijatý zákon proti reakcionárskemu zmýšľaniu, podľa ktorého hrozí až 15 rokov vo väzenskom tábore tým, ktorí budú pristihnutí, že sledujú či čítajú juhokórejské médiá, ako aj za obstarávanie či distribúciu pornografie, používanie neregistrovanej televízie, rádia, počítača, zahraničného mobilného telefónu alebo iného elektronického zariadenia.

Povolené nie sú ani štýly oblečenia či účesy, ktoré podľa vodcu Kim Čong-una zodpovedajú kapitalistickému spôsobu života. Zakázané tak je napríklad nosenie úzkych tričiek či nohavíc, piercingu a farbenie vlasov.

 

Podvody s kryptomenami

KĽDR sa v posledných rokoch významne zapája do niektorých kriminálnych aktivít v kyberpriestore, napríklad do podvodov s kryptomenami, z ktorých získava peniaze okrem iného na výrobu zbraní a na svoj jadrový program.

Severná Kórea prostredníctvom hackerov ukradla podľa spoločnosti Elliptic v rokoch 2017 až 2022 firmám po celom svete kryptomeny v celkovej hodnote 2,3 miliardy dolárov. Len za minulý rok ukradla KĽDR v kryptomenách 600 miliónov až jednu miliardu dolárov, uvádza správa panelu odborníkov Bezpečnostnej rady OSN z tohtoročného apríla.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku