2500 kilometrov naprieč Kubou: FOTOREPORTÁŽ z ostrova, kde zastal čas

15.09.2018 |   |    | 

Keď sa povie Kuba, mnohým napadnú opálené krásky vlniace sa v rytmoch horúcej salsy, staré americké autá v uliciach Havany alebo postaršie Kubánky vo farebných šatách s nikdy nedofajčenou cigarou sediace vo dverách starých koloniálnych budov. Toto sa môže zdať ako dokonalý obraz Kuby pre nenáročného turistu, ale pre človeka bažiaceho po skutočnom cestovateľskom dobrodružstve znamená Kuba oveľa viac. Denisa Grygláková nám o tom porozprávala.



 

Kuba ponúka milión možností na objavovanie skrytých krás takmer nedotknutej prírody, leňošenie na nekonečných plážach s jemným bielym pieskom, na ktorých môžete byť aj úplne sami, alebo prechádzku farebnými uličkami starých miest s pulzujúcim kubánskym temperamentom. A my sme sa rozhodli, že toto chceme zažiť úplne všetko.

Ešte pred odchodom sme sa stretávali s rôznymi názormi. Najčastejší bol ten, že sme tam mali ísť pred 15 rokmi, lebo teraz to už nie je Kuba a všetko je zamerikanizované. Alebo ten, že Kubánci sú strašne leniví a je tam neporiadok a chaos. Čo je pravdivé na týchto tvrdeniach, zistíte asi aj sami po prečítaní tohto textu. My sme na Kubu nešli so žiadnymi očakávaniami, chceli sme sa nechať prekvapiť a sami spoznať kultúru a krásy tejto krajiny. Zostavili sme si teda zbežný itinerár a s hlavou v oblakoch sme sa vydali v ústrety kubánskemu dobrodružstvu.

 

Havana

Prvé miesto, ktoré privíta väčšinu turistov prichádzajúcich na Kubu, je Havana. Hlavné mesto pôsobí na prvý pohľad monumentálnym dojmom a nám doslova vyrazilo dych. Ten pocit, keď sme prvýkrát prechádzali ulicami Havany, si určite zapamätáme navždy.

To všetko, čo sme si o Kube predstavovali, bolo zrazu také skutočné, keď tie autá ako zo starých fotiek tam naozaj jazdia, keď tie budovy sú všetky tak farebné, ako keby ste si otvorili krabičku lentiliek...

Havana má prosto čaro. Navštívia ju tisícky turistov, ale ak sa práve nepohybujete medzi top turistickými atrakciami, vôbec si to nevšimnete. Kubánci si tu žijú svoj pohodový život a zvedavému turistovi nechajú pokojne nazerať priamo do svojich obývačiek. Žijú otvorene, väčšina diania prebieha na ulici. Keď prechádzate uličkami, stretávate ľudí sediacich vo dverách svojich domov, deti sa hrajú, život pulzuje.

Vo väčšine domov okenice a dvere zatvárajú len výnimočne a namiesto skiel v oknách majú len okrasné mreže, a tak keď kráčate ulicou, nemusíte sa ani snažiť a vidíte všetko, čo sa v domoch deje. Večer celé rodiny sedia spolu, od najstarších až po tých najmladších, rozprávajú sa, pozerajú televízor, oddychujú po horúcom dni.

Dajú vám nahliadnuť do svojho života. A nielen to. Takto fungujú školy, obchody, úrady. Cez jedno okno vidíte a počujete zubára, ako vŕta pacientovi zub, v ďalšom triedu plnú detí v bordových rovnošatách, ako šantia počas prestávky a v ďalšom zas rodinu sediacu pri prestretom stole...

 

Casas particulares

Keď človek cestuje, jednu z najpodstatnejších vecí, ktoré musí vyriešiť, je ubytovanie. Ak chcete na Kube ušetriť, určite sa vyhnite hotelom, ktoré aj tak kvalitou absolútne nezodpovedajú cene. Ideálne ubytovanie sú casas particulares. Trvá to len niekoľko rokov, odkedy vláda Kubáncom povolila prenajímať svoje domovy turistom. Funguje to tak, že Kubánci jednu alebo dve izby v dome, v ktorom bývajú, ponúknu na prenájom. V drvivej väčšine sa jedná o veľmi čistú miestnosť, adekvátne vybavenú, za cenu neporovnateľne nižšiu oproti väčšine hotelov na Kube. A čo je dôležité, máte oveľa lepšiu možnosť spoznať ľudí a zoznámiť sa s ich prirodzeným prostredím.

Zohnať toto ubytovanie nie je žiadny problém, domy, ktoré majú takúto izbu na prenájom, sú zvonku pri vchodových dverách označené symbolom podobným kotve. Stačí zaklopať a opýtať sa, pri neznalosti španielčiny stačí poznať pár kľúčových slov a oni hneď pochopia, čo hľadáte. Vo väčšine prípadov, ktoré sme zažili, vždy keď sme odchádzali na ďalšie miesto, majitelia sa nás pýtali, kam ďalej cestujeme, obvolali svojich známych a ubytovanie nám tam dopredu zabezpečili. Ak sa aj stane, že v case, na ktorú zaklopete, nemajú voľnú izbu, ochotne s vami obehnú susedov a známych a ubytovanie sa nájde do niekoľkých minút.

Je to až neuveriteľné a kto to nezažil, ťažko si to vie predstaviť - po precestovanom dni prídete unavení na danú adresu a tam vás už čaká celá rodina. Poukazujú vám celý dom s napätím, či sa vám u nich bude páčiť a či chcete zostať a pohostia vás. Prosto máte pocit, že ste prišli k svojim príbuzným, ktorých ste 20 rokov nevideli. Upozorňujem, že anglicky vie naozaj len málokto, preto pokiaľ neviete španielsky, siahodlhé rozhovory nečakajte. My sme mali šťastie na pár anglicky hovoriacich ľudí, ktorí nám čo to o svojom živote a živote na Kube prezradili, ale zvyšok boli len veľmi vtipné príhody, ako sme sa s nimi rukami-nohami dohovárali na základných veciach. Vždy to bolo ale veľmi príjemné.

Najradšej si spomínam na ubytovanie v case, kde sme zaklopali neskoro večer, niečo pred polnocou, otvorila nám staručká babička, ktorá bola síce prekvapená, keď nás videla, ale z našich výrazov hneď pochopila, že hľadáme ubytovanie, vzala nás do domu, ukázala nám izbu, ktorá bola uprataná, čistá, pripravená pre nás, babička sa celý čas usmievala a ráno, aj keď sme odchádzali veľmi skoro, vstala, uvarila nám kávu a nabalila ovocie na cestu. Nechcela som to písať hneď na začiatku, ale pre nás najväčším zážitkom Kuby boli ľudia. Lebo takú pohostinnosť človek hocikde nezažije.

 

Viñales

Viñales je malebná dedinka v západnej časti Kuby. Je súčasťou údolia národného parku, nachádzajú sa tu špecifické vápencové kopce zvané mogoty, ktoré ako ťavie hrby vystupujú zo zeme, často obkolesené políčkami miestnych farmárov.

Je to miesto ako stvorené pre oddych v hojdacom kresle na terase v jednom z mnohých farebných domčekov, ale až potom, ako absolvujete menšiu prechádzku touto fascinujúcou prírodou.

Táto oblasť je známa svojimi tabakovými plantážami a továrničkami na spracovanie tabaku a výrobu cigár, mnohé z nich sú už pripravené na turistov a človek sa tu vie ľahko dostať k typickému kubánskemu výrobku, o ktorého pravosti nemusí vôbec pochybovať. Ak si dá tú námahu a osloví aj nejakého menšieho farmára, dá sa nakúpiť tento obľúbený suvenír aj za veľmi výhodné ceny.

Ulice dedinky Viñales už zďaleka nie sú tak preplnené nablýskanými autami, tie skôr vymenia tie menej nablýskané, ale hlavne pojazdné, a možno ešte viac záprahy s koníkmi. Nachádza sa tu aj niekoľko casas particulares a reštaurácií. Veľa domácich tu organizuje výlety na koňoch, ktoré sú výborná voľba na príjemne strávené popoludnie.

 

Cayo Jutías

Ďalšia zastávka našej cesty bol malý ostrovček na severozápadnom pobreží Kuby - Cayo Jutías. Síce z Viñales je to len nejakých 50 kilometrov, a my, ešte neznalí pomerov kubánskych ciest, sme netušili, že táto vzdialenosť po rozbitých cestách môže trvať autom až 3 hodiny. To nás našťastie neodradilo a aj teraz s odstupom času môžem s čistým svedomím povedať, že je to raj na zemi.

Tento malinký ostrov, na ktorý sa dá dostať autom, nie je obývaný, nachádza sa tam len jediná malá plážová reštaurácia, aj keď aj to je možno prehnané slovo, lebo ide skôr o drevenú búdku, kde si môžete kúpiť maximálne tak sendvič a pár druhov nápojov. Na okolitej pláži sa zhromažďuje aj väčšina návštevníkov ostrova, stačí sa teda trošku vybaviť jedlom a vodou a smelo sa môžete vybrať na spoznávanie tohto nedotknutého ostrova.

Maličké pláže v zátokách, kde človeka takmer nestretnete, voda čistá ako krištáľ, na brehoch mangrovníky a kopec mušlí, palmy skláňajúce sa nad vodu... Ťažko by bolo nájsť ideálnejšie miesto na relax.

Po takto úžasne strávenom dni je už len potrebné odložiť si dostatok pevných nervov na cestu späť, hlavne ak si na ostrove chce človek užiť aj západ slnka a z ostrova sa vracia za tmy. Je preto dôležité pripomenúť, že treba byť veľmi ostražitý vzhľadom na množstvo výtlkov, ktoré sa na týchto cestách nachádzajú.

 

Cienfuegos a Trinidad

Obe tieto mestá boli našimi zástavkami na južnom pobreží Kuby a určite stoja za návštevu. Či už kvôli tradičnej kubánskej architektúre, pohodovej atmosfére, blízkym plážam alebo okoliu, ktoré ponúka množstvo výletov a atrakcií.

Oproti Havane tieto mestá pôsobia pokojnejším dojmom, nechýbajú krásne námestia žiariace farbami, kde sa dá načerpať energia popíjaním mojita pri zvukoch horúcej salsy, prechádzkami prírodou alebo leňošením na pláži.

 

Severné pobrežie

Severnému pobrežiu sme venovali celú polovicu našej cesty a ako sa ukázalo, urobili sme veľmi dobre. Nekonečné pláže s jemným bielym pieskom a krištáľovo čistou vodou ako z pohľadnice sa len tak všade nevidia. Prvá naša severná zastávka bola pri pláži Cayo Coco neďaleko letoviska Santa Lucía.

Ubytovali sme sa v malej rybárskej dedinke La Boca, ktorú tvorí len asi 20 domčekov na pláži. Turistu sme tu nestretli veru ani jedného, zato najbližšia pláž bola plná kubánskych rodiniek, ktoré z okolia pricestovali oddýchnuť si počas víkendu.

Tá pohodová atmosféra, ktorá tu vládla, je neopísateľná. Počas horúceho dňa sme miesto pláže dali prednosť prechádzkam po neďalekých soliskách a pozorovaním množstva plameniakov, ktoré je naozaj fascinujúce sledovať len tak vo voľnej prírode.

Ďalšie miesto zo severného pobrežia, ktoré nás tiež veľmi nadchlo, bola bájna Playa Pilar na západnom konci ostrova Cayo Guillermo. Pláž je pomenovaná po Hemingwayovej jachte, nakoľko bolo toto miesto aj pre neho veľmi obľúbeným útočiskom. Biely piesok jemný ako hladká múka, azúrová voda, pokoj, zatiaľ nie veľmi poznačený turizmom, nemá ďaleko od dokonalosti.

 

Stratení na kubánskom vidieku

Počas spiatočnej cesty do Havany sme sa trochu nechtiac vyhli hlavnému ťahu a mysliac si, že pôjdeme skratkou, sme narazili na síce horšie prejazdné cesty, ale o to fascinujúcejšie scenérie. Malé dedinky v údoliach nás vrátili späť minimálne o 50 rokov, každú chvíľu sme zastavovali auto a pozorovali miestny život.

Drobní farmári tu so zapriahnutým párom volov obrábali svoje políčka pluhmi, ktoré u nás nájdete už len v kôlni po starých rodičoch alebo v múzeu. Rozvážanie mlieka skoro ráno na voze do jednotlivých domácností.

Ľudia na koňoch, pasúce sa prasiatka a hydina okolo jednoduchých drevených domčekov. Toto všetko na nás zapôsobilo asi viac ako väčšina vecí, kvôli ktorým ľudia na Kubu cestujú.

Okrem všetkého, čo som vymenovala, sme navštívili veľa ďalších miest a pláži, ktoré nie je možné všetky spomenúť, tieto nás ale zaujali určite najviac. Nech už človek hľadá hocičo, Kuba každopádne stojí za návštevu. Naše srdcia si jednoznačne získala.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Denisa Gryglákova
Zdroj: Denisa Grygláková

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Streda, 19. december. 2018. Meniny má Judita.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa