Krutý ústupok pytliakom: Veterinári odrezávajú nosorožcom rohy, aby ich zachránili

"S ťažkým srdcom sa naša organizácia rozhodla zbavovať nosorožcov rohov, je to v rozpore s tým, čo zastávame. Ale pretrvávajúca hrozba od pytliakov nás donútila k tomuto opatreniu na ochranu našich nosorožcov," povedal minulý týždeň novinárom Sihle Mkhize z vládnej agentúry Ezemvelo, ktorá má na starosť ochranu zvierat a prírody v provincii KwaZulu-Natal.

Metóda odrezávania rohov nosorožcom veterinármi nie je nová. Podľa denníka El País ju používali už koncom 80. rokov minulého storočia v Zimbabwe či Namíbii a v roku 2014 v niektorých regiónoch Juhoafrickej republiky.

Prečítajte si tiež

Krugerov národný park - to najlepšie safari v srdci africkej divočiny

V juhoafrickom Krugerovom národnom parku, ktorý je domovom najväčšej svetovej populácie nosorožcov, v rokoch 2022 až 2023 aplikovali túto metódu asi 70 percentám tamojšej populácie nosorožcove. To ale vtedy viedlo k tomu, že pytliaci sa presunuli do iných oblastí, kde tieto zvieratá rohy mali, napríklad do rezervácie v provincii KwaZulu-Natal.

Nosorožce odborné odrezanie rohov nebolia, pretože v ňom nemajú nervové zakončenia. Cítia iba vibrovanie motorovej píly, ktorou sa roh odrezáva. Ponechá sa asi 10 alebo 15 centimetrov rohu. Celá "operácia", pri ktorej sa zviera upokojuje sedatívami, trvá podľa denníka El País asi 15 minút.

Prečítajte si tiež

Úžasné VIDEO zázraku zrodenia: Malý nosorožec je nádejou pre celý ohrozený druh

Problém je ale v tom, že rohy nosorožcom dorastajú, asi o 12 centimetrov za rok, takže odrezanie sa musí zhruba po roku a pol či dvoch opakovať, pokiaľ má pytliakov odrádzať. Pytliaci zvieratá často vážne zrania, alebo zabijú. Nosorožie rohy sú na čiernom trhu žiadané ako dekoratívny predmet či pre údajné liečivé účinky, ktoré im pripisuje tradičná ázijská medicína.

Podľa denníka El País žije na svete už len asi 27 000 nosorožcov rôznych druhov, najviac práve v JAR, kam sa každoročne na nich jazdí pozerať do rezervácií tisíce turistov.