Kevo, klenot Laponska

História tejto rezervácie sa píše od roku 1956, aj keď výskum univerzity v Turku tu prebiehal už od roku 1954. Je spravovaná štátnou správou Metsähallitus, no je len jedna z dvoch, do ktorých je povolený vstup návštevníkom. V severnej časti rezervácie sa nachádza výskumná stanica Laponského výskumného ústavu, taktiež udržiavaná univerzitou v Turku.

Najnižšie položené miesto rezervácie leží 75 m n. m., ale najvyšší bod je 640 m n. m. Väčšina územia je v nadmorskej výške 250 - 400 m n. m. Táto rezervácia bola založená kvôli rozmanitosti Ník, teda stanovíšť s rôznymi prírodnými podmienkami na jednom mieste. Je ponechaná na samovývoj, čiže do nej nezasahuje ľudská ruka a všetko, čo tu rastie a žije, je ovládané prírodou. Územie má niekoľko kaňonov s riekami.

Raj pre turistov

Rezervácia je rajom pre turistov, ktorí radi fotia divočinu a fanúšikov birdwatchingu. Ponúka naozaj rozmanitú škálu druhov vodných vtákov. Dokonca je tu aj významná populácia tetrova hlucháňa, ktorý takmer vymizol z mnohých krajín Európy.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Územie patrí pod tzv. Baltský štít, na severe ohraničený Škandinávskym pohorím. Oblé vrchy a pahorkatina dodáva tejto krajine starobylý ráz.

Kevo sa nachádza približne sto kilometrov od Severného ľadového oceánu. Klíma tejto oblasti je ale skôr vnútrozemského charakteru. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -16 °C a najteplejším mesiacom je júl, kde priemerná teplota stúpa na  13 °C, teploty ale dosahujú príjemných 30 °C. Snehová pokrývka zostáva často až do polovice mája.

Turista prechádzajúci krajinou môže stretnúť zajaca beláka, norka amerického či hranostaja. Množstvo drozdov, sýkoriek laponskych, hýľov či rozmanitá populácia kačíc a sťahovavých vtákov dodáva miestu veľmi rôznorodý charakter. Najväčšie šťastie majú asi tí, čo uzrú mihnúci sa tieň líšky polárnej s jej nádhernou, zimnou, snehobielou kožušinou.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Turisti križujúci severské krajiny boli vždy zvyknutí na voľný vstup a chôdzu po národných parkoch a chránených rezerváciách. No v Kevo je to opačne. Dovolené je prechádzať len značenými turistickými chodníkmi. Zakladať oheň a nocovať len na vyznačených miestach.

A najväčšou zvláštnosťou je tu prechod cez rieky. Pretože niektoré chodníky križujú rieky, kde nie sú mosty, je tu vybudovaný lanový systém, kde sa treba pripútať závesom na lano a s vyzutými topánkami prebrodiť rieku. Taktiež je rezervácia pre verejnosť otvorená len v určitú časť roka.

Zdroj/autor: Peter Droba, drom