Stredoslovenské mesto Kremnica nazývajú už od 14. storočia „zlatým“. Po celej Európe ho preslávila ťažba striebra a zlata a kremnické dukáty boli kedysi tou najtvrdšou menou.
Najstaršia mincovňa na svete
Kremnica sa môže dodnes popýšiť najstaršou dodnes fungujúcou mincovňou na svete, v roku 1328 ju založil kráľ Karol I. Nerazia sa tu len obyčajné mince, ale aj medaile, odznaky, plakety, primátorské reťaze či vyznamenania. Historickou zaujímavosťou je, že dukáty razené v Kremnici v stredoveku, za vlády Anjuovcov, boli vernou kópiou zlatých mincí Florencie, nazývané florény. Zlato bolo v tom čase rýdzosti 23 karátov a 9 grénov.
Tvrdá mena
Kremnické dukáty boli typické svojou rýdzosťou zlata a to dokonca o jeden grén vyššou ako ostatné mince tohto druhu vo vtedajšej Európe. Tieto vlastnosti povýšili kremnické dukáty na najtvrdšiu menu Európy. Názov dukát pochádza z latinského slova ducatus, kniežactvo alebo vojvodstvo. Slovami ...iste ducatus sa končil nápis na obdobnej zlatej minci z Benátok, preto sa tento názov zachoval a začali ho aj u nás používať. Poslednými dukátmi použitými ako štátne platidlo boli tie z roku 1881. Kremnica nezaostala ani v razbe strieborných mincí a v 16. storočí sa začali rodiť veľké strieborné toliare. V rokoch 1499 až 1506 sa tu dokonca razilo sedem variantov turzovských mincí s názvom guldinery či poltoliare.
Nový závod za mestom
Kremnická mincovňa používala v 17. storočí ako vôbec prvá v strednej Európe tzv. vretenový balanciér, raziaci stroj, ktorý bol zavedený vtedajším známym švédskym rytcom, technikom a medailérom Danielom Warouom. Moderný spôsob razenia mincí, aký sa používa dodnes, sa potom z Kremnice dostal aj do pražskej či viedenskej mincovne. Dejiny tej kremnickej však neboli neustále bezproblémové. Na kolená ju zrazili vojnové udalosti prvej aj druhej svetovej vojny, no keďže záujmom štátu bolo uvedenie novej meny do obehu, podarilo sa ju v oboch prípadoch pomerne v krátkom čase postaviť opäť na nohy. V roku 1986 bol dokončený nový závod za mestom, aby sa nerušila atmosféra historického jadra.
Malebné námestie
Centrum mesta síce nie je veľké, ale dýcha veľmi príjemnou atmosférou. Ústredným priestorom je Štefánikovo námestie s množstvom vzácnych stredovekých domov. V budove z 2. polovice 14. storočia so zachovanou neskorogotickou fasádou sídli aj radnica. Úplne inú podobu má františkánsky kostol sv. Františka z Assisi, jednoloďová baroková stavba z polovice 17. storočia. Ešte o niečo neskôr (1765 až 1772) vznikol morový stĺp, jedna z posledných stavieb tohto druhu v habsburských krajinách.
Mestský hrad
Dominantou Kremnice je však mestský hrad, ktorý nájdete na vyvýšenine nad hlavným námestím. Komplex budov vznikal od 13. do 15. storočia na mieste, kde pôvodne stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Neskôr tam pribudlo opevnenie, palác a nechýbalo ani skladisko na uloženie zlata a vyrazených mincí.
Najvýznamnejšou stavbou komplexu je však Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, patrónky mesta. Dvojloďový neskorogotický kostol z polovice 15. storočia vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Postupne bol upravovaný v štýloch gotika, renesancia, baroko a posledná prestavba bola neogotická. Interiér kostola je tiež v tomto slohu. Za pozornosť stojí strop presbytéria, ktorý zdobí sieťová rebrová klenba. Interiér zdobia oltáre od Franza Storna zo Šoprone, vyrobené z lipového dreva a pozlacované lístkovým zlatom.
Nevynechajte ani výstup na vežu kostola, kam vedie 127 strmých schodov. Výhľad na široké okolie rozhodne stojí za to. Kedysi dobre slúžil aj mestským strážam. Tie pozorovali mesto a okolie a hlásili akékoľvek nebezpečenstvo počas požiarov či útokov. Tak krásne a bohaté mesto veru bolo teba strážiť mimoriadne pozorne.
Autor: Lucy Uhorskai, ako
