Takto chutí Karibik: Haitská polievka joumou je zapísaná na zozname UNESCO

Haiti leží spolu s Dominikánskou republikou na ostrove Hispaniola v Karibskom mori. Jeho históriu výrazne ovplyvnili Španieli, ktorí tu začali po objavení Krištofom Kolumbom v roku 1492 ťažiť zlato a z tohto dôvodu sem privážali otrokov z Afriky. Koncom 17. storočia prebiehala o ostrov vojna medzi Španielmi a Francúzmi a po jej skončení si ho oba národy rozdelili. Na území dnešného Haiti vznikla francúzska kolónia Saint-Domingue.

Ako už napovedá krátky pohľad do histórie, kultúra a aj gastronómia Haiti sú kombináciou afrických, francúzskych, španielskych a arabských vplyvov. K tradičným jedlám tak patria bagety, plnené lístkové cesto, ryža, dusené mäso na zelenine alebo morské plody. Najväčší význam sa však pripisuje tekvicovej polievke joumou, ktorá je od roku 2021 zapísaná na zozname nehmotného dedičstva UNESCO. Spája sa totiž s významnou historickou udalosťou.

V prvý deň roku 1804 získalo Haiti po vzbure otrokov nezávislosť a stalo sa prvou slobodnou černošskou republikou. Domáci si teda konečne mohli voľne dopriať aj tekvicu, ktorá bola počas koloniálnej francúzskej vlády haitským otrokom prísne zakázaná, a tak vznikla polievka joumou – symbol slobody a nezávislosti.

Pri jej príprave sa plátky tekvice podusia spolu s hovädzinou (obvykle volským chvostom), zemiakmi, banánmi a zeleninou (napr. čili papričkami, mrkvou, zelenou kapustou a cibuľou). Táto masa sa potom rozmixuje s vodou a ďalej povarí so soľou a korením, limetkovou šťavou, cesnakom, petržlenom a ďalšími bylinkami. Niektorí ešte pridávajú rezance, hoci sa polievka obvykle podáva s nakrájaným chlebom, ktorí si do nej domáci namáčajú. Joumou je tradičným jedlom, ktoré si Haiťania v rodnej krajine, ale aj v zahraničí dopriavajú vždy 1. januára, teda v deň oslobodenia spod francúzskej nadvlády.

Autor: © Zoznam/ako