Kartografická záhada: Kde sa vzala podivná mapa Piriho Reisa?

Turecký admirál Piri Reis (asi 1470-1553) má údajne korene v rodine pirátov a po mori sa plaví už od svojich 12 rokov. Niet preto divu, že sa za svojho života stane slávnym moreplavcom. Už v roku 1513 vypracuje atlas Kitab-i Bahriye, ktorý slúži ako navigačná pomôcka ďalším tureckým námorníkom. Veľkú pozornosť v ňom autor venuje vodám Atlantiku. Zakreslí do nich pevninu – dnešnú Antarktídu. Na tom nie je zas nič až také divné, háčik je ale v tom, že o tejto krajine nemajú na začiatku 16. storočia obyvatelia Európy, Balkánu ani Blízkeho východu najmenšie tušenie. Moreplavci sa vtedy dostanú nanajvýš k Austrálii a Novému Zélandu, nižšie rozhodne nie. Ani o tieto krajiny pritom nejavia prílišný záujem, obchodných príležitostí je tam zúfalo málo.

Precízna práca

Medzi vedeckými kapacitami spôsobí objav záhadnej mapy roku 1929 obrovský rozruch. Hlavu si nad ňou láme nielen riaditeľ Tureckého múzea, ktorý ju náhodne objavil pri inventarizácii exponátov v istanbulskom paláci Topkapi, ale aj mnoho iných vedcov. Podrobne ju prezrie napríklad odborník na staré mapy, Američan Arlington Mallery. Zarazí ho nielen jej vek, ale predovšetkým presnosť. Antarktídu totiž Reis zakreslil veľmi precízne, ale bez ľadu a snehu. Okrem obrysov zachytil aj topografiu tohto kontinentu – horské reťazce, vrcholky a náhorné plošiny.

Pohľad z výšky

Práve nad presnosťou mapy zo 16. storočia krútia odborníci hlavou dodnes. Niektorí dokonca tvrdia, že tak konkrétne zobrazenie mohol Reis docieliť len po predchádzajúcom preskúmaní kontinentu z výšky. „Ten, kto nakreslil mapy, poznal vzduchoplavectvo alebo leteckú fotografiu, pretože bez náležitej výšky nie je možné dosiahnuť takú presnosť s rovnakou deformáciou,“ myslí si americký historik Charles Hapgood (1904–1982). Je samozrejme vylúčené, aby si Piri Reis urobil náčrtok mapy z lietadla. Ako sa mu teda podarilo Antarktídu do mapy zakresliť bez toho, aby si ju predtým prezrel? Mýlia sa snáď vedci, keď tvrdia, že je niečo podobné možné iba zo vzduchu?

Inšpirácia inde

Jedným z možných vysvetlení je to, že Piri Reis svoje dielo obkreslil z oveľa staršej mapy. Práve také sa totiž kedysi mali nachádzať v slávnej Alexandrijskej knižnici. Aj keď jej budova v minulosti niekoľkokrát vyhorela, a nakoniec z nej nezostalo prakticky nič, niektoré texty sa z nej podarilo zachrániť. Možno bola medzi nimi aj mapa, ktorá poslúžila Pirimu Reisovi na vytvorenie jeho vlastnej. Aj tak ale zostáva záhadou, kto by takú mapu mohol načrtnúť. Pred 6000 rokmi, kedy Antarktída ešte nebola pokrytá ľadom a snehom, nie je doložená žiadna civilizácia, ktorá by bola schopná vydať sa na takýto prieskum.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Aneta Bartoníková