Patrí Nórsku, ovládajú ho Rusi: Mesto na Špicbergoch návštevníkov negatívne prekvapí

 

Na základe dohody z roku 1920 získala nórska vláda "plnú a absolútnu zvrchovanosť" nad Špicbergmi výmenou za to, že bude poskytovať signatárom dohody, medzi ktorými bolo aj Rusko, rovnaký prístup k tunajším prírodným zdrojom. V roku 1932 ruská ťažobná firma Arktikugol kúpila na Špicbergoch banícku osadu Barentsburg.

So svojimi nórskymi susedmi v neďalekej metropole Špicbergovcov Longyearbyene udržiavali prevažne ruskí a ukrajinskí obyvatelia Barentsburgu donedávna veľmi priateľské vzťahy. Pravidelne sa organizovali kultúrne výmeny, ktorých súčasťou boli vystúpenia symfonických orchestrov a detských zborov, šachové turnaje a ďalšie športové podujatia.

Po ruskej invázii na Ukrajinu ale vzťahy ochladli. Tento rok 9. mája, keď si Rusko pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom, viedol ruský generálny konzul Andrej Čemerilo v Barentsburgu prehliadku desiatok vozidiel a vrtuľníka nesúcich ruské vlajky. V opustenej sovietskej banskej osade Pyramiden bol zase vyfotografovaný buldozér s vlajkou samozvanej Doneckej ľudovej republiky. O niekoľko mesiacov neskôr, v júli, sa v nórskych vodách konala na deň ruského námorníctva prehliadka malej flotily ruských lodí.

Podľa Rusov ide o tradičné akcie. Kritici Moskvy ale uvádzajú, že ide o propagandu demonštrujúcu ruskú nadvládu nad týmto strategickým územím, ktoré v skutočnosti patrí jednému zo zakladajúcich členov NATO. Terje Aunevik, ktorý v miestnom zastupiteľstve reprezentuje nórsku Liberálnu stranu Venstre, spomína, že 9. máj býval v Barentsburgu priateľským happeningom s darčekmi, prejavmi a hudbou. "So všetkými vlajkami a vrtuľníkmi je to teraz ale čudný happening. Za 25 rokov, čo som tu, som nič podobné nezažil," hovorí.

Oficiálna turistická webová stránka Visit Svalbard prestala propagovať cesty do oboch ruských osád na Špicbergoch a väčšina nórskych cestovných kancelárií na tieto miesta prestala organizovať zájazdy. Stránka Visit Svalbard označuje cestovnú agentúru Grumant, ktorú vlastní ruská štátna banská spoločnosť Arktikugol, za "predĺženú ruku ruského štátu". Ľuďom, ktorí sa napriek tomu rozhodnú Barentsburg navštíviť, obyvatelia Longyearbyenu často radia, aby si vypli telefóny a notebooky, a vyhli sa tak potenciálnemu sledovaniu zo strany Ruska.

Na pokojnej hlavnej ulici Barentsburgu je vidieť pracujúcich, ako sa ponáhľajú nakúpiť, kým zavrie jediný obchod s potravinami. Z okien bytu vyhráva hudba a mladé ženy sa pri stretnutí zdravia po rusky. Jedna z nich hovorí, že na Špicberky prišla, aby "sa dostala preč".

Pre mnohých ľudí ale už Barentsburg nie je takým bezpečným útočiskom, akým býval. Po ruskej invázii na Ukrajinu mnoho Ukrajincov a Rusov mesto opustilo a vydala sa do Nórska či ďalej do Európy.

Šesťdesiattriročný Ivan Veličenko v minulosti v Barentsburgu pracoval ako jeden z mála Ukrajincov v miestnej ruskej turistickej kancelárii. Nakoniec sa ale presťahoval do Longyearbyenu, keď sa spoločne s niektorými svojimi ruskými kolegami ocitol pod tlakom kvôli protestu, ktorý usporiadali po otrave ruského disidenta Alexeja Navaľného v roku 2020.

Odvtedy Veličenko pomohol mnohým Ukrajincom opustiť Barentsburg a získať azyl v Európe. Podľa neho v meste ešte nejakí Ukrajinci žijú; tí, ktorí zostávajú, sú ale pravdepodobne proruskí. Do uhoľných baní Barentsburgu totiž tradične prichádzalo mnoho baníkov z ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré Rusko vlani anektovalo.

Zmeny v Barentsburgu Veličenko pocítil na vlastnej koži, keď sa sem vrátil po ôsmich mesiacoch, počas ktorých pomáhal brániť svoje rodné mesto Černihiv ležiace 150 kilometrov severne od Kyjeva. Do Barentsburgu prišiel, aby ukázal matke svoj niekdajší domov a pracovisko, hneď pri príchode ich ale privítal predstaviteľ ruského konzulátu, ktorý ich po celý čas sprevádzal a filmoval.

Socioantropológ Andrian Vlachov z Moskvy, ktorý dlhodobo študuje obyvateľstvo Barentsburgu, uviedol, že od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 si mnoho obyvateľov mesta muselo vybrať, či bude hovoriť otvorene, alebo radšej mlčať, aby si udržali zamestnanie.

Guvernér Špicbergov Lars Fause ale tvrdí, že jeho vzťahy s ruskými úradmi v Barentsburgu sú priateľské. "Mojou úlohou je starať sa o mier a stabilitu súostrovia," hovorí Fausa vo svojej kancelárii v Longyearbyene, kde má nad stolom zavesený portrét nórskeho kráľa a kráľovnej.

Podľa analytikov Oslo začína podnikať kroky na upevnenie nadvlády nad Špicbergmi. Fausa predpokladá, že Rusko sa v budúcnosti na Špicbergoch viac zameria na turistiku a jeho záujem o banský priemysel bude slabnúť. Oslo sa zase bude snažiť rozšíriť nórsku populáciu na súostroví, ktoré vládu stojí 1,3 miliardy nórskych korún (2,78 miliardy Kč) ročne, dodáva Fausa.

"Politici tu chcú mať nórsku komunitu. Toto je Nórsko, nórska pôda a keď musí krajina platiť takúto obrovskú finančnú sumu (na podporu obcí na Špicbergoch), je správne, aby tu žili Nóri," podotýka Fausa.

 

Pozn. red.: Ilustračné zábery sú z januára 2023.

 

Zdieľať článok na Facebooku