V stopách velikánov: Milovníci diela Franza Schuberta mieria do Rakúska aj našich Želiezoviec

 

Franz Schubert sa narodil 31. januára 1797 v predmestskej časti Himmelpfortgrund, ktorá je dnes súčasťou Viedne. Pochádzal zo skromných pomerov a materiálny nedostatok ho sprevádzal po celý život. Dnes vyzerá Schubertov rodný dom romanticky - má len jedno poschodie, zadné krídla obopínajú malý dvor, otvorené galérie vedú priamo do izieb. V minulosti tu však bývalo šestnásť rodín vo veľmi stiesnených podmienkach, pričom každá rodina mala maličký byt len s jednou izbou. Schubertov otec bol učiteľ a v dome sa nachádzala aj trieda.

Franz sa narodil v kuchyni ako trináste zo šestnástich detí. Len štyria z jeho súrodencov prežili dojčenský vek. Otec Schubert učil svoje deti hrať na hudobné nástroje a so synmi hral sláčikové kvarteto. Neskôr však nemal pochopenie pre Franzove skladateľské ambície. Schubert sa pritom učil dychtivo a so zápalom a rozvíjal svoj výnimočný skladateľský talent do neuveriteľného prívalu inšpirácií.

V roku 1808 sa vďaka svojmu talentu a dobrému hlasu stal študentom cisárskeho konviktu a členom chlapčenského speváckeho zboru. V konvikte si prehĺbil nielen hudobné vzdelanie, ale našiel aj mnohých priateľov, ktorí sa stali jeho veľkou oporou. Medzi jeho učiteľov patril aj známy a nie celkom pravdivými legendami opradený Antonio Salieri. O Schubertovi povedal: „Musí ho učiť priamo Boh“.

V šestnástich Franz Schubert ukončil krátke vzdelanie a nastúpil ako pomocný učiteľ na škole u svojho otca, avšak bez motivácie a len s „priemerným výsledkom“. Práca učiteľa zasneného mladíka nebavila a o to viac sa v presne vymedzených hodinách venoval komponovaniu – s takou koncentráciou, že sa s ním takmer nedalo hovoriť. Za necelé tri roky učiteľovania vytvoril okolo tristo piesní, veľa kompozícií pre mužské zbory, päť symfónií, tri sláčikové kvartetá, mnoho klavírnych skladieb a žánrovo rôznych komorných diel.

Okrem komponovania sa s rovnakou intenzitou oddával bohémskemu spôsobu života. Pridal sa k spoločnosti priateľov, medzi ktorými boli spisovatelia, básnici či maliari. Prespával a jedol u svojich priateľov, bol chudobný, ale kypiaci tvorivým nadšením. Viedeň, v ktorej prežil takmer celý život, opustil iba dvakrát. V lete v rokoch 1818 a 1824 odišiel na územie dnešného Slovenska do Želiezoviec, kde pôsobil ako učiteľ hudby v rodine grófa Johanna Esterházyho. Atmosféra tohto kraja, cigánske či ľudové piesne ovplyvnili jeho romantickú povahu natoľko, že sa odrazili aj v jeho dielach: Divertimento, Štvorručná fantázia f mol, Sláčikové kvarteto a mol a 6. symfónia C dur.

Bohémske hýrenie vyústilo približne v roku 1823 do nakazenia syfilisom. Choroba, ktorá bola v tej dobe prakticky neliečiteľná, ovplyvňovala jeho zdravotný stav. Franz Schubert zomrel 19. novembra 1828 oslabený týfusom, ale aj priotrávený ortuťou, ktorá sa vtedy používala na liečenie syfilisu. Mal len 31 rokov.

Za sebou zanechal neuveriteľné množstvo diel - približne tisíc skladieb. Zhudobnil básne Johanna Wolfganga Goetheho či Heinricha Heineho a medzi najuznávanejšie patria cykly piesní Krásna mlynárka a Zimná cesta. Z komornej hudby je známe predovšetkým klavírne kvinteto A dur Pstruhové a sláčikové kvarteto d mol Smrť a dievča. Z ôsmich symfónií posledné dve - 7. symfónia mol Nedokončená a 8. symfónia predznamenali ďalší vývoj symfonizmu v 19. storočí.

Symfónie mali aj zvláštny osud. Partitúra 7. symfónie ležala medzi Schubertovými zabudnutými rukopismi 43 rokov. Ôsmu symfóniu, ktorú počas Schubertovho života odmietli mnohí vydavatelia, objavil desať rokov po jeho smrti skladateľ Robert Schumann, veľký obdivovateľ Schubertovej tvorby.

 

Čo navštíviť:

Viedeň – Franz Schubert strávil prvé štyri a pol roka svojho života v rodnom dome na Nußdorfer Strasse. V byte, kde zomrel, zostal len dva a pol mesiaca. Obe miesta dnes môžete navštíviť a spoznať život a dielo tohto hudobného velikána bližšie. V rodnom dome je ilustrovaná a zdokumentovaná najväčšia časť jeho životopisu: Schubertova príprava, jeho hudobný vývoj, jeho rodina a priatelia. V byte jeho brata Ferdinanda, kde zomrel, sú zobrazené jeho posledné hudobné návrhy, posledný list napísaný rukou, ako aj starostlivé úsilie jeho príbuzných v súvislosti s jeho smrťou, prejavujúce sa aj v písomných svedectvách.

Hohenems - žiadne iné miesto neponúka viac k videniu na tému Franz Schubert ako dve Schubertove múzeá v Hohenems. Múzeum Franza Schuberta a Múzeum Schubertiade zahŕňajú viac ako 20 miestností v historických budovách a poskytujú prehľad o živote veľkého skladateľa a oj tom, ako bolo jeho dielo vnímané. Druhé menované sa zameriava aj na umelcov, vydavateľov či učiteľov, ktorí skladateľovi po jeho skorej smrti preukázali vynikajúce služby.

Želiezovce - Schubert strávil v tomto juhoslovenskom meste päť mesiacov v roku 1818 a svoju návštevu si zopakoval o šesť rokov neskôr. Pôsobil ako domáci učiteľ hudby dcér grófa Jána Karola Esterházyho. Počas svojho pobytu v Želiezovciach skomponoval niekoľko piesní a práve v tunajšom parku údajne vznikli Nemecké tance a cyklus Krásna mlynárka. V Sovom zámočku, kde počas svojho pobytu býval, je dnes Schubertova pamätná izba. Jej súčasťou je dobové zariadenie, originálne predmety, ktoré používala grófska rodina i klavír, na ktorom možno hrával aj sám skladateľ.

 

Zdieľať článok na Facebooku