Pribúdajú cestovatelia, ktorí navštívili všetky krajiny sveta: Sú medzi nimi aj Slováci

Vlani sa na prestížny zoznam ľudí, ktorí precestovali všetkých 195 krajín a území uznaných OSN, zapísalo rekordných 50 cestovateľov, vyplýva z údajov on-line platformy NomadMania.

Za prvého človeka, ktorý navštívil všetky krajiny sveta, je pokladaný fínsky spisovateľ a zahraničný spravodajca Rauli Virtanen. Podarilo sa mu to v roku 1988, kedy OSN uznávala 170 krajín, čo je menej ako dnes. V posledných rokoch tak navštevoval nové. Túžbu precestovať všetky svetové krajiny spisovateľ pripisuje "extrémnej zvedavosti a zberateľskej mentalite".

"V polovici 80. rokov som zistil, že už som navštívil 150 krajín, a povedal som si, že než umriem, možno stihnem navštíviť aj tie ostatné," hovorí Virtanen. Hoci sa mu navštíviť všetky krajiny podarilo koncom 80. rokov, myšlienka „zbierať krajiny“ má oveľa dlhšiu históriu. Travelers' Century Club (TCC), organizácia združujúca ľudí, ktorí navštívili 100 a viac krajín a území sveta, vznikla v roku 1954 a funguje dodnes. Odvtedy vznikli ďalšie podobné skupiny, napríklad konkurenčná cestovateľská komunita Most Traveled People (MTP) a NomadMania.

"Historicky bolo cestovanie obmedzené na ľudí s finančnými prostriedkami, kariérnou flexibilitou a skvelým zdravím," hovorí Michael O'Regan, lektor cestovného ruchu na Glasgow Caledonian University v Škótsku. To už dnes v mnohých prípadoch neplatí. Letenky sú vďaka nízkonákladovým spoločnostiam dostupnejšie, víza je možné mnohokrát získať po prílete do destinácie a nocľah v hoteli je možné rezervovať v predstihu na internete.

Prečítajte si tiež

Štefan navštívil všetky krajiny sveta: Lákadiel je ešte stále veľa (ROZHOVOR)

Američan Patrick Gilliland sa rozhodol venovať cestovaniu v pokročilejšom veku. Rovnako ako mnohým ďalším cestovateľom mu návštevu posledných krajín na zozname skomplikovala pandémia covidu-19, keď krajiny zatvárali hranice a zavádzali lockdowny. Svoj sen si 62-ročný Gilliland po mnohých rokoch na cestách splnil vlani. "Až do posledných rokov som nepredpokladal, že je možné navštíviť všetky krajiny," hovorí. "Myslel som si, že niektoré miesta sú príliš nebezpečné alebo že nebude možné získať vízum," dodáva.

V posledných rokoch Američan trávil na cestách najmenej 48 týždňov v roku. Priznáva, že navštíviť všetky krajiny nebol jednoduchý cieľ a vyžadovalo to "šťastie a dobré načasovanie". "Severnú Kóreu som navštívil pred 20 rokmi, kedy boli vzťahy s USA lepšie," hovorí. "V priebehu rokov som sa niekoľkokrát pokúšal získať iránske vízum, Nauru je tak málo navštevované, že získanie víza je ťažké a rozhodnutie závisí od rozmaru jednotlivca," dodáva. Keď v septembri dorazil do svojej poslednej krajiny, Líbye, ktorá sa práve znovu otvorila občanom USA, bol mu na letisku najskôr odmietnutý vstup.

Zdá sa, že z hŕstky cestovateľov, ktorí navštívili všetky krajiny, ich väčšina, ak nie všetci, už pred zapojením do výzvy mnoho krajín precestovala.

Slovenská blogerka Martina Šebová navštívila viac ako 100 zo 195 krajín a území uznávaných OSN, než sa rozhodla so svojou austrálskou partnerkou Rachel Daveyovou precestovať zostávajúce krajiny. "Myslím, že by ma vydesilo, keby som mala začať navštevovať všetky krajiny a bola by som tak v desiatich," povedala Šebová v minulom rozhovore so CNN. Dodala, že človek toho musí mať veľa precestovaných, než sa do niečoho takého pustí.

K masívnemu nárastu počtu ľudí, ktorí chcú navštíviť všetky svetové krajiny, zásadne prispel aj nástup sociálnych sietí. "S príchodom sociálnych sietí, ako je instagram a tiktok, sa niektorí budú neustále inšpirovať ostatnými," hovorí O'Regan. "Teraz sa to zdá byť dostupnejšie a uskutočniteľnejšie ako kedykoľvek predtým," dodáva.

V konečnom dôsledku však schopnosť precestovať všetky krajiny stále závisí na financiách, cestovateľskom duchu a tiež na tom, či má človek pas, ktorý mu umožní navštíviť akúkoľvek destináciu.

Pre Virtanena je to nepríjemná realita a priznáva, že v priebehu rokov začal zo svojho úspechu mať zmiešané pocity. "Mal som veľké šťastie," uvádza s tým, že vďaka svojej práci mohol navštíviť 95 percent krajín. "Mal som editorov, ktorí mi schvaľovali cestovné náklady a akceptovali moje nápady cestovať do vzdialených krajín, aby moji čitatelia a diváci vedeli, čo sa deje," hovorí. "Patrím k tej nepatrnej menšine ľudí narodených a vzdelaných v bohatých krajinách, ktorí si môžu dovoliť cestovať kamkoľvek na svete. Mám z toho, ak mi rozumiete, akýsi pocit viny, a preto ľuďom v chudobnejších krajinách nikdy nehovorím, že som navštívil všetky krajiny sveta," dodáva.