Prestížna fotografická súťaž World Press Photo pozná víťazov. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 3851 fotografov zo 130 krajín, ktorí porote zaslali na posúdenie 61.062 snímok. Tieto sú podľa odborníkov najlepšie.
Prestížna cena World Press Photo sa udeľuje od roku 1955. Najskôr posudzovalo vyše 60-tisíc spravodajských fotografií šesť regionálnych porôt a potom víťazov vybrala globálna porota. Ocenené snímky vystaví World Press Photo Exhibition 2024 na viac ako 60 miestach po celom svete vrátane Amsterdamu, Londýna, Berlína, Ríma, Mexico City, Rio de Janeiro, Hong Kongu, Taipei, Sydney, Toronta a Tunisu.
World Press Photo of the Year (Hlavná cena)
Mohammed Salem: Palestínska žena objíma telo svojej netere
Inas Abu Maamar (36) drží telo svojej netere Saly (5), ktorá bola spolu s ďalšími štyrmi rodinnými príslušníkmi zabitá, keď izraelská strela zasiahla ich dom. Khan Younis, Gaza, 17. októbra 2023.
Na začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom nariadil Izrael obyvateľom Gazy, aby sa kvôli bezpečnosti evakuovali na juh. Podľa správ The Guardian a Al-Džazíry však izraelské nálety od polovice októbra silne bombardovali Khan Younis na juhu Gazy. Mnohí zo zabitých boli rodiny, ktoré opustili mesto Gaza len pár dní predtým. Podľa OHCHR predstavovali do konca roku 2023 palestínske ženy a deti viac ako dve tretiny obetí v Gaze. Fotograf opisuje túto fotografiu, ktorá vznikla len niekoľko dní po pôrode jeho vlastnej manželky, ako „silný a smutný moment, ktorý zhŕňa širší zmysel toho, čo sa dialo v pásme Gazy“.
World Press Photo Story of the Year (Najlepšia fotografická séria)
Lee-Ann Olwage: Valim-babena
Nedostatok povedomia verejnosti o demencii na Madagaskare znamená, že ľudia s príznakmi straty pamäti sú často stigmatizovaní. O Paula Rakotozandrinyho, ´Dada Paula´ (91), ktorý žije s demenciou, sa roky stará jeho dcéra Fara Rafaraniriana (41). Ich príbeh ilustruje madagaskarský princíp valim-babena – povinnosť dospelých detí pomáhať rodičom. Tento projekt svojím dôstojným, intímnym prístupom predstavuje ďalší pohľad na túto problematiku, rezonujúc v rodinách na celom svete, a zároveň spochybňuje stereotypy o Afrike, ktoré sa zameriavajú najmä na konflikty.
World Press Photo Long-Term Project Award (Najlepší dlhodobý projekt)
Alejandro Cegarra: Dva múry
Od roku 2019 sa Mexiko pretransformovalo z krajiny, ktorá na svojej južnej hranici vítala migrantov a žiadateľov o azyl, na krajinu, ktorá presadzuje prísnu imigračnú politiku veľmi podobné tej v Spojených štátoch. Imigračná a zahraničná politika implementovaná rôznymi vládami USA, protokoly COVID-19 a politické a ekonomické otrasy v Strednej a Južnej Amerike prispievajú k prebiehajúcej kríze na mexických hraniciach. Tieto faktory vystavujú v pohraničných mestách rodiny migrantov násiliu, korupcii a neistým podmienkam. Fotograf Alejandro Cegarra na základe vlastných skúseností s migráciou z domova vo Venezuele do Mexika v roku 2017 inicioval o rok neskôr tento projekt, aby zdokumentoval ťažkú situáciu hlboko zraniteľných komunít migrantov a s rešpektom a citlivosťou zdôraznil ich odolnosť.
World Press Photo Open Format Award (Otvorený formát)
Julia Kochetova: Vojna je osobná
S desiatkami tisíc civilných a vojenských obetí a skutočne patovou situácie, ktorá trvá mesiace, nie sú v ruskej vojne na Ukrajine na obzore žiadne známky mieru. Zatiaľ čo spravodajské médiá zásobujú svoje publikum štatistikami a mapami a medzinárodná pozornosť sa presúva inam, fotografka vytvorila osobnú webovú stránku, ktorá spája fotožurnalistiku s osobným dokumentárnym štýlom denníka, aby svetu ukázala, aké je žiť s vojnou, ktorá sa stala každodennou realitou.
Hudba: Daria Kolomiec
Ilustrácie: Oleksandr Komiakhov
Najlepšie snímky Európy
Fotografia: Otcova bolesť (Adem Altan)
Mesut Hançer drží za ruku svoju 15-ročnú dcéru Irmak, ktorá zomrela v spánku, keď sa dom jej starej mamy zrútil pri zemetrasení v južnom Turecku. Kahramanmaraş, Turecko, 7. februára 2023.
Séria: Kachovská priehrada: Povodeň vo vojnovej zóne (Johanna Maria Fritz)
6. júna 2023 poškodili stenu Rusmi kontrolovanej Kachovskej priehrady na juhovýchode Ukrajiny explózie, čo spôsobilo rozsiahle záplavy v Chersone. Pretrhnutie priehrady úplne zaplavilo približne 17 500 domov na západnom brehu kontrolovanom Ukrajinou a na východnom brehu rieky pod kontrolou Ruska, pričom podľa správ medzinárodných médií zahynuli stovky ľudí.
Dlhodobý projekt: Krajina nikoho (Daniel Chatard)
Nemecko sa umiestňuje ako líder v prechode na obnoviteľnú energiu do roku 2030, napriek tomu zostáva pri výrobe energie vo veľkej miere závislé od uhlia. V Porýní sa od 70. rokov 20. storočia klčujú lesy a búrajú dediny, aby sa uvoľnilo miesto pre povrchové uhoľné bane Hambach a Garzweiler. V roku 2012 začali aktivisti obsadzovať časti Hambachského lesa a neskôr aj dedinu Lützerath, aby odolali týmto opatreniam, pričom sa im do roku 2023 podarilo zachrániť zvyšok lesa a päť zo šiestich takýchto dedín naplánovaných na zničenie.
Čestné uznanie: Hľadanie Satyra (Rena Effendi)
Satyrus effendi je vzácny druh motýľa pomenovaný po Rustamovi Effendim, azerbajdžanskom entomológovi a otcovi fotografky, ktorý počas života nazbieral desaťtisíce motýľov. Počas ciest často prekračoval dnes spornú hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, aby lovil a zbieral exempláre. Jeho smrť v roku 1991 sa zhodovala so začiatkom desaťročí konfliktu o hornatú oblasť Náhorného Karabachu. Fotografka sa v tomto projekte vracia po stopách svojho otca, prechádza teraz vojnou zničeným regiónom a hľadá Satyrus effendi, ktorý lieta pozdĺž hrebeňa Zangezur medzi dvoma krajinami v konflikte. Popritom sa stretla s ľuďmi na oboch stranách frontovej línie, ktorí jej na ceste pomáhali a dokázali, že ľudskosť prevláda aj na miestach spustošených vojnou.
