Mesto kontrastov na brehu Čierneho mora: Novým cestovateľským hitom je Batumi

 

Pred dvomi týždňami sa v gruzínskom Batumi konal už 30. ročník slávnostného udeľovania prestížnych cien World Travel Award. Výber lokality nebol náhodný – mesto na brehu Čierneho mora získalo hneď tri tituly, vrátane ocenenia pre vychádzajúcu hviezdu turizmu. Batumi je skutočne miestom, ktoré by ste mali zahrnúť do svojich cestovateľských plánov. Ponúka totiž kombináciu oddychu pri mori, moderných atrakcií, ale aj tradičnej gruzínskej kultúry a gastronómie.

 

Tri letiská

Výhodou je aj pomerne jednoduchá doprava. Priamo v Batumi sa nachádza letisko, kam sa lieta najmä cez Istanbul, a výhodnou alternatívou pre Slovákov je aj mesto Kutaisi, ktoré spája pravidelná linka aeroliniek WizzAir s letiskom Schwechat. Odtiaľ sa za pár eur do Batumi dostanete verejnou dopravou, teda vlakom alebo minibusom – mašrutkou. Drahšou, ale pohodlnejšou alternatívou je taxík (cca 50 eur), alebo prenájom auta.

Šoférovania sa báť netreba. V Gruzínsku sa jazdí na pravej strane a cesty sú v dobrom stave. Rátajte však s tým, že takmer 140-kilometrová cesta trvá aj dve – tri hodiny. Len krátky úsek totiž vedie po rýchlostnej ceste (osvetlenej) a zvyšok musíte absolvovať po cestách druhej triedy, ktoré sú navyše aj v noci a skorých ranných hodinách rušné a plné kamiónov. Zvýšenú pozornosť tiež venujte prejazdom cez železničné priecestia, kde treba maximálne spomaliť.

 

Metropola Adžarska

Gruzínsko je hornatá krajina a zdá sa, že ani v dedinách nikdy nespí, takže cestou určite je čo sledovať. Príchod do Batumi je však aj tak malým kultúrnym šokom. Mesto vás privíta veľkým prístavom, historickými budovami, pripomínajúcimi honosné paláce, ale najmä modernými výškovými budovami, ktoré sú v noci žiarivo nasvietené.

Autonómna republika Adžarsko má mladú vládu, jej šéf Tornike Rizhvadze má 34 rokov, ministri okolo štyridsiatky, a je to poznať aj na jej metropole Batumi, ktorá sa v posledných rokoch zmenila na moderné mesto, vkladajúce nádeje do rozvoja turizmu. Na nábreží ako huby po daždi vyrastajú hotely známych značiek, ale aj zaujímavé atrakcie.

 

Teplé Čierne more

Batumi leží na východnom pobreží Čierneho mora asi 200 kilometrov severne od tureckého Trabzonu. Voda v ňom má aj na prelome septembra a októbra 25 stupňov, takže si môžete užiť kúpanie oveľa dlhšie ako inde. Niekoľko desiatok metrov široká kamenistá pláž meria dokopy viac než 10 kilometrov a vedie aj samotným centrom popred hotely.

V tejto časti more lemuje promenáda s chodníkom, cyklotrasou a širokým pruhom zelene, kde miestni športujú alebo oddychujú v tieni stromov. Plné života zostáva toto miesto aj po zotmení, keď sa do priľahlých podnikov prichádzajú zabávať mladí ľudia a okolím sa rozlieha hlasná hudba a smiech.

 

Na hranici dvoch svetov

Najrušnejší je však v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu najmä severný okraj bulváru, kde v posledných rokoch vyrástli najznámejšie symboly Batumi – vyhliadkové koleso, Abecedná veža a najmä súsošie Ali a Nino, ktoré je odkazom na rovnomenný román o tragickej láske medzi azerbajdžanským moslimom a gruzínskou kresťankou počas prvej svetovej vojny.

Osem metrov vysoké postavy z roku 2010 sa pomaly pohybujú, približujú, splývajú a opäť vzďaľujú, ako to už vo vzťahoch býva. Návštevníkom však posielajú jasný odkaz, že Batumi na hranici Európy a Ázie je tolerantným mestom, kde sa nehľadí na národnosť ani vieru a kde žije prevažne ortodoxné obyvateľstvo v pokoji a mieri so židmi aj s moslimami.

 

Unikátna abeceda

Priam umeleckým dielom je však aj Abecedná veža, postavená neďaleko Aliho a Nina o dva roky neskôr. Meria 130 metrov a symbolizuje jedinečnosť gruzínskej abecedy, zapísanej na zozname UNESCO. Architektonický návrh je inšpirovaný dvojitou špirálou DNA, ktorú dopĺňa 33 štvormetrových písmen gruzínskej abecedy. V strede budovy je umiestnený výťah, ktorý jazdí do gule na vrchole veže, kde je umiestnená otáčajúca sa reštaurácia.

Batumi však nie je len o moderných budovách. V blízkosti Abecednej veže stojí maják z 2. polovice 19. storočia, odkiaľ meteorológovia dodnes monitorujú počasie, a krátkou prechádzkou popri menšom prístave a stánkoch so suvenírmi a čerstvým ovocím prídete k veži Chacha (Čača). Replika hodinovej veže z tureckého Izmiru bola postavená v roku 2012 ako ďalšia z turistických atrakcií, z ktorej mal raz týždenne bezplatne vytekať miestny destilát čača. Tento nápad však nemal dlhé trvanie, pretože si domáci prichádzali nápoj naberať do fliaš, a tak radnica fontány zrušila.

 

Mesto protikladov

Aj to dokazuje, že Batumi je nielen „mestom tolerancie a lásky“, ako zvyknú domáci zdôrazňovať, ale tiež „mestom protikladov“. Na jednej strane nájdete luxusné ulice, kasína a supermoderné budovy, pripomínajúce Dubaj, na strane druhej sú predmestia so socialistickými panelákmi a najmä autentická stará časť centra. Nie je veľmi veľká a dá sa poľahky prejsť pešo, rozhodne však stojí za návštevu, lebo práve tu spoznáte autentické chute, farby a vône Gruzínska.

Ulice sú úzke, lemované reprezentatívnymi historickými budovami, ale aj jednoduchými barakmi. Občas cestu skrížia psy, ktoré patria k nezabudnuteľným špecifikám Batumi. Pri mori aj v centre sa ich pohybuje množstvo, ale báť sa ich netreba. Zvieratá sú začipované, kastrované, očkované a vďaka podpore reštaurácií aj sýte. Jediné, po čom túžia, je pohladenie, ale nikdy oň samé od seba nežobrú a rozhodne teda nie sú otravné.

 

Najväčšia mozaika Európy

Srdcom starého mesta sú dve námestia. Námestie Európy lemujú staré domy a k jeho hlavným dominantám patrí socha Medey so zlatým rúchom a orloj na veži budovy Národnej banky Gruzínska, ukazujúci polohu a pohyb nebeských telies. Druhým je Batumi Piazza, gruzínska odpoveď na slávne Benátky. Uzavreté námestie obklopujú obchody, kaviarne a reštaurácie, na pódiu vystupujú miestni umelci a vďaka príjemnej atmosfére sem dňom či nocou mieria domáci aj turisti.

Námestie však stojí za návštevu aj v prípade, že nemáte čas na pôžitky v štýle „la dolce vita“. Podlahu totiž pokrýva najväčšia figurálna mramorová mozaika v Európe. Celkovo 106 metrov štvorcových tvorí takmer 90 tisíc kúskov mramoru z 15 rôznych krajín usporiadaných do tvaru ôsmich prepojených kruhov. Pripomínajú víry na morskej hladine a sú ozdobené ornamentálnymi a figurálnymi prvkami. Stredový kruh tvorí až päť ženských postáv.

 

Kostol sv. Mikuláša

Len pár metrov od Batumi Piazza nezabudnite navštíviť kostol sv. Mikuláša, postavený v byzantskom štýle v osmanskom období po roku 1865, keď sa miestnym gréckym obyvateľom podarilo získať súhlas tureckého sultána. Ten však stanovil podmienku, že v chráme nesmú zvoniť zvony a tak až v závere 19. storočia, keď sa Batumi stalo súčasťou Ruskej ríše, pristavali ku kostolu aj zvonicu.

Ešte o čosi neskôr pribudli vo vnútri tri veľké ikony - Presvätej Bohorodičky, sv. Mikuláša a sv. Juraja, ktoré chrámu darovali Gréci z ostrova Chios. Vnútorná nástenná maľba pochádza z roku 2002. Napriek svojmu pomerne nízkemu veku je kostol sv. Mikuláša jednou z najpozoruhodnejších architektonických pamiatok v Batumi a predovšetkým vo vnútri na každého silno zapôsobí.

 

Výlety za hranice mesta

Ak vás zaujímajú pamiatky, vydajte sa aj na výlet mimo hraníc mesta. Asi 12 kilometrov južne od centra stojí Gonio, najstaršia pevnosť v Gruzínsku, pochádzajúca z 1. storočia, no a 20 kilometrov severne od mesta sa zas môžete prejsť ruinami pevnosti Petra z roku 535. Tá bola postavená v skalnatom teréne nad morom, vďaka čomu sa ju nepriateľom nikdy nepodarilo dobyť. Dodnes sa zachovali ruiny paláca, kúpeľov, ubytovní vojakov, ale aj baziliky zo 6. – 7. storočia.

Cestou z pevnosti nevynechajte ani návštevu botanickej záhrady, ktorá patrí medzi najlepšie na svete. Bola založená v roku 1912 a dnes pokrýva plochu 11 hektárov porastom zo Stredomoria, východnej Ázie, Nového Zélandu a Austrálie, ale aj Himalájí, Južnej Ameriky a samozrejme kaukazských vlhkých subtrópov. Jednotlivé časti kopírujú pôvodnú prírodu a dokopy v nich môžu návštevníci obdivovať vyše 2000 taxonomických jednotiek drevín, o ktoré sa stará asi sto zamestnancov.

 

Všetky chute Gruzínska

Príroda aj história Gruzínska sú síce skutočne pôsobivé, to, čo však krajinu preslávilo po celom svete, je jej unikátna gastronómia. Na stole nesmú chýbať rôzne syry či sušené ovocie a často sa používajú baklažány v lahodnej kombinácii s orechmi. Tradičnou pochúťkou sú plnené pirohy chinkali (khinkali) a chačapuri (khachapuri), chlebová placka naplnená syrom, pripomínajúcim slaný tvaroh. Tá je tu tak legendárna, že sa dostala aj medzi suveníry, a tak si jej podobu môžete vziať domov ako magnetku či motív na ponožkách.

Nemenej typická je aj čurčchela (churchkhela), ktorú tvoria vlašské orechy navlečené na špagát a namáčané do hroznovej šťavy zahustenej múkou. Tá stvrdne a vytvorí takmer „gumený obal“, vďaka čomu vydrží veľmi dlho, a tak odjakživa tvorila aj základ proviantu gruzínskych vojakov. Dobrou správou je, že ceny v krajine sú porovnateľné s našimi a za hustú polievku či mäsové chinkali zaplatíte okolo 15 lari (5 eur).

 

Najstaršie víno sveta

Na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva sa však nedostalo gruzínske jedlo, ale víno a jeho výroba v hlinených nádobách kvevri. Tie pripomínajú veľké amfory bez rúčok a sú zakopané pod zemou, alebo zasadené do podláh vínnych pivníc. Lahodný mok sa v tejto oblasti pripravuje už viac než 8000 rokov a údolia južného Kaukazu sú považované za jeho kolísku. Tunajšie červené vína majú hrubšiu textúru a sú korenistejšie, biele víno fermentované v kvevri je známe neobvyklou jantárovú farbu.

Hrozno však zohráva hlavnú úlohu aj pri výrobe destilátu čača (chacha), ktorý môže mať až 70 percent alkoholu. Domáci si ho tradične vyrábajú aj sami a radi ním vítajú svojich hostí. Zaujímavé je, že pri spoločných stretnutiach sa stále dodržiavajú viaceré tradície. Napríklad tá, že hlavné slovo pri stole má vždy tzv. tamada, vzdelaný inšpiratívny človek, ku ktorému ostatní vzhliadajú. Jeho prípitok nie je len slovom či vetou, ale celým príhovorom o tom, čo znamená mier. Lebo v Gruzínsku sa pripíja vždy len naň.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku