Za kráľom fjordov

Ak sa započúvame do tajomných vôd fjordov, akoby sme počuli plaviace sa plte dávnych vikingských výprav. To všetko v nás podnecuje fantáziu a vracia do čias dávno minulých, keď ľudská civilizácia nemala vplyv na prírodu. 

Ako vznikali fjordy?

Fjordy sú vlastne gigantické hlbinné doliny obvykle vyhĺbené ľadovcami. V nórskom jazyku znamená fjord iba rameno mora. Geológovia však používajú tento názov na označenie úzkych zárezov, ktoré vyhĺbil ľadovec na súši ešte v dobe ľadovej. Keď si tieto ľadovce razili cestu pevninou, vyrývali pritom hlboké údolia v tvare U. Na kolmých útesoch vidieť poškriabania a stopy ľadu. Fjordy sú plytšie na miestach, kde vstupujú do mora.

Ľadovec nebol však jediný stvoriteľ fjordov. Svoju úlohu zohrávali aj pohyby zemskej kôry, činnosť mora a riek. Zaujímavosťou je, že voda z prítokov sa do hlavného fjordu dostáva vodopádmi. Do mora sa fjordy otvárajú obvykle úzkym prielivom a pred morom sú chránené ostrovmi, takže vytvárajú bezpečné útočiská.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Výskyt fjordov

Nachádzajú sa najmä v miestach, kde sa vyskytoval kontinentálny ľadovec, v blízkosti mora a v oblastiach s charakteristickými veľkými výškovými rozdielmi. Patrí k nim Kanada, Dánsko, Írsko, Grónsko, Faerské ostrovy, Arktída, Antarktída, Nový Zéland, ale medzi najznámejšie patria fjordy v Škandinávii a to predovšetkým nórske fjordy.

Záhada najhlbšieho fjordu

Najhlbší fjord je Skeltonova zátoka na pobreží Antarktídy, ktorá dosahuje hĺbku až 1 933 metrov. Dodnes je nejasné, ako môže takto hlboký fjord trením obrusovať Skeltonov ľadovec. V najhlbšom mieste fjordu by už mala ľad nadnášať voda a ten by mal stratiť značnú časť svojej brúsnej sily. Odpoveď je stále ukrytá v hlbinách morského dna.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Kráľ fjordov - Sognefjord v Nórsku

Síce k najdlhším fjordom patrí Nordvest Fjord v Grónsku, najnavštevovanejšie pre svoju krásu a dostupnosť sú práve škandinávske fjordy. Najviac je nimi rozbrázdené nórske pobrežie. Sognafjord patrí k tým najpôsobivejším a najkrajším a práve preto ho právom označujú za kráľa. Je zároveň aj najväčším z nórskych fjordov a vo svete zastupuje druhé miesto v dĺžke s 203 kilometrami, ako aj vo svojej hĺbke. Tá dosahuje až 1 212 metrov a k oblohe sa týči do výšky 610 metrov. Jeho šírka síce málokedy presiahne päť kilometrov, ale aj tak ide o impozantný prírodný úkaz.

Má niekoľko ramien a svoju cestu si razí pustou, skľučujúcou scenériou priamo k najvyšším nórskym horám. Pevné zovretie medzi strmými stenami prepúšťa do chladnej priepasti len málo slnečného svitu, čo dodáva vode temno sivý charakter a tiene dostávajú tmavo modré až zelené sfarbenie. Hovorí sa, že vody sú tu tak hlboké a chladné, ako je chladná duša severského národa.

Sognefjord je jeden z mála fjordov, ktoré neboli vyhĺbené ľadovcom. Leží príliš hlboko pod hladinou na to, aby tam mohol mať ľadovec dostatok sily. Jeho strmé steny  znemožňujú vybudovanie nejakých ciest a spojenie s okolitými dedinami. To všetko neustále priťahuje záujemcov do tejto možno nehostinnej, ale zato nádhernej oblasti Sognefjordu.

Zdroj/autor: Alex, drom

Foto: wikipedia, Worldtraveller, Peter Schmidt, Andreas Tille, Thomas Mues, Sogning