Amazonka verzus Atlantik – Hore prúdom sa valí voda

 

Postrach Amazonky

 

Vždy vo februári a marci sa obyvatelia povodia Amazonky majú dôvod obávať. Prírodný úkaz nazývaný „pororoca“ (portugalčina a pôvodné jazyky) alebo „macareo“ (španielčina) sa totiž ženie hore riekou. Slané morské vody sa v obrovskej delte Amazonky, na severe Brazílie, tlačia čím ďalej tým viac do vnútrozemia.

 

Sila prírody

 

Vznik takéhoto silného prírodného fenoménu je podmienený viacerými faktormi. Delta rieky musí byť dosť široká, musí ústiť priamo do oceánu, v danom období musí byť dosť silný príliv, Mesiac musí byť v správnej pozícii voči Zemi a iné. Keď sa všetky spoja vzniknú ideálne podmienky na to, aby sa morské vlny „pobili“ s tými riečnymi. Vytvoria tak silný tlak, ktorý ženie morskú vodu hore riekou. Vĺn je zvyčajne viac a nasledujú hneď za sebou. Nebezpečné sú hlavne tým, že so sebou môžu vliecť aj predmety, ktoré ohrozujú životy, ako napríklad kmene stromov.

Na rieke Amazonke má pororoca výšku približne 4 metre, no môže sa tiahnuť až desiatky kilometrov. Niekedy ju aj 800 kilometrov hore prúdom stále cítiť. Jasne tu vidno silu prírody.

 

Riečne surfovanie

 

Také úžasné vlny predsa športovci nemôžu vynechať. Pravidelne sa tu v tomto čase stretávajú nadšenci pre surfovanie a usporadúvajú aj súťaže. Skúšajú vydržať čo najdlhšie na jednej vlne. Hoci to nie sú najvyššie vlny, ich výdrž je neuveriteľná. Preto si ich aj surfisti vyberajú. O prvý rekord, najdlhšie surfovanie na jednej vlne, sa postaral brazílsky surfista Picuruta Salazar v roku 1999. Na jednej vlne vydržal až pol hodinu. Neskôr si svoj rekord ešte vylepšil a vydržal až 43 minút.

 

Ochrana pre vlnami

 

Keďže sa jedná o pravidelný fenomén obyvatelia povodia sú naň zvyčajne pripravení. Domorodé kmene si už stáročia stavali svoje obydlia na drevených koloch vysoko nad hladinou. Prílivové vlny tak na nich nedosiahli. Taktiež v školách sa už malé deti učia o tom, ako sa pred vlnou ochrániť, len v prípade, že by sa niečo stalo. Nepriaznivá je pororoca len pre pôdohospodárov, ktorí nemusia vždy zasiať na správne miesto a tak môžu vinou vlny prísť o úrodu.

 

Nové druhy v rieke

 

V prírode má všetko svoje pozitíva aj negatíva. Hoci sa stáva, že občas sú priľahlé polia zaplavené, pororoca má na okolie aj pozitívny dopad. Keďže sa masy vody valia hore, prinášajú so sebou aj zvieratá, a to prevažne ryby. Takto sa miesta fauna vždy obohatí aj o morské druhy, z čoho majú úžitok nielen rybári, ale aj zvieratá, ktorých jedálniček sa na určité obdobie pozmení. Ešte aj rozmnožovanie niektorých druhov, je založené na presune morských vôd hore prúdom.

 

Pororoca, alebo hučiaca sila

 

Slovo pororoca môže mať viacero zdrojov. Niektorí vravia, že ho priniesli moreplavci z Ázie, ale viac pravdepodobnou je verzia, že je odvodené, alebo poskladané z domorodých slov. Pororoca by mohlo znamenať „veľký rev,“ ale aj „ničenie všetkého“ alebo „strhávanie domov.“ Všetky verzie majú svoje opodstatnenie. Známa je totiž ako fenomén sprevádzaný veľkým hlukom, ktorý vďaka nízkej frekvencii počuť do veľkej diaľky. Dokonca sa dá jej príchod aj odhadnúť, zvuk sa totiž ozýva už pol hodinu pred príchodom samotnej vlny.

 

Prílivová vlna vo svete

 

Amazonka nie je jediným miestom na svete, kde veľká rieka ústi priamo do oceánu. Známe sú aj prípady na rieke Orinoco, tu sa nazýva „macareo,“ alebo v Číne, na rieke Čchien-tchang, vo Francúzsku, na Seine, alebo v Kanade, na rieke Petitcodiac. Prílivové vlny sa najčastejšie tvoria na miestach, kde rozdiel medzi prílivom a odlivom je aspoň 6 metrov a delta je dostatočne plytká a široká.

 

Takto vyzerá pororoca vo svojej plnej kráse:

 

Zdroj/autor: bigearth.com, thepororoca.com, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku