Kozmetické impérium: Kráľovná krémov zarobila na luxuse, obaly jej robil Dalí

 

Oslávila 17. narodeniny a čoskoro sa má vydať. Rodičia pre ňu vybrali výrazne staršieho ženícha. Chaja Rubinsteinová (1872-1965) si ale zámožného vdovca židovského vyznania vziať nechce. Zamilovala sa do chudobného študenta, navyše katolíka! Odmietne sa ho vzdať, a tak ju rozzúrený otec vyženie z domu. Dcéru tým ale k poslušnosti neprinúti. Tvrdohlavé dievča „cez Viedeň s pomocou príbuzných z matkinej strany emigrovala až do ďalekej Austrálie, kde žila početná židovská komunita s väzbami na jej rodný Krakov“, hovorí súčasná publicistka Irena Cápová. Nový domov Chaja nájde u strýka, žijúceho asi 100 kilometrov od Melbourne. Pracuje v malom obchodíku a po večeroch navštevuje kurzy účtovníctva. Sníva o tom, že raz prenikne do sveta veľkého biznisu, dokonca si kvôli tomu zmení meno na Helenu. Chce byť uznávaná aj bohatá a čoskoro si svoj sen začne cieľavedome plniť!

 

Lacný, ale zapácha

Z Európy si toho so sebou veľa nepriviezla. Na pár kelímkov s krémom na tvár jej ale miesto v kufri zostalo. Aj s mamičkou ho dlhé roky používali počas chladných poľských zim, výborne sa im osvedčil. Helena čoskoro zistí, že účinne funguje aj proti ostrému austrálskemu slniečku. Vďaka nemu nemá tak vysušenú a červenú pokožku ako väčšina miestnych žien. „Ako to len robíte?“ zastavujú ju na ulici dámy a obdivujú jej hladkú a udržiavanú pleť. Helena vycíti šancu preraziť. Necháva sa zamestnať u lekárnika v Melbourne. Okrem iného sa mu stará o účtovníctvo a na oplátku smie využívať jeho malé laboratórium. Snaží sa vyrobiť vlastný krém. Ako základ použije ovčí tuk lanolín, ktorý je lacný, avšak dlho a intenzívne zapácha. Nejakú dobu potrvá, kým sa Helene podarí nájsť správnu kombináciu prísad, s pomocou ktorých nepríjemný pach prekryje. Osvedčia sa jej levanduľa, ľalia, borovicová kôra a divoké austrálske byliny ...

 

 

Serióznosť predovšetkým

Nový krém pomenuje Valaze (Dar z neba). Na austrálskom trhu je o neho obrovský záujem, Helene sa objednávky len hrnú. Sama všetko nestíha a musí prijať niekoľko pomocníkov. Dá príležitosť hlavne slobodným matkám a vdovám s malými deťmi, ktoré potrebujú peniaze. Na začiatku 20. storočia sa natrvalo presťahuje do Melbourne, kde zakladá kozmetickú firmu a na jednej z najprestížnejších ulíc mesta si zriaďuje salón krásy. V ňom pracuje starostlivo preškolený personál. Diagnostikuje pleť klientiek a odporúča im vhodnú starostlivosť o ňu. Vďaka „zázračnému“ krému Valaze, tvrdej práci, serióznemu prístupu k zákazníkom a obchodnému nadaniu Helena oslavuje veľký úspech. Jej firma prosperuje, a tak čoskoro otvorí niekoľko ďalších salónov v Sydney a iných austrálskych mestách. Za päť rokov potom energická podnikateľka zbohatne natoľko, že môže expandovať do Európy.

 

Dobýva Paríž

Zakotvila v Londýne. Pre svoj prvý salón na starom kontinente si zámerne vybrala jedno z tunajších honosných šľachtických sídiel. Helena vsádza na výnimočnosť a okázalý luxus, pochopila, ako silno na jej zákazníčky tieto dva faktory pôsobia. Už v Austrálii si tiež overila, že jej kozmetika musí mať punc exkluzivity, a pokiaľ bude lacná, väčšina žien ju kupovať nebude! „Preto ju predávala draho – urobila z nej luxusný výrobok, ktorý si nemôže dovoliť každá, ale každá o ňom môže snívať,“ upresňuje súčasný publicista Pavol Minárik. Helena sa v Londýne tiež vydá. S americkým novinárom Edwardom Williamom Titom (1870–1952) splodí dvoch synov. Rodený Poliak sa ukáže byť veľmi zdatným marketérom, manželke pomáha s propagáciou jej kozmetiky. V roku 1912 sa celá rodina presťahuje do Paríža, kde si Helena otvára ďalší salón. Je šťastná. Zaradí sa medzi miestnu smotánku, jej večierky sú veľmi obľúbené. Priatelí sa s Pablom Picassem (1881–1973) a ďalšími umelcami. Kvôli životu v luxuse ale nespyšnie. Pevne zostáva stáť nohami na zemi. Firma je pre ňu na prvom mieste. Vedie ju pevnou rukou, ďalej sa vzdeláva a spolupracuje s tímom odborníkov nielen z odboru kožného lekárstva.

 

Rivalita v USA

Po začiatku prvej svetovej vojny s manželom a deťmi odchádza do USA. Správne odhadne, že tunajší trh jej ponúka obrovské príležitosti. Američanky z vyšších kruhov majú zanedbanú pleť a sú priam lačné po kvalitnej kozmetike. Helena im dopraje špičkové služby. Po celej krajine postupne vybuduje sieť obchodov s poradenskými centrami. Časom tiež nadviaže spoluprácu s talentovaným katalánskym maliarom Salvadorom Dalím (1904 – 1989), ktorý vytvorí návrhy obalov pre jej produkty. Helena postupne rozširuje portfólio svojich výrobkov a neustále hľadá nové spôsoby ich propagácie. Inak to nejde, v USA čelí konkurencii Elizabeth Ardenovej (asi 1881-1966). Medzi oboma úspešnými podnikateľkami panuje veľká rivalita. Navzájom sa preťahujú o kvalitných zamestnancov a vylepšujú receptúry svojej kozmetiky, z čoho v dôsledku najviac ťažia ich zákazníčky.

 

Len krásna pleť nestačí

„Nie sú škaredé ženy. Sú len ženy lenivé!“ je presvedčená Helena Rubinsteinová. Súčasne razí heslo, že by veda mala slúžiť kráse, a pozorne sleduje novinky v chemickom aj lekárskom odbore. Vo svojej brandži striktne odmieta uniformitu. Zákazníčky sa snaží presvedčiť, že každá je individualitou, a preto potrebuje špeciálnu starostlivosť. Z toho dôvodu rozdelí pleť na tri základné druhy - suchú, normálnu a mastnú. Zavedie tiež pojem „problematická pleť“. Súčasne podstatne rozšíri svoje podnikateľské aktivity. Pochopila totiž, že celková krása súvisí nielen s peknou a udržiavanou pleťou, ale aj s kvalitnou stravou a zdravým životným štýlom. Vybuduje ženami hojne navštevované wellness centrum, kde sú k dispozícii masáže, elektrolýza a vodoliečebné procedúry. V roku 1938 potom vydáva knihu Jedlo pre krásu, ktorá sa okamžite stáva bestsellerom! Krátko pred druhou svetovou vojnou sa Helena rozvedie, už má dosť permanentne neverného manžela. Sama ale dlho nezostane. Vydá sa za výrazne mladšieho gruzínskeho šľachtica Artchila Gourielliho-Tchkoniu (1895-1955).

 

Pracuje až do smrti

Splnila si svoj veľký sen. Je slávna, bohatá a obdivovaná. Helena napriek tomu nikdy nezabudne na to, že tento úspech nebol zadarmo. Napríklad počas druhej svetovej vojny spolupracuje s Červeným krížom a posiela do Európy prípravky na ošetrenie popálenín. V 50. rokoch minulého storočia zakladá nadáciu, zameranú na podporu výskumu v sférach zdravotníctva a rehabilitácií. Finančne podporuje mladých talentovaných umelcov a iniciuje otvorenie múzea súčasného umenia v izraelskom Tel Avive. Sama potom zbiera obrazy a starožitnosti. Na život v luxuse si ale nepotrpí, naopak, je vraj veľmi sporivá. Stredobodom jej sveta však naďalej zostáva dianie vo firme. Každý deň chodí do kancelárie a osobne riadi kozmetické impérium, ktoré v priebehu rokov vybudovala. Dohliadať naň bude až do konca svojho života. Malú veľkú dámu s necelými 150 centimetrami výšky nezastavia ani dlhotrvajúce zdravotné problémy, ktoré ju opakovane upútajú na lôžko. Zomiera 1. apríla 1965 v newyorskej nemocnici, a to v úctyhodnom veku 92 rokov.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdieľať článok na Facebooku