Neuveriteľný príbeh Jana Eskyma Welzla: Rodák z Moravy sa stal náčelníkom Novosibírskych ostrovov

Na cestu okolo sveta sa dvadsaťpäťročný zámocký tovariš vydal po smrti svojich rodičov v roku 1893. Späť v mladom Československu sa objavil až po viac ako troch desaťročiach strávených v cudzine. Počas nich sa plavil po svetových moriach, staval transsibírsku magistrálu, podnikol dvojročnú pešiu púť z Irkutska na sever a prežil 26 rokov na Novosibírskych ostrovoch.

Za nedobrovoľný návrat do Európy vďačil Arktický Bismarck, ako Welzla prezývali bieli polárnici, stroskotaniu svojej lode pri pobreží Aljašky v roku 1924. Krátko na to americký súd podozrivého belocha, odvolávajúceho sa na neexistujúcu rakúsko-uhorskú monarchiu, vypovedal z USA. Životom ošľahaný dobrodruh sa usadil v Hamburgu, odkiaľ nadviazal písomný kontakt s redaktorom Ľudových novín Rudolfom Těsnohlídkom, budúcim autorom prvej knihy o polárnikových dobrodružstvách s názvom - Eskymo Welzl (1928).

Do rodného mestečka sa vrátil v roku 1928. Doslova senzáciu potom vyvolalo prednáškové turné a rozhlasový program. Svoje exotické a farbisté zážitky vylíčil tiež redaktorom Ľudových novín Bedřichovi Golombkovi a Edvardovi Valentovi. Tí na základe Welzlovho útržkovitého a nesúrodého rozprávania spísali knihy: Po stopách polárnych pokladov, Ľadové poviedky, Trampoty eskimáckeho náčelníka v Európe a predovšetkým najznámejšiu z nich Tridsať rokov na Zlatom severe (1930), ktorá potom vyšla vo viacerých európskych krajinách, v Amerike i Japonsku a zabezpečila Welzlovi svetový ohlas.

So slušnou odmenou vo vrecku sa chcel Welzl vrátiť na Novosibírske ostrovy. Cestu ale pre nedostatok financií predčasne ukončil v kanadskom Dawsone. V zlatokopeckom kraji sa preslávil ako rozprávač neuveriteľných historiek pod prezývkou Kapitán Ján alebo Ján vynálezca. "Kde domov můj, kde domov můj...," píše sa na náhrobku cestovateľa v Dawsone.

Osobnosť Welzla údajne inšpirovala Karola Čapka k vytvoreniu postavy kapitána Van Tocha v slávnom diele Vojna s mlokmi. Jeden z najväčších českých dobrodruhov budí dodnes záujem širokej verejnosti a je predmetom bádania mnohých zapálených "welzlológov". Ctitelia Strýčka Eskymáka pokladajú polárnika za druhého Járu Cimrmana, avšak s tým rozdielom, že Eskymo skutočne žil.