Bratislavský hrad

 

Bratislavský hrad je nielen dominantou Bratislavy, ale aj jeden zo symbolov Slovenskej republiky.

 

História

Bratislavský hrad je situovaný na južnom výbežku Malých Karpát nad tokom Dunaja na strategickom mieste osídlenom už v dobe keltskej a veľkomoravskej. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907 (Salzburské anály), keď pri Bratislave porazili starí Maďari bavorské vojská.

Zo slovanského kniežacieho hradu vznikol postupne prestavbami a úpravami stredoveký hrad, ktorý bol od polovice 11. storočia aj župným hradom. Stal sa na čas pokladnicou korunovačných klenotov a neskôr aj korunovačným hradom. Dnešný vzhľad hradu vznikol v rámci neskorogotickej prestavby za kráľa Žigmunda Luxemburského. Ďalšou prestavbou z obdobia renesancie a raného baroka sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská.

Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského kráľovského dvora, sa uskutočnila v rokoch 1750 až 1760 podľa projektov významných európskych architektov – J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý sa neskôr presťahoval do Viedne a dodnes je známy pod menom Albertina.

Koniec 18. storočia je obdobím úpadku Bratislavského hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie tu Jozef II. umiestnil školiace stredisko a seminár katolíckeho duchovenstva. K týmto rokom (1783 – 1790) sa viaže významná kapitola dejín slovenského národa – sformovala sa tu skupina vzdelancov v boji za národné uvedomenie na čele s Antonom Bernolákom.

V roku 1811 Bratislavský hrad vyhorel a vyše 140 rokov bol v ruinách. Nové dejiny sa začali písať až v roku 1953, keď sa pristúpilo k jeho záchrane a postupnej obnove. Rekonštrukcia hradu sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968 podľa projektov A. Piffla a D. Martinčeka. Po obnove nadobudol hrad pôvodný vzhľad, aký mal po tzv. tereziánskej prestavbe koncom 18. storočia.

 

Súčasnosť

Dnes na Bratislavskom hrade nájdete predovšetkým historické múzeum, ktorého cieľom je dokladovať vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. Buduje, spravuje a spracúva tiež numizmatickú zbierku od najstarších čias po súčasnosť a zbierky dokumentujúce históriu a etnokultúrny vývoj Slovákov v zahraničí.

Okrem atraktívnych výstav je súčasťou prehliadky múzea pôsobivý interiér Hradu. Budete prechádzať cez honosné schodisko z čias Márie Terézie, pokračovať môžete až na vrchol Korunnej veže s krásnym výhľadom na mesto a okolie.

Súčasťou hradného areálu je aj park, kde sú viditeľné základy veľkomoravskej baziliky. Počas prechádzky parkom sa návštevníkom naskytnú rôzne pohľady na Bratislavu a uvidia aj nenápadnú sochu sv. Alžbety, ktorá sa v roku 1207 na Bratislavskom hrade narodila.

Najmä počas leta sa na hradnom nádvorí pod hviezdnou oblohou uskutočňujú divadelné predstavenia Shakespearovské hry a koncerty.

 

Video

 

Povesti a legendy

Najznámejšia z povestí sa viaže k tvaru Bratislavského hradu. Podľa nej sa raz tunajší radní páni zobudili vo veľkom neporiadku. Voda z vedier bola vytečená, obrazy popadané, porcelán rozbitý. Grófka si zavolala strážcov a tí povedali, že bola pokojná hviezdna noc a zrazu akoby im obloha na hlavu spadla! Grófka pátrala ďalej a jedna múdra starenka jej prezradila, že to čarodejník Klingsor sa z času na čas vracia do rodného Nemecka a hrad obrátil, aby si na “stolčeku” odpočinul a užil si výhľad na Dunaj.

Legenda však hovorí, že keď ho grófka poprosila, aby si našiel na oddych iné miesto, čarodejník Klingsor súhlasil a odvtedy hrad stojí pevne na hradnom kopci. Táto povesť má mnoho verzií, azda najslávnejšia je tá od Márie Ďuríčkovej. Niektoré však hovoria o bratislavskom čertovi, ktorý miloval búrky a keď nejaká zúrila, hrad obrátil a pozoroval z neho hromy a blesky nad Dunajom a bratislavskými strechami.

 

Ako sa tam dostať

Priamo k hradnému areálu sa dá dostať autom aj MHD (trolejbus, najlepšie z Hodžovho námestia), pešo z centra mesta je to asi 15 min. V blízkosti vstupu do areálu ja platená garáž, zaparkovať sa dá prípadne aj v blízkych uličkách. Lepšou alternatívou je ale využitie MHD, resp. odstavenie auta na vzdialenejšom mieste.

 

Otváracie hodiny

1. apríla - 31. októbra: denne od 10.00 do 18.00 h

1. novembra - 31. marca: denne od 9.00 do 17.00 h

 

Vstup so psom

Vstup so psom je do celého areálu Bratislavského hradu zakázaný.

 

Zaujímavosti v okolí

Hradný kopec

Stredoveké hradby

Dóm sv. Martina

Lekáreň u Salvátora

Mirbachov palác

Slavín

Kamzík - televízna veža a rozhľadňa

Hrad Devín

 

Zdieľať článok na Facebooku