Muž, ktorý dal Slovensku Prezidentský palác: Pred 330 rokmi sa narodil Anton I. Grasalkovič

2024-03-06 16:00:00 |   |    | 

Patril medzi významných uhorských šľachticov. Zároveň bol významným staviteľom, keď verejnosti je známy najmä po ňom pomenovaný Grasalkovičov palác - súčasné sídlo slovenských prezidentov. Od narodenia Antona I. Grasalkoviča, prívrženca rakúskeho panovníckeho rodu Habsburgovcov, uplynie v stredu 6. marca 330 rokov.



 

"Gróf Anton I. Grasalkovič (Grassalkovich, Grassalkovics, latinsko-maďarský prídomok de Gyarak) bol uhorský šľachtic a politik. Bol príslušníkom pôvodného chorvátskeho rodu Krasalkovichovcov, ktorí v polovici 17. storočia získali majetky na území Slovenska," povedala pre TASR historička a etnologička Katarína Nádaská.

Grasalkovič sa narodil 6. marca 1694 v Mojmírovciach v rodine baróna Jána Grasalkoviča a jeho manželky Zuzany Egresdy. Jeho otec pôsobil ako správca Beckovského hradu.

Študoval na gymnáziu v Nitre a v Trnave vyštudoval právo. Advokátske skúšky a sľub zložil v roku 1715 a začal pracovať ako notár kráľovského súdu. V roku 1720 sa stal advokátom vacovského biskupstva a kráľovským právnym zástupcom. Od roku 1724, kedy bol komorský radca, zastával vysoké kráľovské a krajinské funkcie.  

"Grasalkovič prispel k tomu, aby Máriu Teréziu prijal uhorský snem za kráľovnú. Túto podporu mu nikdy nezabudla a až do svojej smrti sa tešil jej veľkej priazni. V roku 1732 mu udelila titul baróna a v roku 1743 ho vymenovala do grófskeho stavu. Od roku 1731 bol radcom na kráľovskom dvore, od roku 1748 radcom uhorskej komory. V roku 1751 sa stal osobným strážcom uhorských korunovačných klenotov, tajným radcom a županom Aradskej a Novohradskej stolice," priblížila Nádaská.

Ako ďalej uviedla, bol znalcom uhorského práva, národného hospodárstva a ako dobrý organizátor sa okrem vplyvu v uhorskom sneme zaslúžil aj o vyzbrojovanie a zásobovanie armády. Pod jeho vedením kráľovské výnosy vzrástli. Zreformoval činnosť komory, pomáhal pri riešení problémov so zahraničným obchodom, vyberaním cla a riešil tiež posilňovanie meny.

Grasalkovič prispel spolu s ďalšími zemepanskými rodinami aj k osídľovaniu Dolnej zeme Slovákmi. "Po živelnom sťahovaní poddaných a ich útekoch od konca 17. storočia, v prvej tretine 18. storočia už aj zásluhou týchto zemepánov, presídľovanie a usádzanie slovenských kolonistov dostalo systematickejšiu formu," objasnila ďalej historička a etnologička.

Na rozsiahle majetky Antona Grasalkoviča, do osád v Peštianskej stolici a neskôr aj do ďalších častí medzi Dunajom a Tisou, prichádzali poddaní z viacerých severných stolíc Uhorska. Mnohí, ktorí ušli od svojich zemepánov zo severných stolíc, sa v Peštianskej stolici zdržiavali už od samého začiatku 18. storočia.

Počas panovania Márie Terézie prichádza na jej pokyn organizované komorské osídľovanie opustených a málo zaľudnených dolnozemských oblastí. Práve gróf Grasalkovič bol v roku 1748 vymenovaný za predsedu uhorskej komory. 

Grasalkovič mal za úlohu osídliť oblasti, kde bolo najviac opustenej zeme, napríklad v dolnozemskej Báčke a neskôr aj v Banáte, kde Slováci v niektorých obciach boli už skôr a niekde sa usádzali na komorských majetkoch a vo väčšom počte rodín. "V Banáte sa Slováci usadili na princípe zemepanských zmlúv. Aj na základe týchto údajov môžeme uviesť, že Anton Grasalkovič sa významne podieľal aj pri osídľovaní Dolnej zemi Slovákmi," vysvetlila Nádaská.

Ako staviteľ sa výrazne podieľal na barokovej prestavbe hradu v Bratislave, ktorý sa stal sídlom dcéry Márie Terézie Kristíny a jej manžela. Postavil aj známy Grasalkovičov palác.     

"Grasalkovičov, Pioniersky, Prezidentský - každá doba dala palácu iné pomenovanie. Prezidentský palác v Bratislave, ktorý nesie názov Grasalkovičov palác, je v súčasnosti sídlom hlavy štátu Slovenskej republiky. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Rekonštrukciu tejto záhrady urobili koncom 90. rokov 20. storočia a do veľkej miery sa podarilo prinavrátiť pôvodný výzor parku," dodala Nádaská.

Súčasťou paláca je aj kedysi samostatne stojaca baroková kaplnka. Kaplnku zasvätenú mučenici sv. Barbore dal Grasalkovič postaviť v roku 1768 v blízkosti svojho letného sídla.

Grasalkovič získal donáciami, ženbou (bol ženatý trikrát a vychoval štyri dcéry a dvoch synov) i kúpou aj ďalšie rozsiahle majetky, najmä na území medzi Dunajom a Tisou oslobodenom od Osmanov. Zo svojho rodu urobil jeden z najvýznamnejších rodov v Uhorsku.

Na území dnešného Slovenska vlastnil niekoľko obcí (Komjatice spolu s Kmeťovom, Horný a Dolný Vinodol, Černík, Ivanku pri Dunaji) a v rámci celej monarchie dal postaviť viacero stavieb, medzi nimi napríklad aj zámok v maďarskom Gödöllő, ktorý si obľúbila cisárovná Sissi.

Financoval výstavbu dnes už neexistujúceho zámku v Komjaticiach, finančne podporil výstavbu piaristického kostola v Nitre, ale dal postaviť i zámok v maďarskom Hatvane a kláštor v Máriabesnyő, kde je aj pochovaný.  

Anton I. Grasalkovič, popredný predstaviteľ uhorského aristokratického rodu, zomrel 1. decembra 1771 v obci Čemer (Csömör, Maďarsko) vo veku 77 rokov.

 

Zdieľať článok na Facebooku
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. apríl. 2024. Meniny má Marcel.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa