Z Kalkaty do Bombaja po koľajniciach: Kto necestoval vlakom, nespoznal Indiu

02.02.2020 |   |    | 

Indovia sú neskutočne početný národ, ktorý ešte k všetkému veľmi rád migruje. Z jedného konca Indie na druhý a zase späť. A pokiaľ možno s čo najväčším množstvom batožiny. Indovia sa doslova hemžia ako mravce v mravenisku. A pretože sú vzdialenosti v Indii naozaj obrovské, javí sa ako najlepší dopravný prostriedok vlak. Podľa toho to aj vyzerá.



 

Vlaky sú spravidla preplnené a mnohí na vagónoch doslova visia ako strapce hrozna. Kto však nezažil jazdu miestnym vlakom, nespoznal pravú Indiu. Vlaky sú totiž ako galéria všetkého možného i nemožného, človek si pripadá ako na divadelnom predstavení, a to i keď si kúpi lístok do lepšej triedy. Vrcholom potom je, keď sa vlakom vydáte trebárs na 33 hodín trvajúcu cestu z Kalkaty na východe naprieč Indiou až do metropoly Bombaj na západnom pobreží.

 

Hlavne nájsť správny vagón

Nepísaným turistickým pravidlom je zabezpečiť si lístok do druhej triedy, do tzv. sleeper class. Čaká vás tu za lacný peniaz predsa len určitá miera pohodlia, a síce vaše vlastné sedadlo, ktoré je možné dokonca upraviť na lôžko. Zároveň ale neprídete o všetko to predstavenie. Po príchode vlaku do stanice máte väčšinou len niekoľko minút na nástup. Vzhľadom k tomu, že vlaky mávajú i desiatky vagónov, jedná sa väčšinou o šprint do správneho z nich. Na dverách bývajú pre lepšiu orientáciu dokonca vyvesené mená aj s číslom sedadla. Nečakane systematické usporiadanie cestujúcich v tak zdanlivom chaose!

Je až neuveriteľné, ako v takomto strese dokážu Indovia naložiť všetku svoju batožinu. Obludne obrovské škatule s tajomným obsahom, ktorý si snáď človek ani nechce predstaviť. Prútené klietky so živými sliepkami. Aj podozrivé, podlhovasté objekty zabalené do plachty s podivne sladkokyslou vôňou – to keď si bohatšie rodiny môžu dovoliť prepraviť nebožtíka na pohreb napríklad do posvätného mesta Váránasí. To všetko v okamihu mizne vnútri vlaku.

 

Kultúrna výmena

Ďalším zaujímavým faktorom na ceste sú rozhodne spolucestujúci. Spravidla sa ich po ceste vymení hneď niekoľko. A rozhodne sa s vami chcú porozprávať. A tak neostáva, len dookola odpovedať na ich zvedavé otázky. V jednej chvíli oproti vám sedí nažehlený obchodník s manželkou oblečenou v prepychovom sárí. Z okna sa práši, preto si obchodník starostlivo utrie svoj notebook kúskom hodvábnej šatky svojej ženy. Počas noci, keď sa konečne uvelebíte na svojom lôžku, za vami príde partia pubertálnych chlapcov s obdivnými poznámkami a darčekom v podobe knižky s romantickým príbehom o zakázanej láske medzi dievčaťom z juhu a chlapcom zo severu Indie.

Na jednej zo zastávok pristúpi ušpinené dievčatko so žltým plastovým vedrom, do ktorého zúrivo trieska paličkou. Jej mladší braček, rovnako zašpinený, ale navyše pomaľovaný farbičkami, potom trocha ostýchavo spieva a poskakuje do rytmu s ručičkou suverénne natiahnutou k cestujúcim. Oveľa viac pozornosti však budí viac menej neohrabane pôsobiaca skupinka dievčat. V rovnakom bledomodrom sárí a so skutočne výrazným líčením obchádzajú všetkých cestujúcich a vyberajú peniaze. Chvíľu nám trvá, než pochopíme, že ony dievčatá sú v skutočnosti prezlečení chlapci. Človek by povedal, že stráviť 33 hodín vo vlaku bude nuda. Skôr sa ale väčšinu času nestačíme diviť.

 

Keď príde hlad

Najlepším bodom je samozrejme jedlo. Nakupovanie z okienka vlaku na zastávkach má prosto istý nádych dobrodružnej romantiky. Ak si navyše môžete vybrať mandarínky či banány z košíka posadenom priamo na hlave usmievavej pani. Keď nastane skutočný hlad, stačí si u stevardov objednať poriadne jedlo. Také biryani, šafranová ryža so zeleninou, škoricou a vajcom či dokonca jahňacím, chutí najlepšie vo vlaku. Závislosťou sa stáva masala chai. Predavači obchádzajú vagóny s obrími kanvicami plnými tohto lahodného nápoja a rozlievajú ho do malých plastových pohárov. Jeden chai stojí v prepočte asi sedem centov. A tak sa 33 hodín vo vlaku rovná snáď 33 pohárom masaly.

Po takýchto orgiách samozrejme zostane kopa odpadkov. Ako usporiadaní Európania ich starostlivo zbierame v jednej igelitke s trochu naivnou nádejou, že po vystúpení z vlaku nájdeme niekde odpadkový kôš. Spolusediaci Indovia sa nášmu počínaniu najprv divia, snažíme sa im to teda vysvetliť a potom sa zase divíme my. Indovia, ktorí bežne vyhadzujú akékoľvek odpadky z okna a to bez mrknutia oka, hádžu po zvyšok cesty všetok odpad tiež do jednej igelitky. Že by sa stal zázrak? Nie. Na konci cesty, tesne pred príjazdom do Bombaja, víťazoslávne vyhadzujú celú igelitku nabitú odpadkami z okna!

Autor: Kateřina Červenková, sprievodkyňa CK Mundo, ktorá organizuje poznávacie zájazdy do Indie

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Streda, 1. apríl. 2020. Meniny má Hugo.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa