Neuveriteľná symbióza prírody a človeka: Navštívili sme unikátne živé mosty Meghalaye

09.08.2019 |   |    | 

Priznám sa, že ani po 20 rokoch cestovania po svete som netušil, že nejaké živé mosty existujú. Tip mi dali českí priatelia, ktorých som stretol na Andamanských ostrovoch. Každý cestovateľ pravdepodobne má pár miest, ktoré na tejto planéte patria k tým „naj“. Keď som sa dopočul o živých mostoch, prevrátili sme náš trojmesačný cestovný plán hore nohami a vydali sa rovno do malého indického štátu Meghalaya.



 

Včely nám dávajú med, kravičky mliečko, no žeby nám stromy zo svojich koreňov plietli most, o tom ste zrejme ešte nepočuli. Pamätáte si mesiac Pandora z filmu Jima Camerona Avatar? Tak presne také miesto existuje aj na planéte Zem. Živé mosty z koreňov stromov sú ten najúžasnejší príklad symbiózy a spolupráce človeka s prírodou.

 

Ako a prečo vznikajú živé mosty z koreňov stromov?

Kmene žijúce neďaleko hraníc Indie s Bangladéšom tu žijú v neuveriteľne vertikálnom prostredí. Reliéf hornatého indického štátu Meghalaya tu klesá takmer kolmo dole a o 1500 výškových metrov nižšie sa rozprestierajú pláne Bangladéšu. Sú tu hlboké rokliny so strmými brehmi riek, ktoré komplikujú miestnym obyvateľom presuny medzi jednotlivými dedinami.

Špecifická geografia tohto regiónu z neho zároveň urobila miesto s najväčším počtom zrážok na svete. Ročne ich tu spadne 11.700 až 11.800 milimetrov. Treba však zobrať do úvahy, že sa sem chodia vypršať monzúny. Preto tu tých jedenásť metrov vody nespadne rovnomerne v priebehu roka, ale zrážky sú koncentrované do niekoľkých mesiacov v roku. V období dažďov tak miestne riečky a potoky stúpajú o niekoľko metrov a voda by stŕhala mosty, čo by jej stáli v ceste. Preto miestne kmene ešte dávno pred príchodom moderných stavebných materiálov vymysleli jedinečný spôsob, ako mosty pestovať.

 

Ako vypestovať most

Ak by ste si chceli vypestovať most, budete potrebovať:

  1. Jednu riečku so strmými brehmi na oboch stranách
  2. Dva stromčeky Figovníka kaučukového (Lat.: Ficus elastica, Česky: Gumovník)
  3. Rebrík a bambusové tyče
  4. Veľa rokov trpezlivosti, naozaj veľa.

 

Kmene žijúce na úbočiach Khasi Hills pestujú mosty takto:

Dva stromy figovníka kaučukového zasadia na protiľahlé brehy rieky, podľa možností v dostatočnej výške na to, aby na ne voda nedosiahla ani počas monzúnov. S pomocou bambusových tyčí a rebríkov nasmerujú korene stromov tak, aby rástli smerom k druhému brehu. Keď sa korene spoja, ďalej sa obvíjajú okolo seba a rastú silnejšie a silnejšie. Živý most z koreňov figovníka dokáže po 15 až 30 rokoch trpezlivej práce udržať človeka. A zatiaľ čo železný most zhrdzavie a betónový sa rozpadne vplyvom tunajšieho počasia, živé mosty si ďalej rastú do krásy.

 

Čo je to tá Meghalaya

Meghalaya je sama o sebe veľmi zaujímavý štát. Nadmorská výška sa pohybuje medzi 1500 a 2300 m n.m., preto je tu v lete príjemne a v zime chladno. Tak veľmi, že sme tu zažili jedny z najstudenších nocí počas rokov cestovania. Napriek zapnutému elektrickému kúreniu je koncom februára v hotelovej izbe v hlavnom meste Shillong tak 13 - 14°C.

V Meghalayi žije na Indiu pomerne veľké percento kresťanov. Znamená to, že sa tu aj normálne najete. Teda, že nemusíte dookola jesť tie zelené, žlté, červené a hnedé dvakrát štípajúce kaše s ryžou, ale zoženiete tu aj seriózne bravčové a dokonca aj hovädzie mäsko. Nič proti Indickej kuchyni, ale mäsožravcovi sa už po týždni vegetariánskej stravy žiada niečo normálne pod zub.

Reliéf štátu Meghalaya je nielen hornatý, ale klesá tu takmer kolmo dole k pláňam Bangladéšu, vytvárajúc tak ideálne podmienky pre niekoľko stometrové vodopády. Okrem živých mostov sú práve tie hlavným lákadlom štátu Meghalaya.

 

Ako sa k mostom dostať

Asi už tušíte, že tieto živé mosty rastú na konci sveta a dostať sa tam nebude jednoduché. To by vás však nemalo odradiť, návšteva Meghalaye stojí za to. Do hlavného mesta Shillong donedávna lietalo len jedno vrtuľové lietadielko Indických aerolínii, no nedávno sa pridal aj low-cost konkurent IndiGO. Ceny sú príjemných 35 až 50 eur za jednosmernú letenku z Kalkaty.

Oveľa väčší výber leteckých spojení z rôznych častí Indie máte do hlavného mesta susedného štátu Assam, mesta Guwahati. Z Guwahati je to do Sjillongu 5 - 6 hodín autobusom, alebo o čosi rýchlejšie zdieľaným džípom.

Zo Shillongu sa začína dopravné trápenie. Potrebujete sa dostať do mesta Cherapunjee a následne do dedinky Tyrna na úbočí hôr Khasi Hills. Aj keď teoreticky autobus aj džíp na tejto trase jazdia, je lepšie si prenajať taxík na celý deň, alebo sa pridať do skupiny indických turistov na organizovaný výlet do Cherapunjee a odtiaľ stopom, pešo alebo taxíkom do Tyrny.

Z tejto dedinky už je to len pár hodín pešo strmým úbočím a siahnete si na svoj prvý živý most. A to je zážitok, na ktorý určite nezabudnete.

Autor: © Zoznam/Roland Vizner

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Roland Vizner

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Nedeľa, 22. september. 2019. Meniny má Móric.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa